Boj o Jeruzalem
Židia tvrdia, že ich nárok na Jeruzalem je najstarší. V Starom zákone je vraj približne 650 zmienok o Jeruzaleme, kým napríklad v koráne sa tento názov nevyskytuje, hoci aj pre moslimov je Jeruzalem významný ako miesto posledného súdu. Kresťania sa odvolávajú na svoje dvojtisícročné staré domovské právo a na to, že ani v sionistických textoch, ani v židovských Písmach, nie sú zmienky o tom, že by mesto patrilo výhradne Židom. Pre všetkých je však toto mesto troch náboženstiev najmä dôležitou politickou metropolou a mocnou kartou v izraelsko-palestínskej hre: Kto bude pánom v meste. Vojna v roku 1948, ktorá rozdelila Jeruzalem na izraelský západ obkľúčený jordánskym východom (dovtedy bol delený na štyri štvrte - židovskú, moslimskú, arménsku a kresťanskú), sa stala základom judaizácie mesta. Izrael donútil moslimov, aby sa vypratali z jeho časti (Jordánci to na oplátku urobili Izraelčanom). No už v tzv. šesťdňovej vojne v roku 1967 Židia východ dobyli a Jeruzalem vyhlásili za nedeliteľné hlavné mesto, čo svet odmietol. V tom čase ich tam už žilo 31 % (v roku 1918 to bolo 7 %) a sídliská začali budovať aj mimo mestské hradby, aby rozšírili jeho jadro. Netanjahu považuje mesto za nedeliteľné, neuznávajúc niekdajšie rozhodnutie OSN vzhľadom na tzv. corpus separatum pre Jeruzalem (mesto pod medzinárodnou jurisdikciou). Niet sa síce čo čudovať, že starostovi Jehudovi Olmertovi pomáha do rozpočtu pchať peniaze, pričom vláda poskytuje aj výhodné granty na bytovú výstavbu v meste. Je však stále drahé a podľa Olmerta pre nedostatok pracovných príležitostí nemajú o bývanie v meste záujem ani mladí. Ani pre investorov nie je lákavý, kým nie je určený jeho štatút. Izrael si však zatiaľ nemôže prisudzovať právo na výhradné panstvo nad mestom, pretože bol to práve on, ktorý v roku 1947, keď VZ OSN rezolúciou č. 181 rozhodla o rozdelení Palestíny na tri útvary (židovský a arabský štát a Jeruzalem), okamžite súhlasil. Preto je správne, že EÚ v marci opäť potvrdila zásadu jeho zvrchovanosti do rozhodnutia o konečnom štatúte. Aj preto Palestínčania, ktorý by jeho východnú časť radi videli ako svoje budúce hlavné mesto, protestujú proti pribúdaniu židovských osád. Je pre nich totiž najväčším mestom na Západnom brehu Jordánu na spojnici medzi dvoma veľkými palestínskymi mestami Nábulusom a Hebronom. Boj zrejme bude tvrdý, ak obe strany nepochopia, že by Jeruzalem mal zostať hlavným mestom oboch.
|
|
| Amsterdam | veľká oblačnosť | 15 |
| Atény | oblačno | 27 |
| Belehrad | oblačno | 22 |
| Berlín | polooblačno | 18 |
| Bratislava | polojasno | 23 |
| Brusel | polojasno | 20 |
| Budapešť | polojasno | 20 |
| Bukurešť | veľká oblačnosť | 23 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 23 |
| Helsinki | zamračené | 4 |
| Istanbul | jasno | 28 |
| Kodaň | polojasno | 12 |
| Kyjev | veľká oblačnosť | 13 |
| Lisabon | dážď | 20 |
| Londýn | oblačno | 21 |
| Madrid | oblačno | 19 |
| Miláno | dážď | 21 |
| Moskva | zamračené | 7 |
| Oslo | polojasno | 13 |
| Paríž | polojasno | 24 |
| Praha | polojasno | 19 |
| Rím | dážď | 22 |
| Sofia | oblačno | 23 |
| Štokholm | oblačno | 12 |
| Varšava | polojasno | 16 |
| Viedeň | polojasno | 22 |
| Záhreb | dážď | 22 |
| Ženeva | oblačno | 20 |
|
|
|
