NATO nebude ostreľovať elektrárne

Nová stratégia NATO predpokladá možnosť aliancie zasiahnuť aj mimo územia NATO, a to aj bez súhlasu stálych členov BR OSN. Nevytvára sa tým nebezpečný precedens jednostrannej revízie zásad medzinárodného práva? - Nová politika aliancie je tiež založená na medzinárodne uznávaných princípoch. Všetci vieme, že dodržiavanie princípov OSN je dôležité. Nechcem preto miešať kosovský problém s budúcimi aktivitami aliancie. Ale nie som ešte oboznámený s detailmi novej stratégie NATO. Kosovo je však tiež do určitej miery precedensom...
- V tomto smere by som sa chcel odvolať na vyhlásenie nášho premiéra Koka na nedávnej konferencii NATO vo Washingtone. Vzhľadom na schválenie strategickej koncepcie NATO, Holandsko jednoznačne víta dohodu o základných úlohách bezpečnosti v oblasti krízového manažmentu a v operáciách, ktoré podporujú mier. Táto úloha odráža dôležitosť, ktorú Holandsko prikladá súčasným aktivitám v juhovýchodnej Európe a našu ochotu pokračovať v tomto smere. Táto nová úloha v žiadnom prípade neznižuje odhodlanie NATO brániť územie svojich spojencov. Je ťažké urobiť čiaru medzi našou vlastnou bezpečnosťou a bezpečnosťou našich susedov. Preto celý rozsah bezpečnostných úloh NATO sa vzájomne posilňuje. Rezolúcia č. 1203 prijatá BR OSN o možnom použití sily v JZR nehovorí. - V tomto prípade je však dôležitá atmosféra, za akej bola prijatá. Je jednoduché povedať, prečo NATO neintervenovalo aj v Čečensku, lenže tam sa to dalo vyriešiť iným spôsobom, cez pozorovateľov medzinárodného spoločenstva, aby sme sa ubezpečili, že sa ľudské práva dodržiavajú. V Čečensku však nešlo o genocídu.

V Holandsku, ako v členskej krajine NATO je značná podpora pre letecké nálety na juhoslovanské ciele. Aký účel by však malo splniť prípadné použitie pozemných vojsk na stále suverénnu krajinu? - Netreba zdôrazňovať, že sa tu stala ľudská katastrofa, neakceptovateľná rovnako pre Holandsko. Naša krajina je však proti použitiu pozemných vojsk. Treba si však uvedomiť, že zásah nemá nič dočinenia so suverenitou. Ochrana ľudských práv je obsiahnutá v mnohých záväzných konvenciách prijatých práve OSN. Nemôžete povedať, že ľudské práva sú vnútornou záležitosťou krajiny a OSN nemá právo o tom diskutovať. OBSE, ale rovnako aj ZEÚ však zostali pri riešení bokom. Dokonca v novej stratégii sama aliancia zoslabuje ich úlohu. - Ak ľudia povedia, že tá-ktorá organizácia dobre nefunguje, možno ju zlepšiť. A to sa týka aj OBSE. Zmeny vo svete sa, samozrejme, odrazia aj na potrebe zmeny štruktúry danej organizácie. NATO sa rozhodlo pre vnútornú reformu. Ale to všetko sa bude diať v jednej línii s medzinárodnými normami a nie v rozpore s nimi. Pokiaľ ide o ZEÚ, od jeho vzniku v roku 1949 prešlo 50 rokov. Ak sa tento rok niečo nepodnikne, povedie to k jej zrušeniu. Celá diskusia, ktorú vedieme, sa točí okolo otázky, aká má byť európska aktivita vo vojenskom sektore, kde má zlepšiť výkon pokiaľ ide o úlohu v rámci európskej obrany. Diskusia sa začala už podpisom Maastrichtskej zmluvy a postupne sme sa pokúšali dať viac kompetencií obrannému sektoru, na summite NATO v Berlíne sa už potom hovorilo o užšej spolupráci s Američanmi. A pokiaľ ide o základnú otázku suverenity, je ťažké sa rozhodnúť, či umožníte niekomu inému zasahovať do vašej politiky. To sa však už odrazilo na novej koncepcii NATO. Čo však v prípade, že skutočne dôjde k pozemným operáciám a Rusko sa rozhodne vstúpiť do vojny na strane JZR? - Uprednostňujem slovo konflikt pre slovom vojna. Nechcem sa vyjadrovať k takejto možnosti, pretože NATO dostalo od prezidenta Jeľcina ubezpečenie, že sa do vojny nezapojí. Naopak, v posledných dňoch ruská vláda zohráva dôležitú diplomatickú úlohu pri riešení tohto konfliktu. Je samozrejmé, že aj Rusko má kľúčovú úlohu v procese vyjednávania. Samozrejme, musíme nájsť skôr či neskôr diplomatické a kompromisné riešenie. No pokiaľ ide o zásahy NATO, sú len na vojenské ciele. Aj televízia je vojenským cieľom? A čo v prípade zasiahnutých civilných objektov? - Plne veríme, že televízia bola zneužitá na Miloševičovu propagandu, teda na politický a vojenský cieľ. Pokiaľ ide o zbombardovaný vlak, o tom sa dlho diskutovalo. V konflikte sa nedajú vylúčiť ani takéto prípady, ale NATO sa ich snaží vylúčiť, ako je to len možné. Útok na elektráreň by však potrestal len obyčajných ľudí a nie Miloševiča. - Pokiaľ viem, aliancia nebude bombardovať elektrárne, ani žiadne takéto podniky. Toto kompromisné riešenie sa môže nájsť aj s prezidentom Miloševičom? - Ak bude nakoniec súhlasiť s bodmi dohody, ktoré akceptovali všetky krajiny, a to aj Rusko, tak by sa vytvorila nová situácia a nové riešenia tohto problému.

Napriek pokusu o záchranu humanity v Kosove je čoraz viac utečencov a zničená infraštruktúra. Má už EÚ vyčíslené sumu na rekonštrukciu krajiny? - Už teraz sa diskutuje o zabezpečení stability po skončení konfliktu, máme už aj predstavy, ako by mali byť vybudované základy v tejto časti Európy, kde bude odstránené posledné takéto nedemokratické spoločenstvo a urobiť z Európy plne demokratický kontinent. Západné spoločenstvo však vždy zastávalo názor, že Kosovo musí zostať súčasťou JZR. Na rekonštrukcii sa budú podieľať všetky členské krajiny a najmä EÚ. Bude na to potrebné najmenej 1,6 mld. USD. Slávka Blazseková
Poznámka: Rozhovor nám pán veľvyslanec poskytol ešte pre týždňom, kedy nebolo známe, že sa NATO rozhodne bombardovať aj energetický systém JZR. Včerajší zásah na elektráreň hlavnej transformačnej stanice v Obrenovaci spôsobil skolabovanie zásobovania elektrinou na 60 až 70% územia Srbska. Podľa ministerky zdravotníctva L. Miličevovej výpadok prúdu je najdrastickejší v nemocniciach, kde sú desiatky novorodencov napojené na inkubátory.