Inštitút daňovej kontroly (II)

Povinnosti kontrolovaného subjektu V pondelok 3. mája 1999 sme uverejnili prvú časť seriálu, ktorý sa zaoberá základnými pravidlami daňovej kontroly v podniku. V prvej časti sme uviedli základné pravidlá kontroly, dnes sa podrobnejšie zaoberáme povinnosťami kontrolovaného subjektu.

Ustanovenie § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v ods. 2 determinuje výpočet povinností kontrolovaného daňového subjektu vo vzťahu k daňovému kontrolórovi - poverenému pracovníkovi správcu dane. Protipólom povinností daňového subjektu sú vždy oprávnenia správcu dane a naopak. Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má podľa citácie zákona vo vzťahu k pracovníkovi správcu dane nasledujúce povinnosti, ktorých zákonná kvalifikácia má za cieľ uľahčiť výkon kontroly a umožniť jej efektívny a optimálny priebeh. Sprístupniť informácie
Kontrolovaný daňový subjekt je povinný buď sám, alebo prostredníctvom ním určeného pracovníka poskytovať správcovi dane informácie o vlastnej organizačnej štruktúre, pracovnej náplni jednotlivých útvarov a obehu a uložení účtovných a iných dokladov. Dané informácie je daňový subjekt povinný kontrolnej skupine predložiť, a to napríklad aj v prípade, ak by informácie týkajúce sa pracovnej náplne jednotlivých útvarov z dôvodu zahraničného know-how tvorili predmet obchodného tajomstva firmy podľa §§ 17 - 20 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Vhodné priestory
Daňový subjekt situovaný do daňovej kontroly je povinný zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly. Ide o miesto s najnevyhnutnejším materiálnym vybavením. Ako sme už uviedli, v prípade, ak takýmto miestom daňový subjekt z najrozličnejších dôvodov nedisponuje, je oprávnený na vlastné náklady zabezpečiť napríklad nájom vhodných priestorov. K tomu ho však správca dane nemôže žiadnym spôsobom donucovať; iniciatíva musí vychádzať od daňového subjektu. Správca dane nemôže spravodlivo požadovať od kontrolovaného daňového subjektu, ak je FO, resp. od jeho štatutárneho orgánu, ak je PO, aby bol stále k dispozícii DÚ. Takýto postup by bol neadekvátnym bránením vo výkone podnikateľskej činnosti, najmä v prípade daňovej kontroly prebiehajúcej dlhší čas. Na druhej strane by však kontrolná skupina pôsobiaca v „teréne“ privítala, ak by kontrolovaný subjekt určil akúsi styčnú „spojku“, ktorá by dostala pracovným príkazom za úlohu sprostredkovanie kontaktu medzi oboma stranami. Účtovné záznamy
Daňový subjekt podrobovaný daňovej kontrole je povinný predložiť na požiadanie záznamy, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, ktoré sú pre správne určenie daňovej povinnosti rozhodujúce, resp. o ktoré pracovník správcu dane požiada. Rovnako je povinný podať k daným záznamom ústne alebo písomne požadované vysvetlenie. Ak kontrolnej skupine postačuje fotokópia určitého dokladu, resp. ak originál daného dokumentu neexistuje, daňový subjekt je povinný zaobstarať kópiu na svoje náklady. Daňový subjekt je povinný predložiť uvedené záznamy aj v prípade, ak používa výpočtovú techniku a dané záznamy ukladá na technické nosiče dát. Zároveň zodpovedá za inštruktáž správcu dane napríklad čo sa týka prístupových hesiel umožňujúcich vstup do systému. Pokiaľ na vedenie účtovníctva používa projektovo-programovú dokumentáciu, musí sa tak diať spôsobom kompatibilným s ustanovením § 33 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného ustanovenia účtovné písomnosti môžu byť nahradené záznamami na technických nosičoch dát o. i. za podmienky, že použitie prostriedkov výpočtovej a inej techniky umožní výstup údajov v písomnej forme, pokiaľ sa to požaduje z dôvodov overovania účtovnej závierky audítorom, resp. z dôvodov daňovej revízie, teda daňovej kontroly. Finančné orgány
V kontexte s týmto ustanovením treba pertraktovať aj práva pracovníkov územných finančných orgánov (ÚFO), ktoré determinuje zákon č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov vo svojom § 7 ods. 1. Dané dve kategórie práv sa vzájomne prelínajú a treba ich preto vykladať komplexne vo vzájomných súvislostiach. Pracovníci územných finančných orgánov sú napríklad oprávnení požadovať výsledky kontrol vykonaných inými poverenými štátnymi orgánmi za predpokladu, že kontrolné zistenia pomôžu riadnemu výkonu daňovej kontroly. Ďalej sú pracovníci ÚFO oprávnení zabezpečiť preverovaný materiál, alebo obstarať si odpisy, výpisy a kópie preverovaných dokladov, ak je nebezpečenstvo, že sa stratí alebo zničí. Okrem toho môžu vykonať technické zabezpečenie proti zneužitiu počítadiel a podobných technických zariadení, ktoré sú podkladom na vyčíslenie základu dane. Rovnako môžu zabezpečiť majetok, ak daňový subjekt nemôže alebo odmieta preukázať pôvod zdroja nadobudnutia. Pracovníci správcu dane sú oprávnení požadovať od kontrolovaných subjektov preukázanie totožnosti a doklady, ktoré ich oprávňujú na podnikateľskú činnosť. Uloženie pokuty
Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR (NS SR) publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (časopis vydávaný NS SR, v ktorom sú publikované najvýznamnejšie rozhodnutia a stanoviská súdov SR) v čiastke 3/1996 na s. 94 (R 31/1996) uloženie pokuty za nesplnenie povinnosti daňového subjektu predložiť pri daňovej kontrole správcom dane požadované doklady (§ 15 ods. 2 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.) je rozhodnutím poriadkovej povahy, ktoré nepodlieha súdnemu preskúmavaniu v zmysle ust. § 248 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku. Daňový subjekt nesmie vo vzťahu k daňovému „kontrolórovi“ zatajovať doklady, ktoré má k dispozícii, alebo o ktorých mu je známe, kde sa nachádzajú. V danom prípade ide o objektívnu znalosť daňového subjektu týkajúcu sa depozitu všetkých do úvahy prichádzajúcich relevantných dokladov. Daňový subjekt, ktorý je objektom daňovej revízie, je povinný predložiť v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Túto povinnosť treba chápať bipolárne aj ako právo daňového subjektu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. (Pokračovanie)
Mgr. Patrik Benčík