STORY

Singapur pri zrútení ázijských ekonomík síce neskončil najhoršie, po rokoch vysokých prírastkov – 7 – 10 percent – sa však jeho sebavedomie scvrklo na vlaňajších 1,5 percenta. O anemický krvný obraz ekonomiky sa vlani postaral najmä obchod (-4 %), priemysel (-0,5 %), zachraňovala ho doprava a spoje (5,5 %) a stavebníctvo (3,9 %). Nezamestnanosť sa dostala na zatiaľ najvyšší bod – majú tam 28 300 ľudí bez práce, čo je niečo vyše jedného percenta pracovnej sily. So singapurskou nezamestnanosťou je to teda ako s Čapkovým najvyšším kopcom Dánska. Dobré dve hodiny ho vraj naháňal Čapkov známy na aute v mierne zvlnenej jutskej krajine a keď sa napokon spýtal domorodca, kde, preboha, sa ten Himmelbjerg skryl, dostal odpoveď: „Pane, práve na ňom stojíte.“ Nielen nezamestnanosť, ale aj najvyššia hora Singapuru má skromné rozmery – Bukit Timah Hill uprostred dažďového pralesa, vzdialeného len 12 km od mestského centra, sa hrdo vypína do výšky 162,5 m n.m. Z toho plynie poučenie, že lámať rekordy nemusí byť vždy to najmúdrejšie. Susedská žiarlivosť

V porovnaní s 15-percentným úpadkom HDP v susednej Indonézii a 7-percentným v Malajzii, ako aj s výrazne mínusovými výkonmi vzdialenejších ázijských tigrov od Thajska až po Japonsko, je Singapur v krízovom regióne takmer zázračným javom.

Máloktorý zo susedov má preto Singapur v láske. Keď sa vlani dostala 210-miliónová Indonézia na hranicu kolapsu a hladní ľudia zo Sumatry utekali cez vodu do zahraničia (na člne je to do Singapuru pol hodiny), bolo singapurské pobrežie najprísnejšie strážené. Šancu mali len pogromom bičovaní bohatí indonézski Číňania, ktorí našli v Singapure, obývanom zo 77 percent etnickými Číňanmi, takmer domáce prostredie. Navyše, Singapur sa pred rokom vyjadril k výmene indonézskeho prezidenta Suharta za jeho nástupcu Habíbího neveľmi diplomaticky; upozornil, že by to trh nemusel prijať s otvorenou náručou. Habíbí sa odvtedy o Singapure vyjadruje ako o „bode na mape“ juhovýchodnej Ázie a ako o krajine „ozajstných rasistov“.

Ani so susednou Malajziou, ktorej bol Singapur až do odtrhnutia v roku 1965 súčasťou (vtedy Malajskej federácie), si „Levovo mesto“ neleží v náručí. Singapurská burza ťažila roky z malajzijských cenných papierov a finančného trhu. Keď vlani Kuala Lumpur zaviedol kontrolu kapitálového a menového trhu, pozerali sa na to v Singapure s malým pochopením. Malajzia má so Singapurom rad otvorených účtov. Odmietla výzvu, aby zrušila železničnú stanicu na singapurskom území. Singapur zasa na odvetu nechce uvoľniť milióny dolárov, ktoré drží od malajzijských gastarbeiterov v penzijnom fonde. Nepodarila sa ani transakcia s 2 mld. USD, ktoré chcel Singapur požičať Malajzii. Kuala Lumpur totiž odmietol podmienku, aby pôžička bola spojená so záväzkom Malajzie zásobovať mestský štát sladkou vodou.

Politické animozity susedov kríza natoľko umocnila, že Singapur pociťuje potrebu pevnejšej vojenskej ochrany. Tradične ju hľadá u západných mocností, čo sa teraz znásobuje, rovnako ako alokácia prostriedkov na obranu, ktorá predstavuje už 25 percent štátneho rozpočtu. Singapur ponúkol svoje hlbokovodné prístavy pre americké vojnové lode a kupuje v USA osem útočných helikoptér Apache. Do Francúzska na cvičenie poslal osem vojenských lietadiel. Keďže 646 štvorcových kilometrov, na ktorých sa Singapur rozkladá, je primálo na vojenské cvičenia s ostrou streľbou, singapurskí vojaci cvičia v USA, Austrálii, na Novom Zélande, vo Francúzsku, ale aj v niektorých krajinách regiónu. Niet pochýb, že konzekventný kritik Západu malajzijský premiér Mahathir v tom vidí isté záväzky mestského štátu voči mocnostiam. Prepojenie štátu a ekonomiky

Singapur má na to, aby prekonal krízový stav radikálne novou úrovňou svojej ekonomiky, čo je na prelome storočí jeho hlavným cieľom. Vláda Goh Čok Tonga na to má prostriedky i politické páky. Sedemdesiat percent singapurského priemyslu a spolu tisíc podnikov je totiž v rukách štátu, alebo je s ním tesne zviazaných. Málokomu to v Singapure prekáža, ba, neozývajú sa ani ultimatívne požiadavky MMF, WTO, ani kľúčových západných krajín, že to treba radikálne zmeniť. Istotne tu svoje zohráva vysoká medzinárodná autorita tvorcu singapurského ekonomického zázraku Lee Kuan Yewa, ktorý má v mestskom štáte rovnakú pozíciu ako mal na záver svojho života v Číne patriarcha Teng Siao-pching. Navyše, ekonomika malého ostrova je vlastne lacnou servisnou stanicou nadnárodných monopolov pre juhovýchodnú Áziu v bankovníctve, kapitálovom trhu, obchode, doprave, petrochémii, telekomunikáciách a umiestnení ich centrál. Singapur na to vytvára vynikajúce daňové a infraštrukturálne prostredie.

