Daň z príjmov fyzických osôb

Som podnikateľ. Dozvedel som sa, že sa zmenil spôsob zdaňovania úrokov z bežných účtov. Prosil by som bližšiu informáciu k tejto problematike. - Máte pravdu, s účinnosťou od 1. januára 1999 došlo k zmene daňového posudzovania úrokov z vkladov na bežných účtoch (konkrétne tých účtov, ktoré sú podľa podmienok banky určené na podnikanie). K zmene došlo v nadväznosti na novelizáciu zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zákonom č. 173/1998 Z. z. Jednak došlo k zmene zaradenia tohto príjmu medzi iný druh príjmov fyzických osôb. Do 31. 12. 1998 bol tento príjem považovaný za príjem z kapitálového majetku (§ 8 ods. 1 písm. e) cit. zákona č. 286/1992 Zb.). Od 1. 1. 1999 patrí medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7 ods. 3 písm. b) tohto zákona). Na druhej strane sa zmenil od tohto roka aj spôsob zdanenia týchto úrokov. Do 31. 12. 1998 si tieto úroky daňovníci (fyzické osoby) uvádzali do daňových priznaní medzi príjmy z kapitálového majetku (ako príjmy v „brutto“ výške, t. j. neznížené o výdavky). Banka tento úrok nezdaňovala. Ak však išlo o úrok z termínovaného vkladu (vkladového účtu), ten bol zdaňovaný 15-percentnou osobitnou sadzbou dane, ktorá bola vykonaním zrážky daňovo vyrovnaná. Od 1. 1. 1999 sú úroky, výhry a iné výnosy z bežných účtov a z vkladových účtov zdaňované 15-percentnou osobitnou sadzbou dane (§ 36 ods. 2 písm. d) zákona č. 286/1992 Zb.). V prípade úrokov z vkladov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti však ide iba o preddavok na daň, ktorý bude vyrovnaný v rámci výpočtu celoročnej daňovej povinnosti fyzickej osoby. Tento príjem bude preto v konečnom dôsledku zdanený progresívnou sadzbou dane (pretože bude súčasťou celkového základu dane). Z uvedeného vyplýva, že pri podaní daňového priznania za rok 1999 podnikajúca fyzická osoba zahrnie úroky z bežného účtu do čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7 zákona č. 286/1992 Zb.). Bude možné uplatniť aj prípadné výdavky spojené s týmto príjmom. Úroky z vkladov na bežných účtoch, ktoré nie sú podľa podmienok banky určené na podnikanie (napr. sporožírové účty „bežných“, nepodnikajúcich občanov), tieto sa naďalej zdaňujú nezmeneným spôsobom, t. j. 15-percentnou osobitnou sadzbou dane, ktorá je riadne vykonanou zrážkou daňovo vyrovnaná. Tieto úroky sa do daňového priznania aj naďalej nebudú uvádzať (§ 5 ods. 5 zákona č. 286/1992 Zb.). Okrem príjmov zo zamestnania som mal v roku 1998 ešte príjem z poľnohospodárskej výroby za celý rok v sume 5500 Sk, ktorý považujem za ostatný príjem (§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb.). Mám teraz pochybnosti, či som nemal podať daňové priznanie za minulý rok. Ročné zúčtovanie mi zamestnávateľ nerobil, lebo som iného zamestnávateľa nemal a nepožiadal som o jeho vykonanie. Postupoval som správne? Ak nie, ako to mám napraviť? Platí to isté aj v prípade, ak išlo o príjem zo Slovenskej poisťovne ako jednorazový príjem za odškodnenie pracovného úrazu? Najprv sa vyjadríme k prvému problému (príjem z poľnohospodárskej výroby). Ak ste tento príjem nemali ako samostatne hospodáriaci roľník, resp. ako súkromný podnikateľ, ktorý má na túto činnosť povolenie, napr. išlo o príjem z úrody z vašej záhrady, postupovali ste správne, pretože príjmy podľa § 10 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov sú do