Hospodársky denník
USD42,52 Sk
EUR44,963 Sk
CHF27,914 Sk
CZK1,201 Sk
  Streda  5.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Nerovnosť v prístupe


Komentuje Eleonóra Bujačková
Tlak na vzdelanie dnes vychádza z dôležitého faktu, že jeho význam pre profesionálny úspech a osobné príjmy stúpa. Tomu všetkému potom zodpovedá i rastúca ambícia mladých ľudí, túžiacich získať vysokoškolské vzdelanie. Avšak to, či vysoké školy budú vo väčšej miere otvorené aj deťom z robotníckych rodín, záleží aj od ponuky vzdelanostných príležitostí. Ich nárast je však zatiaľ v porovnaní so záujmom o štúdium príliš pomalý a obrat k lepšiemu nie je za daných okolností pravdepodobný. Snaha monopolizovať si vzácne statky vrátane vzdelania majú vyššie sociálne vrstvy všade na svete. Záujem vzdelaných rodičov poskytnúť svojim deťom aspoň takú školu, ako majú oni sami, nie je ani ničím neobyčajným, ani odsúdeniahodným. Ibaže prirodzená snaha monopolizovať si vyššie vzdelanie musí byť v demokratickej spoločnosti sprevádzaná takým rastom vzdelávacích príležitostí, ktoré umožnia, aby sa na vysoké školy dostali aj deti menej vzdelaných rodičov. To je princíp rastúcej vzdelanostnej mobility, ktorý dnes prevláda vo väčšine vyspelých krajín, a touto cestou sa musíme vydať aj my, ak chceme v budúcnosti obstáť ako informačná spoločnosť. Otvorenie vysokých škôl väčšiemu počtu záujemcov o štúdium však samo osebe nestačí. Jednou z príčin veľkých nerovností v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu je aj náš súčasný stredoškolský systém, ktorý vytvára veľmi tesné spojenie medzi sociálnym pôvodom a typom navštevovanej strednej školy. V porovnaní s inými vyspelými krajinami je náš systém mimoriadne selektívny v rozdeľovaní žiakov do troch prúdov škôl, pričom táto výberovosť je úzko spätá so sociálnym pôvodom. Príjmy rodičov priamu súvislosť nemajú. Tak ako v iných oblastiach, aj vo vzdelaní platí jednoduché pravidlo. Čím viac sa s ním zaobchádza ako so vzácnym statkom prideľovaným z rúk štátu, tým žiarlivejšie je privlastňované úzkou elitou. A, naopak, čím viac je považované za bežný súkromný tovar, tým sa stáva všeobecne dostupnejším. Na tom nič nemôže zmeniť ani vôľa jednotlivcov, ani snahy niektorých sociálnych skupín. Tiež však platí, že dnes už štát nemôže garantovať pre každého nositeľa diplomu zodpovedajúce pracovné miesto a príslušný plat, takže regulácia študijných miest sa stáva anachronizmom. O to logickejšie by preto bolo, aby sa na nákladoch vzdelania podieľali aj študenti sami. Viedlo by to možno k väčšej prezieravosti vo výbere školy i k väčším nárokom uplatňovaným na výučbu. A nakoniec by tak bola súhra školstva a trhu práce oveľa lepšia, než ako by to dokázali vymyslieť tí najlepší úradníci z oboch ministerstiev spolu.

Amsterdamveľká oblačnosť17
Atényslnečno30
Belehraddážď17
Berlínslnečno18
Bratislavaoblačno19
Bruselzamračené19
Budapešťdážď19
Bukurešťdážď14
Frankfurtpolojasno22
Helsinkipolojasno9
Istanbulslnečno28
Kodaňslnečno15
Kyjevpolooblačno11
Lisabonprehánky19
Londýndážď18
Madridbúrka19
Milánooblačno24
Moskvasneženie3
Oslopolojasno11
Parížoblačno22
Prahapolojasno21
Rímprehánky23
Sofiaprehánky21
Štokholmpolojasno10
Varšavapolojasno14
Viedeňprehánky19
Záhrebdážď18
Ženevazamračené20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.