|
|
||||||||||||||||
| Utorok 4.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ekonomika stráži legionárovZo 195 basketbalistov hralo v I. lige 22 hráčov zo zahraničia Máme za sebou siedmy ročník slovenskej najvyššej súťaže basketbalistov. Podľa priebehu nebola dramatická. Majster Slovakofarma Pezinok kráčal za svojím cieľom pevným krokom a súperom vyrážal dych. Trénerská dvojica František Rón a Justín Sedlák majstrovsky narábala s materiálom pozháňaným z viacerých kútov basketbalového sveta. Skutočne nie je ľahké prinútiť zahraničného individualistu, aby sa prispôsobil potrebám kolektívu. Pezinčania chceli vyhrávať (nielen v domácej súťaži), čo sa im napokon podarilo za maximálnej pomoci basketbalistov s cudzím pasom. Veľa alebo málo? Koľko by malo hrať v jednom družstve cudzincov? Názory basketbalových trénerov na Slovensku sú odlišné. V podstate sa nikto z nich nebráni kvalite, ale mnohí sa sťažujú, že cudzinci oberajú o hernú príležitosť našinca vrátane reprezentantov. S tým treba niečo urobiť. V lige musia hrať prvé husle aj Slováci, to je iba zbožné želanie zapálených basketbalových otrokov, ktorí za nič na svete nechcú pod košmi vidieť biedu súčasnej generácie. V nijakom prípade sa netešíme, lebo za sedem rokov sa v prvej lige neobjavila žiadna slovenská hviezdička. Čudujete sa klubom, ktoré majú vyššie ambície, že hľadajú posily za hranicami? Je to ľahšia cesta, ale určite drahšia, rizikovejšia a práve skončený ligový ročník podal dôkaz, že aj efektívnejšia. A tých, ktorí nemajú chuť vidieť na palubovke cudzincov, môžeme upokojiť. Na Slovensku ich vôbec nebehá veľa. Dôkaz pochádza priamo z počítača Slovenskej basketbalovej asociácie. Na prvoligových súpiskách jedenástich mužstiev bolo zapísaných spolu 195 hráčov. Iba 22 z nich boli cudzinci. Priemer - dvaja do jedného klubu! Je pravda, že ich rozdelenie ( a najmä kvalita) bolo iné. Ale je pravda aj to, že 15 z nich obliekalo dresy medailistov (Pezinok 6, Inter 4, Svit 5). Prevaha tímov s legionármi bola jednoznačná, lebo z tých, ktorí sa spoliehali na domácich basketbalistov, sa najvyššie vyšplhala Prievidza - 5. miesto, Handlová - 7. miesto, Levice - 9. miesto, B. Bystrica - 11. miesto. Konkurenčné prostredie Hráčsky materiál spoza hraníc, predstavujúci niečo vyše 11 %, nemôže narobiť katastrofu. Vonkoncom nám nehrozí, že by na Slovensku zahraničie zničilo basketbal. A to aj napriek tomu, že ponuky zo zahraničia sa len tak hrnú. Ekonomická situácia v kluboch stráži počet legionárov lepšie ako predpis. Stačí len spomenúť, že sezónny príjem lacného zahraničného hráča predstavuje milión korún a z nárokov kvalitných cudzincov sa nám môže akurát zakrútiť hlava. Kluboví manažéri musia byť veľmi pozorní a prezieraví pri výbere posíl. A podmienky, ktoré im to umožňujú, je možné závidieť. Ťažko by inak v klube vytvorili medzi hráčmi zdravú konkurenciu, bez ktorej nie je možné napredovať. Kapitán Slovakofarmy Pezinok Peter Mičuda to skúsil na vlastnej koži. Nemôžem sa uraziť. Dostal som sa do inej situácie, ale som rád, že môžem hrať v spoločnosti dobrých basketbalistov. Stretol som niečo nové, a dúfam, že užitočné. Bez posíl zo zahraničia by sme sa ťažko dostali v Saportovom pohári medzi šestnásť najlepších celkov a oveľa ťažšie by sa nám hralo aj v lige. Veru tak, vďaka legionárom mali prvoligové stretnutia potrebnú úroveň. Šanca zapôsobiť Väčšina slovenských hráčov by mala byť funkcionárom vďačná za to, že sa majú s kým porovnávať. A pretože sa z pochopiteľných dôvodov v európskych pohárových súťažiach na ihrisko dostanú menej, jedinú príležitosť ako zapôsobiť na medzinárodnej scéne majú v reprezentácii. Motív ako hrom! Podľa toho by sa mali hráči do reprezentačného dresu doslova hrnúť a nie licitovať o podmienkach. Aj tréner Juraj Žuffa by mohol mať ľahšiu prácu. Priznal sa, že medzi reprezentantmi chýba konkurencia. A prevetrať káder by chcel čo najskôr. Reprezentačný tréner nemôže nakupovať za hranicami, ale môže ponúknuť miesto našincovi, hrajúcemu ďaleko od Bratislavy. Čerstvý vietor do vyblednutej trikolóry možno prinesú americkí študenti (napr. bratia Rančíkovci, Gabáni), s ktorými Žuffa nadviazal kontakt. Vari sa s nimi stretneme už počas predkvalifikácie na majstrovstvá Európy v Spišskej Novej Vsi (19. - 23. mája), kde Slovensko bude hrať proti Cypru, Rumunsku, Islandu, Walesu a Bielorusku. Vladimír Padrta |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
