Priebežné položky

Peňažný denník možno považovať za hlavnú knihu jednoduchého účtovníctva. Má účtovnú a daňovo-analytickú časť. V účtovnej časti sú tri syntetické účty: hotovosť, vklady v bankách a priebežné položky. Za hotovosť sa považujú bankovky a mince v pokladnici alebo vo viacerých pokladniciach účtovnej jednotky a okrem toho ceniny (známky, kolky, stravné poukážky a pod.). Účtovná jednotka môže mať viac pokladníc v domácej mene, napr. hlavnú pokladnicu v kancelárii, detašovanú (príručnú) pokladnicu v prevádzkarni. Ak má peňažné prostriedky v cudzej mene, musí pre každý druh cudzej meny otvoriť osobitnú valutovú pokladnicu. Rovnako pre každý druh ceniny vedie osobitnú evidenciu. V tom prípade okrem syntetického účtu „hotovosť“ (stĺpec v peňažnom denníku) robí zápisy o pohyboch peňažných prostriedkov v hotovosti aj v jednotlivých pokladničných knihách, ktoré plnia funkciu analytickej evidencie.

Rovnako môže mať podnikateľ viac účtov v peňažných ústavoch. Pre každý druh uloženej cudzej meny si otvára osobitný devízový účet. Pohyby na účtoch v peňažných ústavov eviduje na syntetickom účte „banky“ (stĺpec v peňažnom denníku) a okrem toho na analytických protiúčtoch jednotlivých účtov v bankách. Analytické evidencie nevedie, ak má iba jednu pokladnicu a jeden bankový účet. Peniaze v čase

Možno povedať, že účtovná časť peňažného denníka vypovedá o tom, koľko peňažných prostriedkov má podnikateľ v danej chvíli vo svojom obchodnom majetku a kde sú umiestnené. Tretí syntetický účet „priebežné položky“ (stĺpec v peňažnom denníku) vypovedá v podstate tiež o umiestnení peňažných prostriedkov. Možno ho prirovnať k poslovi, ktorý práve prenáša peniaze z pokladnice do banky, z banky do pokladnice alebo medzi bankami. Jeho význam možno pochopiť v situácii, keď banka nezúčtuje vklad alebo výber v rovnaký deň, ako bol fyzicky uskutočnený. Aj prevody medzi bankami nemusia byť zúčtované v rovnaký deň. Treba priznať, že účtovanie na účte priebežných položiek má význam iba vtedy, keď sa účtovníctvo vedie dochvíľne, teda účtovné zápisy sa vykonávajú skutočne v deň uskutočnenia účtovného prípadu a denne sa sledujú a kontrolujú zostatky hotovostí aj na bankových účtoch.

Zákon o účtovníctve v § 7, kde upravuje zásady vedenia účtovníctva, uvádza len úplnosť, preukaznosť a správnosť, ale nie dochvíľnosť. Malí podnikatelia - fyzické osoby zvyčajne neúčtujú denne, často si dávajú posielať výpisy z bankových účtov iba raz mesačne. V tomto prípade sa účtovanie pohybov peňažných prostriedkov medzi jednotlivými miestami ich uloženia prostredníctvom priebežných položiek javí ako zbytočná komplikácia. Z postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva nevyplýva, že by nepoužívanie priebežných položiek bolo vážnym porušením zásad správneho účtovania. Napokon ten, kto účtuje zmenu uloženia peňazí priamo ako úbytok na jednom mieste a prírastok na druhom mieste, neskreslí tým hospodársky výsledok a v konečnom dôsledku základ dane z príjmov. Štyri zápisy
Ak sa používa účet priebežných položiek, potom každá zmena umiestnenia peňazí si vyžaduje štyri účtovné zápisy: - vklad do banky: výdavok z pokladnice, príjem na priebežných položkách, výdavok na priebežných položkách, príjem na bankovom účte; - výber z banky: výdavok z bankového účtu, príjem na priebežných položkách, výdavok na priebežných položkách, príjem do pokladnice; - prevod z banky 1 do banky 2: výdavok z účtu v banke 1, príjem na priebežných položkách, výdavok na priebežných položkách, príjem na účte v banke 2. Jediná situácia, keď musí účtovná jednotka bezpodmienečne účtovať na účte priebežných položiek , je prevod medzi bankami na prelome roka, ak podľa výpisov z účtov výdavok z poukazujúcej banky bol zúčtovaný v starom roku a príjem na účet v prijímajúcej banke bol zúčtovaný v novom roku. Ing. Tatjana Pecháčová