Hendikepy ekonomiky
Európska komisia sa len nedávno dostala pod paľbu kritiky v otázke prerozdeľovania pomoci oblastiam pod palestínskou správou Gaze a Západnému brehu Jordánu. Európsky parlament pri kontrole rozpočtu zistil, že pomoc sa akosi čudne a nezmyselne premrhala. Netreba azda ani pripomínať, že EÚ je najväčším palestínskym darcom, ktorý si len po Wye Plantation doprial štedrosť vo výške 480 mil. USD (USA dali len 400 mil. USD, hoci aj to je obrovský posun oproti ročnej 100-miliónovej dotácii) a spolu s 50 darcovskými krajinami napchajú v budúcich rokoch do hladného palestínskeho krku vyše tri mld. USD. Nuž ale spomínaná správa EP tvrdí, že projekt sa vymkol z rúk a vedie k chabým výsledkom. Tak je v podstate v stávke aj kredibilita a efektívnosť finančného a technického programu EÚ pre Západný breh a Gazu, ktorý sa pripravil ešte v polčase mierového procesu pred 8 rokmi a ktorý mal fungovať 5 rokov (od 1994) s cieľom pomôcť pri ekonomickej a sociálnej výstavbe palestínskeho štátu. Naplánovaný projekt pomoci za 1,78 mld. USD zahŕňal aj pôžičky z Európskej investičnej banky v hodnote 700 mil. EUR. Ako však zistila komisia EP, nemocnica v Gaze postavená z prostriedkov EÚ zostala dodnes prázdna a bez lekárskeho tímu z týchto krajín, z výstavby bytov pre sociálne slabších Palestínčanov sa prešlo k projektu víl pre špičku najbohatších. Palestína stále nie je ekonomicky vyzbrojená na samostatnosť. Dôvod takéhoto vývoja je známy. Izrael nemal záujem, aby sa na trhy púšťala sama, dokonca ani keď EÚ zistila, že bezprávne zneužíval vývoz výrobkov z ním okupovaných území pod značkou Made in Izrael, ktoré mali daňovo zvýhodnený príchod na trhy EÚ. Otvorenie letiska a prístavu bolo pozitívnym symbolom. Najväčšou štrukturálnou nerovnováhou ekonomiky zostáva nízka úroveň industrializácie, ktorá je následkom politických reštrikcií z desaťročí trvajúcej okupácie území. Za takmer dve dekády sa totiž priemyselný sektor podieľal na HDP len 10 %, pričom zamestnal iba 15 % aktívne činného obyvateľstva. Najsľubnejšími sektormi sú potravinársky, textilný, obuvnícky a stavebný priemysel, pričom 80 % zo všetkej výroby sa sústreďuje v ľahkom priemysle a manufaktúre. A treba poznamenať, že palestínsky export (asi 75 % z toho sú manufaktúrne výrobky) je stále odkázaný na izraelské trhy. Poľnohospodárstvo
Územia majú sedem rôznych agroklimatických zón. Zo 60 druhov plodín sa najviac darí pšenici, jačmeňu, šošovici, cirne a sezamu. Zo zeleniny sú to paradajky, zelené korenie, uhorky, fazuľa a ibištek, ktoré sa pestujú v Gaze (48 %) a v údolí Jordánu. Známe olivovníky, predstavujúce asi 70 % ovocných drevín na palestínskych územiach, sa pestujú hlavne v Jenine, Nábuluse, Ramaláhu a Hebrone. Ich produkcia predstavuje 20 % poľnohospodárskych aktivít a zdrojov a jedno z najhlavnejších priemyselných odvetví. Gaza si však nemôže dovoliť čerpať vodu podľa potreby, napriek tomu patria aj citrusové plody k významným artiklom. Profit však získava v poslednom období z predaja jahôd a rezaných kvetov, ale aj tradičného rybolovu, kde je produkcia porovnateľná s izraelskou alebo egyptskou. Pracovná sila
Podľa ILO celková pracovná sila na okupovaných palestínskych územiach predstavuje 308-tisíc (na Západnom brehu 200-tisíc a 108-tisíc v Gaze), z ktorých 110- až 120-tisíc pracovalo v Izraeli ešte pred vojnou v zálive. Pásmo Gazy je však stále závislé od dobroprajnosti Izraela poskytnúť prácu, pretože za prácou ich tam denne dochádza až 70 % (30 % zo Západného brehu) a dokonca polovica HDP sa tvorí práve z príjmov z takejto práce. Denný počet pracovníkov podľa Svetovej banky predstavuje asi 55-tisíc. Palestínčania sú aj tu často vyšachovaní cudzincami z Rumunska a Thajska, ktorých počet už presahuje 100-tisíc. A pre palestínsky rozpočet je to obrovská strata, podľa SB až 135 mil. USD za deň.
|
|
| Amsterdam | veľká oblačnosť | 15 |
| Atény | oblačno | 27 |
| Belehrad | oblačno | 22 |
| Berlín | polooblačno | 18 |
| Bratislava | polojasno | 23 |
| Brusel | polojasno | 20 |
| Budapešť | polojasno | 20 |
| Bukurešť | veľká oblačnosť | 23 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 23 |
| Helsinki | zamračené | 4 |
| Istanbul | jasno | 28 |
| Kodaň | polojasno | 12 |
| Kyjev | veľká oblačnosť | 13 |
| Lisabon | dážď | 20 |
| Londýn | oblačno | 21 |
| Madrid | oblačno | 19 |
| Miláno | dážď | 21 |
| Moskva | zamračené | 7 |
| Oslo | polojasno | 13 |
| Paríž | polojasno | 24 |
| Praha | polojasno | 19 |
| Rím | dážď | 22 |
| Sofia | oblačno | 23 |
| Štokholm | oblačno | 12 |
| Varšava | polojasno | 16 |
| Viedeň | polojasno | 22 |
| Záhreb | dážď | 22 |
| Ženeva | oblačno | 20 |
|
|
|
