Pravidlá rovnaké pre každého
Najväčším problémom okrem neplatičov je legislatíva
Dominantou Piešťan bol od roku 1917 Ružový mlyn, ktorý postavil vtedajší majiteľ kúpeľov Ľudovít Winter. Bola to stavba na zelenej lúke, kde sa spracúvalo obilie z celého okolia pre potreby kúpeľov, ale aj na vývoz do Anglicka a Francúzska. Po znárodnení v roku 1948 sa Považské mlyny, národný podnik, stali centrom mlynárstva na Slovensku. Pod ich krídla patrilo dvanásť veľkých a okolo stovky malých mlynov. Z tých malých sa využívalo iba tak desať percent, ostatné boli zakonzervované. O štyridsať rokov neskôr, v roku 1988 vznikol podnik Piešťanské mlyny a cestovinárne, pod ktorý patrili mlyny v Piešťanoch, Trnave, Senci a Sládkovičove. Po privatizácii 1. júla 1992 fungujú Považské mlyny a cestovinárne ako spoločnosť s ručením obmedzeným. S akým úspechom, to bola otázka pre jedného z riaditeľov Ing. Petra Michalca. - Keď sme začínali, bol mlyn v Trnave v rekonštrukcii. Investovali sme do nej 80 mil. Sk a zamestnali tam 70 ľudí bez toho, aby nám čo i len korunou vypomohol štát. Neskôr nás ďalších 10 mil. Sk stála rekonštrukcia piešťanského mlyna, všetko sme však zvládli. Plníme si záväzky voči Fondu národného majetku, bankám, daňovému úradu a všetkým ostatným štátnym úradom vrátane sociálnych a zdravotných poisťovní. S tým sa dnes môže pochváliť máloktorý podnik. Určite to však nie je také jednoduché, ako to podľa vypovedaného vyznieva. - Vôbec to nie je jednoduché, nedokonalá je legislatíva, najmä čo sa týka riešenia neplatičov. Ďalej je veľmi zlá bankovnícka sféra pri určovaní úrokovej miery. Tá sa počas roka zmení aj o desať percent. Napríklad, keď úroková miera je 26 percent a naša marža 3 percentá, je to veľký nepomer. Mali by sme sa vrátiť k tomu, čo jestvovalo v rokoch 1990 - 1994, a to k bezúročným pôžičkám, ktoré poskytoval štát po dohode s ministerstvami a bankami. Boli šesťmesačné a slúžili na zaplatenie nákupov pšenice. Náš rok je netypický, trvá od augusta do augusta, a keď sme v auguste dostali pôžičku, do februára sme ju boli schopní vrátiť. Niektoré poľnonákupy však majú doteraz veľké záväzky voči štátu. Pri súčasnej úrokovej miere sme napríklad v minulom roku zaplatili 72 mil. Sk na úrokoch. Ak by bola úroková miera povedzme 15 percent, náš zisk mohol byť pri obrate 1,1 mld. Sk 33 mil. Sk, teda vyšší o 50 percent. Pokiaľ ide o minuloročný zisk, podarilo sa nám ho dosiahnuť iba vďaka tomu, že sme rozpustili 90 percent svojich finančných rezerv. Tie vždy treba mať, ak sa vyskytne nejaká nepríjemnosť. Aj tak sme v obrate oproti roku 1997 klesli o 150 mil. Sk, pretože sme sa hrali s neplatičmi. Je úroková miera vašou jedinou výhradou proti súčasnej legislatíve? - Nie. Mali by byť aspoň približne rovnaké pravidlá hry pre tých, ktorí podnikajú v rovnakom odbore. Týka sa to predovšetkým dotácií, pri získavaní peňazí či licencií na vývoz. Všetko by sa malo odvíjať od výrobných možností tej-ktorej fabriky, čiže rozdeľovať štátne zákazky cez výrobné možnosti a najmä pre tie podniky, ktoré spĺňajú všetky odvody voči štátu. Lobizmus, ktorý sa u nás rozrástol do nevídaných