Hospodársky denník
USD42,432 Sk
EUR44,948 Sk
CHF27,896 Sk
CZK1,2 Sk
  Utorok  4.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Územná pripravenosť


Pásmo Gazy:
Izraelčania odovzdali Gazu Palestínčanom 17. mája 1994. Pásmo – 45 km dlhé a 8 km široké (365 km2) na pobreží Stredozemného mora – je domovom až 40 % všetkých Palestínčanov z územia okupovaného Izraelom – 960 000 až milión Arabov. Na 1 štvorcovom kilometri sa tiesni 2200 obyvateľov, čím ide o druhú najľudnatejšiu oblasť na zemi. Žijú tam predovšetkým palestínski Arabi a na 10 km2 uprostred púšte asi 4000 židovských osadníkov. 40 % pôdy slúži poľnohospodárstvu, kvety a zelenina na export, rozšírený je rybolov – stále nie je fungujúci prístav. Najväčším problémom je pitná voda. Gaza patrí k neuralgickým bodom blízkovýchodnej oblasti. Chudoba a bieda tunajších obyvateľov sú živnou pôdou na vznik rastúceho násilia. Do šesťdňovej vojny v roku 1967 bola súčasťou Egypta, ekonomike nepomohla ani intifáda v roku 1987, no najväčší úpadok prežila po vojne v zálive. Z celkového počtu Palestínčanov, ktorí pracovali v Izraeli pred intifádou, ich po vojne v zálive zostalo 56 000 a dnes je ich 30-tisíc. Podľa Palestínskeho centrálneho úradu pre štatistiku dosahuje ročný príjem na obyvateľa v Gaze 675 USD, čo je menej, ako dostáva Izrael na obyvateľa ročne vo forme zahraničnej pomoci. Jericho:
Najstaršie (má desaťtisíc rokov), najnižšie položené – leží 400 m pod úrovňou mora – a zároveň aj najteplejšie miesto na svete bolo odovzdané Palestínčanom ešte v prvej etape. Celoročne tam síce žije 1600 obyvateľov, no cez zimu sa sťahujú aj z Jeruzalema a Hebronu, vtedy počet dosahuje až 24-tisíc. Mimo mesta sú len 2 malé židovské osady. Autonómna oblasť Jericha má len asi 100 km2. Aj tu, kde obyvatelia žijú skôr len z poľnohospodárstva a cestovného ruchu, dopláca deravá infraštruktúra na takmer úplnú ekonomickú závislosť od Izraela

Západný breh Jordánu
Izrael túto oblasť označuje aj biblickým názvom Judea a Samara. Zaberá asi 5879 km2, na ktorých sa tiesni asi 1,3 milióna Palestínčanov spolu so 145 000 židovskými osadníkmi v 150 osadách. Východné hranice sú lemované údolím rieky Jordán (hranice Izraela od šesťdňovej vojny v roku 1967), ktorá je pre Izrael strategická. Spomínanou zmluvou z roku 1995 bol Západný breh Jordánu rozdelený do troch zón. Zónu A (3 % územia) tvoria všetky veľké mestá v oblasti – Jericho, Džanín, Tulkarm, Nábulus, Kalkílija, Betlém, Ramalláh a Hebron. Zónu B zase asi 440 menších osád a dedín (24 % územia). Odsun izraelskej armády sa mal skončiť do konca augusta 1998. Civilná správa je v rukách Palestínčanov, ale bezpečnosť má stále pod palcom Izrael. Tretiu oblasť, zónu C (73 % územia), tvoria židovské osady a tzv. vojenské objekty. Tú má stále Tel Aviv.

Amsterdamveľká oblačnosť15
Atényoblačno27
Belehradoblačno22
Berlínpolooblačno18
Bratislavapolojasno23
Bruselpolojasno20
Budapešťpolojasno20
Bukurešťveľká oblačnosť23
Frankfurtmalá oblačnosť23
Helsinkizamračené4
Istanbuljasno28
Kodaňpolojasno12
Kyjevveľká oblačnosť13
Lisabondážď20
Londýnoblačno21
Madridoblačno19
Milánodážď21
Moskvazamračené7
Oslopolojasno13
Parížpolojasno24
Prahapolojasno19
Rímdážď22
Sofiaoblačno23
Štokholmoblačno12
Varšavapolojasno16
Viedeňpolojasno22
Záhrebdážď22
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.