Presadiť sa v zahraničnej konkurencii nie je ľahké Zlé investovanie je cesta do pekla, dobré - podmienkou rozvoja Vývoj na domácich finančných trhoch sa výrazne odráža aj na hospodárení slovenských podnikov. Hlavným momentom v predchádzajúcom roku, na ktorý museli naše podniky reagovať, sa stalo zrušenie fluktuačného pásma slovenskej koruny. Nasledujúce oslabovanie koruny sa pozitívne odrážalo na tržbách exportérov a naopak trápilo importérov. O problémoch a úspechoch prosperujúcej hutníckej spoločnosti Slovalco, a. s., sme sa porozprávali s Ing. Štefanom Tesákom, generálnym riaditeľom spoločnosti. Mohli by ste nám priblížiť vaše hospodárenie v predchádzajúcom roku? Naše hospodárenie v minulom roku bolo výrazne ovplyvňované dvoma faktormi - vývojom kurzu SKK/USD a cenami hliníka na London Metal Exchange. Oslabovanie cien hliníka sa na našich tržbách prejavovalo negatívne, naopak klesajúca hodnota koruny zvyšovala naše príjmy. V dolárovom účtovníctve sme za minulý rok dosiahli zisk po zdanení takmer 6 mil. USD. V korunovom sme naopak mali stratu po zaplatení daní takmer 100 mil. Sk. Keďže máme všetky úvery v tvrdej mene, pokles koruny núti podľa predpisov vytvárať rezervy na kurzové rozdiely. V minulom roku sa tak zvýšil ich objem o vyše 200 mil. na 656 mil. Sk, to je položka daňovo neuznaná, a to nám spôsobilo, že sme sa dostali do miernej straty. Politika, aby sme investičné aj prevádzkové úvery mali v tvrdej mene, môže viesť v podnikoch, ktoré nemajú adekvátny export, aj k bankrotu. My sme si však boli vedomí od samého začiatku, že nám takéto nebezpečenstvo nehrozí, pretože až 85 % našej produkcie v predchádzajúcich dvoch rokoch smerovalo na export. Dokonca aj ceny ostatných výrobkov, ktoré sa umiestňujú na Slovensku, sú odvodené od dolárovej ceny. Tento rok sa zdá byť úplne opačný, pretože na začiatku roka koruna pokračovala vo svojom oslabovaní, a to sa prejavuje vo vysokých tržbách. Na náš obchod má devalvácia koruny pozitívny vplyv, pretože približne na korunu exportu pripadá 55 halierov importu. Ak hodnota koruny nebude v tomto roku výrazne stúpať, tak pre nás nebude problém vytvoriť adekvátne množstvo rezerv na kurzové rozdiely. V prvom štvrťroku sme dosiahli hrubý zisk pred zdanením 4,7 mil. USD a v slovenskom účtovníctve prekonal hranicu 283 miliónov korún. Ako sa zabezpečujete proti výkyvom finančných trhoch?
Z hľadiska nákupu hlavnú surovinu máme zabezpečenú zmluvnými dodávkami do roku 2010 za ceny definované vzorcom v závislosti od ceny hliníka. Pri elektrickej energii máme kontrakty do roku 2013, keď do roku 2003 je stanovená fixná cena, a neskôr nastúpi formula. Z hľadiska predaja máme dlhodobú zmluvu s naším partnerom, ktorý má vybudovanú predajnú sieť v Európe. Naším strategickým trhom je Európska únia, ale svoje výrobky dodávame aj do Maďarska a Poľska a dokonca aj na Ukrajinu. Všetky tieto obchody sa robia na dolárovej báze a odbyt máme zabezpečený týmto spôsobom za špičkové európske ceny. Neovplyvňujú nás teda drobné lokálne vplyvy či šikovnosť, alebo nešikovnosť obchodníka, pretože dohody sú robené so stratégiou dlhodobosti a stability. Kvalita je jedným z najdôležitejších faktorov pri presadení sa v silnej konkurencii. Kvalitu našich výrobkov posudzujeme zo širokého hľadiska, nie je to len tá čistá technická kvalita, ale zahŕňame do nej aj dodávateľský servis, servis odberateľovi, platobné podmienky a dodávky na čas. Odberateľ preto váha odísť od stabilného dodávateľa k prípadnému konkurentovi s nižšími cenami - aj pri vyššej cene zostane radšej pri spoľahlivom dodávateľovi. Naše súčasné výborné postavenie v oblasti kvality sa nám podarilo dosiahnuť vďaka modernej technológii, ale aj vďaka manažmentu a prístupu ľudí. V roku 1997 sme získali certifikát riadenia kvality ISO 9001 a vlani sme získali aj certifikát ISO 14001 za systém riadenia kvality životného prostredia. Kľúčovú úlohu stratégie každého podniku zohráva aj investovanie. Samozrejme, ja mám zásadu, a nielen ja, ale aj naše predstavenstvo, že nemôžeme nikdy zastaviť. Dá sa buď rozvíjať rast, alebo klesať, neexistuje nejaká stredná cesta. Pripravujeme rozšírenie výroby hliníka na zvýšenie kapacity približne o jednu tretinu súčasnej výroby. Na budúci mesiac chceme osloviť zahraničné banky, ktoré nás financovali doteraz, s konkrétnou požiadavkou na poskytnutie úverov. V prípade, že by sme nezískali financovanie na toto rozšírenie, budeme hľadať iné menšie projekty na zvýšenie efektívnosti. Každoročne vynakladáme vyše 100 mil. Sk na zlepšovanie bezpečnosti práce a obnovu niektorých zariadení. V rámci týchto investícií venujeme až 40 % zlepšeniu životného prostredia. Súčasná výroba hliníka je ekologická, exhaláty sú hlboko pod zákonom určenými limitmi aj v Európskej únii. Holandské limity sú v tejto oblasti najprísnejšie a sme hlboko aj pod tými, takže bez akejkoľvek pochybnosti môžem povedať, že z tohto hľadiska je Žiarska kotlina už očistená. S drobnými exhalátmi, ktoré vypúšťame, si príroda už hravo poradí. Aké možnosti na získanie zdrojov na investovanie majú slovenské podniky? Keď sa pozrieme na kategóriu väčších a stredných podnikov, tak investovať z vlastných zdrojov sa jednoducho nedá. Tam sa musia použiť vo väčšej či menšej miere cudzie zdroje. Banky väčšinou žiadajú, aby investícia bola financovaná aspoň päťdesiatimi percentami vlastnými zdrojmi, závisí to však od jednotlivých projektov. Úvery sú na Slovensku nedostupné a veľmi drahé, s takej miere návratnosti sa ani nedá uvažovať. A zahraničné investície, tam sa dá dosiahnuť úver s rozumným úrokom, avšak zvyšuje sa riziko neschopnosti splatenia hlavne v čase oslabujúcej koruny. Jediná šanca z hľadiska prelomu situácie je vstup zahraničného kapitálu. Ja skutočne nevidím inú možnosť. Politika minulej vlády bola veľmi zlá a škodlivá. Bola to nesprávna myšlienka dať chudobné podniky človeku alebo skupine, ktorá nemá nijaké zdroje, ktoré by do spoločnosti priniesol, a ak k tomu prirátame manažérske schopnosti a česť... Možno povedať, že mnohí i ak videli, že sa podnik nedá rozvíjať, tak vykradli, čo sa dalo a odišli. Iní vstúpili do podnikov už so zámerom vykradnúť ho. Táto situácia nie je riešiteľná inak ako vstupom zahraničného kapitálu - tu vyrábať a exportovať. Na druhej strane naši investori by mali byť zdatnými partnermi zahraničným. Za 10 rokov od revolúcie sa urobili viaceré vážne chyby v uzatváraní kontraktov so zahraničnými partnermi. Keď niekde narazia na slabšieho protivníka alebo nepripraveného, snažia sa presadiť výhodné podmienky pre nich. Takže, ak naši investori nie sú si istí pri rokovaniach, mali by mať dobrých poradcov. Tí sú síce drahí, ale odvedú vždy dobré profesionálne služby. Reštrukturalizácia vášho podniku sa začala vstupom zahraničných investorov? Nie, bolo to opačne. Celá modernizácia začala ešte za socializmu. Vláda ČSSR prijala