rozmerov, by nemal fungovať cez osobné vzťahy, ale úlohu by mal zohrávať predovšetkým štátny záujem. Čiže zdroje by sa mali rozdeliť podľa správneho kľúča. Zatiaľ sa tak nedeje. Považské mlyny a cestovinárne, ako to vyznieva už z ich názvu, sa nevenujú iba základnému produktu múke, hoci vyrábajú všetky druhy - pšeničné i ražné - za tie dostali na Agrokomplexe '98 Zlatý kosák, ale aj výrobky z nich finalizujú. Vyrábajú všetky druhy cestovín, od kolienok cez tarhoňu, kartovú zmes a ďalšie vrátane špagiet, všetko podľa želania zákazníkov. Spracúvajú tiež jačmeň, najmä na krúpy, ktoré sa používajú pri zabíjačkách. Ich využitie by však mohlo byť oveľa širšie, ako surovinu ich stále podceňujeme. Ich nutričná aj celková hodnota by sa mala oveľa viac využívať, najmä v regióne, kde sa dá dopestovať. Špecialitou piešťanských cestovinárov sú aj piškóty, vyrábajú ich vo všetkých veľkostiach. Onedlho k ním pribudnú aj špeciálne sušienky Markíza. Svoje výrobky sa však snažia finalizovať aj v ďalších výrobniach. Prvou z nich bola dcérska spoločnosť Cialda M, ktorá vyrába známe kúpeľné oblátky. Tridsať pracovníkov ich vyrába dvanásť druhov. Výrobu chleba, pečiva a cukrárenských výrobkov finalizujú v Záhoráckych cukrárňach a pekárňach Malacky a Turčianskych pekárňach a cukrárňach Martin. V oboch firmách zamestnávajú po 150 pracovníkov, čo so základným kádrom predstavuje spolu tisíc zamestnancov. Z vyrobených produktov je 95 percent určených pre domáci trh. Veľkosť objednávky je stanovená kapacitou strojového zariadenia, čo znamená, že za deň v troch zmenách vyrobia napríklad 30 ton cestovín, čiže veľkosť objednávky by mala predstavovať aspoň produkciu jednej zmeny - 10 ton. Ideálne sú však kamióny, do ktorých sa zmestí po 20 ton. Zahraničnými odberateľmi sú Poľsko, kam putujú najmä otruby a Rusko, ktoré má záujem najmä o cestoviny. Dostanú ich však iba vtedy, ak dopredu zaplatia. Mesačne sú to dva - tri kamióny. - Problémy s platením nemáme, samozrejme, iba pri dodávkach do zahraničia. Platobná schopnosť je všeobecne veľmi malá a po zlých skúsenostiach veľmi rozmýšľame, komu dať múčny úver a do akej hodnoty. Čiže je veľký boj o zákazníka, ale aj o pohľadávky. Tie by nemali presiahnuť istú sumu a pri výbere zákazníkov sa orientujeme podľa toho, ako dlho spolupracujeme, a aké máme s nimi kontakty a skúsenosti. Gabriela Klestincová
|
|
| Amsterdam | veľká oblačnosť | 17 |
| Atény | slnečno | 30 |
| Belehrad | dážď | 17 |
| Berlín | slnečno | 18 |
| Bratislava | oblačno | 19 |
| Brusel | zamračené | 19 |
| Budapešť | dážď | 19 |
| Bukurešť | dážď | 14 |
| Frankfurt | polojasno | 22 |
| Helsinki | polojasno | 9 |
| Istanbul | slnečno | 28 |
| Kodaň | slnečno | 15 |
| Kyjev | polooblačno | 11 |
| Lisabon | prehánky | 19 |
| Londýn | dážď | 18 |
| Madrid | búrka | 19 |
| Miláno | oblačno | 24 |
| Moskva | sneženie | 3 |
| Oslo | polojasno | 11 |
| Paríž | oblačno | 22 |
| Praha | polojasno | 21 |
| Rím | prehánky | 23 |
| Sofia | prehánky | 21 |
| Štokholm | polojasno | 10 |
| Varšava | polojasno | 14 |
| Viedeň | prehánky | 19 |
| Záhreb | dážď | 18 |
| Ženeva | zamračené | 20 |
|
|
|