výšky 6000 Sk za rok od dane oslobodené. Vami uvedený príjem patrí medzi príjmy podľa § 10 ods. 1 písm. c) (nie pod písm. a) ako uvádzate v otázke). Ak by však išlo o príjem z podnikania a nepodali ste daňové priznanie, museli by ste ho podať s tým, že by ste do neho okrem tohto príjmu (zníženého o výdavky) museli uviesť aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a z celkových príjmov vypočítať daňovú povinnosť. Je možné, že daňový úrad v takomto prípade využije svoje právo a pre jeho oneskorené podanie zvýši daň až o 10 %. Predpokladáme však, z toho, čo ste uviedli, že túto povinnosť nemáte. Pokiaľ ide o tzv. odškodnenie v súvislosti s pracovným úrazom, ak bolo vyplatené jednorazovo, patrí tento príjem do príjmov podľa § 10 ods. 1 písm. a) cit. zákona (ako náhodný, jednorazový príjem). Musíme však rozlíšiť, o aký príjem išlo. Ak išlo o náhradu škody, tá je od dane oslobodená v plnej výške (§ 4 písm. d/ cit. zákona). Len ak išlo o náhradu za stratu príjmu, tento príjem je zdaniteľným „ostatným“ príjmom. Aj tu platí zásada uvedená v prvom bode, že ak úhrn príjmov uvedených v § 10 ods. 1 písm. a), b) a c) cit. zákona je za rok do výšky 6000 Sk vrátane, že ide o príjem od dane oslobodený. Ak by úhrn týchto príjmov bol nad túto hranicu, musia sa v plnej výške dať do daňového priznania. Mohlo by sa preto stať, že daňovník mal príjmy z poľnohospodárskej výroby (z nadúrody zo záhrady) vo výške 5500 Sk a súčasne v tom istom roku dostal z poisťovne aj jednorazovú náhradu za stratu príjmu v dôsledku pracovného úrazu vyššiu ako 500 Sk. To znamená, že úhrn týchto oboch príjmov je vyšší ako 6000 Sk. To má za následok, že bol povinný podať daňové priznanie, pretože vrátane príjmov zo zamestnania mal zrejme príjmy vyššie ako 10 000 Sk a nešlo o príjmy od dane oslobodené. Pri povinnosti podať daňové priznanie platí obdobne to, čo je uvedené v prvom bode. Ako sme (ako zamestnávateľ) mali vypočítať v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti daň v prípade, ak si zamestnanec uplatňoval pripočítateľnú položku 1 % z obstarávacej ceny auta? Celkom otázke nerozumieme. Ako si zamestnanec mohol sám uplatňovať uvedenú položku? Predpokladáme, že išlo o zamestnanca, ktorý mal k dispozícii motorové vozidlo nielen na pracovné, ale aj na súkromné účely. V tomto prípade sa mu mala mesačne k jeho príjmu na účely preddavkového zdanenia pripočítavať suma rovnajúca sa 1 % obstarávacej ceny tohto vozidla. Automaticky potom v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň tento príjem mal v rámci zdaniteľných príjmov uplatnený (započítaný na celkovú daňovú povinnosť). Ak sa mu v priebehu roka tento príjem nezdaňoval (čo môže mať za následok penalizáciu v prípade kontroly daňového úradu), pri ročnom zúčtovaní sa mu mal k príjmu pripočítať príjem vo výške 12 % obstarávacej ceny tohto vozidla, ak ho používal uvedeným spôsobom celý rok. Ak ho používal iba časť roka, bolo treba prirátať 1 % z obstarávacej ceny za každý, aj začatý mesiac jeho používania. Ak ste na túto skutočnosť v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti „zabudli“, môžete dodatočne zamestnancovi daň zraziť z jeho príjmu v 12-mesačnej lehote (§ 40j zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov). Dodatočne zrazenú daň odvediete v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň svojmu správcovi dane. Dagmar Piršelová