|
|
||||||||||||||||
| Utorok 4.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kto si čo kúpi, to má domaZložitá situácia v obchode s nábytkom V Európe sa ročne vyrobí nábytok v hodnote 66 mld. USD, čo je približne jedna tretina celosvetovej produkcie. Z tohto množstva sa z krajín pôvodu vyexportuje tovar za približne 15 mld. USD. Najväčším exportérom v európskom, ale aj vo svetovom meradle je Taliansko s celkovou hodnotou exportu 5,8 mld. USD, čo je 60 percent jeho celkovej produkcie. Poľský nábytok Z krajín strednej a východnej Európy je jednoznačne najväčším exportérom Poľsko, ktoré je hodnotou vyvezeného nábytku v sume 1,5 mld. USD zároveň tretím najväčším exportérom v Európe. Väčšina poľského nábytku pochádza z produkcie veľkých závodov vybavených technológiou, ktorá robí výrobu malých sérií, z hľadiska nákladov nerentabilnou. Tieto podniky sú takpovediac odsúdené na veľkosériovú produkciu. Vďaka takto projektovanej výrobe objem produkcie poľského nábytkárskeho priemyslu ustavične rastie. Kým v roku 1993 sa v Poľsku vyrobil nábytok za 900 mil. USD, v roku 1997 to už bolo za viac ako 2 mld. USD. Takýto prudký nárast výroby logicky spôsobil na poľskom trhu s nábytkom pretlak, ktorý je ventilovaný rovnako impozantným nárastom exportu. Len v roku 1996 Poľsko vyviezlo za hranice nábytok v hodnote 1,5 mld. USD, čo je oproti roku 1993 nárast viac ako 170 percent. Ak si porovnáme množstvo vyrobeného nábytku s množstvom exportu, vyjde nám, že poľskí nábytkári sú schopní vyviesť 75 percent svojej celkovej produkcie. Na slovenský trh V roku 1997, a predovšetkým v minulom roku, sa začali poľskí producenti agresívne presadzovať aj na našom trhu. Razancia ich prieniku bola taká prudká, že začiatkom roku 1999 bolo Slovensko doslova zaplavené lacným poľským nábytkom, predovšetkým kuchynskými linkami, sedacími súpravami a dvierkami na kuchynské linky. Naši výrobcovia zostali novou situáciou na trhu zaskočení a do istej miery aj bezradní. Je ťažké adekvátne reagovať na konkurenciu, ktorá je schopná na Slovensku predávať hotové kuchynské linky za cenu, za ktorú náš výrobca nenakúpi ani základný materiál. Len na porovnanie: kým na Slovensku stojí materiál na bežnú panelákovú 2,5 m dlhú kuchyňu približne 10- až 15 000 Sk (v závislosti od kvality a ceny použitých komponentov), poľskí obchodníci ponúkajú do maloobchodnej siete hotové kuchyne za 11- až 13 000 Sk. Ďalšou silnou zbraňou, ktorou sa Poliaci presadzujú na našom trhu, je vytváranie konsignačných skladov, takže naši odberatelia - konsignatári platia za tovar až po jeho odpredaji. Takýto luxus si zatiaľ nemôže dovoliť žiadny slovenský výrobca. Vďaka zbraniam takéhoto kalibru sa poľským obchodníkom darí predávať svoj tovar na našom trhu naozaj masovo, čo začína našim producentom spôsobovať vážne odbytové problémy. Zvlášť, ak si k tomu všetkému pripočítame ustavične klesajúcu kúpyschopnosť obyvateľstva. Táto vražedná kombinácia spôsobuje, že mnohé donedávna fungujúce podniky sa dostávajú do veľmi komplikovanej situácie. Veď ak produkcia stredne veľkého podniku, ktorý ešte koncom roku 1998 umiestňoval bez problémov na trhu 100 - 150 kuchýň mesačne, klesne na 30 - 50 kuchýň za mesiac, alebo ak výroba malej