uznesenie a schválila tento projekt v decembri 1985, keď už boli urobené dohody o nákupe technológie. Zmluva sa podpísala v marci 1986 a začalo sa stavať. V roku 1990 zamrzlo financovanie, pretože pôvodne sme mali stavbu financovať zo zdrojov štátu. V roku 1993 sa začali vážne rozhovory s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, ktorá neskôr spolu s nórskou spoločnosťou Hydroalumínium kapitálovo vstúpili do našej spoločnosti. Vlani sme urobili veľkú reštrukturalizáciu úveru a vyplatili sme zostávajúce úvery slovenským bankám, ktorých úrokové sadzby boli viac ako 20 %. Potom sme prolongovali existujúce zahraničné úvery, pričom sa nám dokonca podarilo znížiť úrokové sadzby. Hospodárenie, ekonomika a manažment dnes nie sú jednoduché veci. Strategická chyba môže privodiť postupné zhoršovanie situácie a až veľmi zlé vyústenie . Podľa mňa je najdôležitejšia oblasť práve oblasť investovania. Zlé investovanie je cesta do pekla. Dobré je podmienkou rozvoja. Myslíte si, že najdôležitejší je iba prílev zahraničných investícií? Zahraničný partner má so sebou priniesť okrem modernej technológie aj moderný manažment. Mám však pocit, že sa to hlavne vo výrobnej sfére podceňuje, hoci jeho vplyv má rovnakú dôležitosť ako nová technológia. Ak kúpim modernú technológiu, zariadenia, technologický postup a neosvojím si moderný manažment - moderný systém riadenia vo všetkých oblastiach, tak skôr či neskôr výhodu z novej technológie stratím. Dá sa to aj naučiť, ale zasa to trvá dlhšie, a vstupom zahraničného partnera možno tento proces urýchliť. My sme v týchto oblastiach skutočne profitovali z výdatnej pomoci zahraničného investora. Mohli by ste uviesť niektoré vaše výhody a nevýhody z hľadiska schopnosti konkurencie? Hlavné naše nevýhody vyplývajú z vonkajšieho prostredia. Prvou je geografická poloha, z ktorej logicky vyplývajú vyššie náklady pri nákupe surovín, pretože väčšina podobných tovární je situovaná na pobreží mora a využíva lacnú lodnú dopravu. Ďalšou nevýhodou je vysoká cena elektrickej energie. Hlinikárne vo svete majú špeciálne kontrakty na dodávku elektrickej energie. Špeciálne zmluvy máme aj my, avšak za elektrickú energiu platíme asi o 50 % viac ako konkurencia. Tieto naše nevýhody kompenzujeme hlavne tromi výhodami. Nižšími nákladmi na transport pri predaji, vyššími predajnými cenami našich výrobkov a nižšími nákladmi na pracovnú silu. Naďalej však treba zvyšovať produktivitu práce, prípadne hľadať iné možnosti, ako znížiť technické náklady. Je to pre mnohých prekvapujúce, že v strednej Európe sa v tejto brandži dá hospodáriť pozitívne a byť navyše konkurencieschopný. Vladimír Gajdoš
|
|
| Amsterdam | veľká oblačnosť | 17 |
| Atény | slnečno | 30 |
| Belehrad | dážď | 17 |
| Berlín | slnečno | 18 |
| Bratislava | oblačno | 19 |
| Brusel | zamračené | 19 |
| Budapešť | dážď | 19 |
| Bukurešť | dážď | 14 |
| Frankfurt | polojasno | 22 |
| Helsinki | polojasno | 9 |
| Istanbul | slnečno | 28 |
| Kodaň | slnečno | 15 |
| Kyjev | polooblačno | 11 |
| Lisabon | prehánky | 19 |
| Londýn | dážď | 18 |
| Madrid | búrka | 19 |
| Miláno | oblačno | 24 |
| Moskva | sneženie | 3 |
| Oslo | polojasno | 11 |
| Paríž | oblačno | 22 |
| Praha | polojasno | 21 |
| Rím | prehánky | 23 |
| Sofia | prehánky | 21 |
| Štokholm | polojasno | 10 |
| Varšava | polojasno | 14 |
| Viedeň | prehánky | 19 |
| Záhreb | dážď | 18 |
| Ženeva | zamračené | 20 |
|
|
|