firmy s 20 zamestnancami klesne zo 60 kuchýň mesačne na 15 kuchýň, je aj neekonómovi jasné, že takéto podniky sa zanedlho ocitnú v mimoriadne kritickej situácii. Najmä menšie firmy, ktorých manažment predovšetkým z nedostatku skúseností, nie je schopný pružne reagovať a hľadať odbytové možnosti v zahraničí, sú často nútené svoje podnikanie nedobrovoľne skončiť. Takýchto prípadov by sa, hlavne za prvé mesiace tohto roka, našlo dosť. Kuchyňa na rok? Niekto by mohol namietať, že nejde o nič mimoriadne. V konkurenčnom prostredí to skrátka tak chodí. Kto sa vie presadiť je úspešný, kto nie, musí zo súťaže na trhu odísť. Toto konštatovanie však platí na trhoch, ktoré fungujú normálne. O tom našom sa to celkom povedať nedá. Mnohí z našich výrobcov majú pocit, že pravidlá súťaže neplatia pre všetkých rovnako. V čom badať rozdiely? V prvom rade treba povedať, že úspech poľských nábytkárskych firiem na našom trhu stojí a padá na nízkych cenách (konsignačné sklady tovaru, ktorý by sa konečnému spotrebiteľovi predával za ceny porovnateľné s konkurenciou, by nehrali až takú významnú úlohu). Nízke ceny poľského nábytku sú dané predovšetkým výraznou proexportnou politikou poľskej vlády, ktorá svojim exportérom poskytuje až 30-percentné dotácie a tiež lacnou technológiou, ktorou je tento nábytok vyrábaný. V porovnaní s našimi výrobkami ho možno vo všeobecnosti a bez preháňania či falošného patriotizmu označiť ako veľmi nekvalitný. A tu je kameň úrazu, pretože práve pri kvalite, alebo skôr nekvalite, sú najviac badať nerovnaké podmienky súťaže. Kým pri certifikovaní našich výrobkov, ale aj nábytku z iných krajín (Taliansko, Česko, Škandinávia a pod.) pracovníci slovenských skúšobní trvajú na najmenších detailoch, slovenský trh je zaplavovaný nekvalitným nábytkom, ktorého reálna životnosť je iba zriedka dlhšia ako jeden rok, čo napríklad pri kuchynskej linke, ktorú si u nás väčšina ľudí kupuje aj na niekoľko desaťročí, je povážlivé. Keďže záručný a pozáručný servis takéhoto nábytku neexistuje, privyrábajú si na jeho reparovaní aspoň rôzni garážoví stolári, ktorým nábytok na opravu nosia šetreniachtiví zákazníci, často už po dvoch mesiacoch používania. Slovenský výrobca, ktorý sa s takýmto stavom na trhu stretáva prakticky denne, sa potom oprávnene pýta, či zdĺhavá a pomerne nákladná certifikácia nie je iba ďalším polenom hodeným pod nohy tým, ktorí chcú podnikať podľa pravidiel. Dvakrát meraj Nechcel by som však z daného stavu viniť iba skúšobne udeľujúce na dovážaný tovar certifikáty. Možno sú na vine obchodníci, ktorí lacný a nekvalitný tovar, aký by cez normálne fungujúcu skúšobňu neprešiel už pri bežnej vizuálnej kontrole, skrývajú za certifikáty vystavené na iný nábytok. Svoj podiel tu má nepochybne aj náš, v mnohých prípadoch ani nie tak insolventný, ako skôr neprezieravý zákazník. Na to, aby sa situácia s predajom nábytku na našom trhu znormalizovala, netreba žiadne zvláštne ochranné opatrenia, colné bariéry či dovozné prirážky. Celkom postačí fungovanie mechanizmov, ktoré v normálnych trhových podmienkach zabraňujú predaju nekvalitného tovaru. Mám na mysli predovšetkým kvalitne pracujúce skúšobne. Pavol Ivan |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