Tesné prepojenie štátu a ekonomiky ponúka pri prekonaní krízy značné možnosti. Gohova vláda napríklad od stola rozhodla, že sa v mestskom štáte zníži priemerná mzda o 15 percent, aby ekonomike naskočil konkurenčný motor. Rozhodnutie nenarazilo na odpor, ľudia nevyšli do ulíc. Odbory to vraj pochopili. Možno preto, že generálny tajomník Národného odborového kongresu Lim Boon Heng je súčasne ministrom bez portefeuille. Hovorí: „Na rozhodnutí o mzdách sme participovali. Žiadali sme zdôvodnenie. Keď sme dospeli k názoru, že je to oprávnené, začali sme to odborárom vysvetľovať.“ Ani bohatý Singapur sa však nezaobíde bez dávkovania záťaže. V prvej chvíli sa preto mzdy znížili len o päť percent. Mzdová sekera je súčasťou vládneho programu subvencií 15,5 mld. singapurských dolárov (9 mld. USD), ktoré štát vháňa do ekonomiky. Inou výdatnou položkou je zníženie povinných odvodov podnikov do centrálneho štátneho dôchodkového fondu zamestnancov (Central Provident Fund) z terajších 20 percent na 10 percent. Všetko smeruje k radikálnemu zvýšeniu schopnosti konkurencie a k prekonaniu krízy na technologickej úrovni 21. storočia. Podriaďuje sa tomu aj zápas s rastúcou nezamestnanosťou. Zatiaľ čo Indonézia, Thajsko i Kórejská republika volia tradičné formy sociálnej podpory nezamestnaných, Singapur zavádza a financuje „školy pre celoživotnú výučbu“, ktoré ľuďom uvoľneným z práce umožnia kvalifikačne sa adaptovať na nepretržitú reštrukturalizáciu. „Bod na mape“ má oproti susedom veľkú výhodu. Aby ľudia naskočili do nového zamestnania, nemusia sa sťahovať. Navyše, pre rozsah singapurskej nezamestnanosti istotne neplatí povzdych juhokórejského študenta Cho Eun Yanga pred reportérom Newsweeku: „Nájsť prácu je ťažšie, ako zvesiť hviezdu z oblohy.“ Ekonomika 21. storočia
Pred dvoma rokmi založila singapurská vláda Úrad pre rozvoj ekonomiky (EDB), ktorý sústredil domácich i zahraničných odborníkov nad vypracovaním projektu „Priemysel 21“. Štúdia predstavuje najmodernejšiu stratégiu rozvoja priemyslu a exportných služieb. Singapur horí ctižiadosťou stať sa v informatívnych technológiách, diách, vo vzdelaní a v zdravotníctve svetovou triedou. S týmto cieľom láka na ostrov ďalšie veľké zahraničné firmy. Zo šiestich najväčších svetových firiem produkujúcich diskové drivery päť je už výrobne prítomných v Singapure. To isté platí o desiatich z dvadsiatky najväčších svetových výrobcov polovodičov. Kombináciou strategických investícií, daňových cukríkov a grantov pre výskum a vývoj pritiahla vláda na malý ostrov päťtisíc nadnárodných firiem. Program EDB na rok 2010: generovať v elektronike produkciu za 150 mld. sing. dolárov (87mld. USD), čo si podľa programu vyžiada 150 nových elektronických výrobkov. Podobný trojskok je naplánovaný vo výrobe liekov, zdravotníckych prístrojov, agrárnych výrobkov a potravinových článkov.

Bez ohľadu na éru exponovaného liberalizmu Singapur naďalej vsádza na intenzívnu účasť štátu v ekonomike, čo sa mu v minulosti osvedčilo. Vláda vytvorila viaceré schémy, ktoré majú mestský štát povzniesť na najvyššiu technologickú a manažérsku úroveň. Podpredseda vlády napr. predsedá schéme „Technopreneurship 21“, iní vysokí úradníci zasa „Programu na modernizáciu lokálnej výroby“. Národný úrad pre počítače pomáha pri riadení desiatich vybraných spoločností tak, aby docielili stanovené hospodárske ciele. EDB podporuje stovku domácich spoločností tak, aby do roku 2005 dosiahli každá tržbu sto miliónov sing. dolárov (58 mil. USD). Inteligentný ostrov

Singapur, ktorý je dnes najväčším producentom harddiskov na svete a svetovou triedou v čipoch, sa usiluje stať sa predobrazom vzdelanostnej ekonomiky v Ázii, „inteligentným ostrovom“. Na letisku Changi, tí Singapurčania, ktorí často cestujú, prechádzajú imigračnou kontrolou bleskovo, lebo elektronika ich prepúšťa porovnaním odtlačku ich prsta na „smart card“, s ozajstným prstom, položeným na scanner. Ak sú kresby identické, dvere sa automaticky otvárajú. Odpadajú zdĺhavé kontroly, time is money. Vlani malo „smart cards“ 6-tisíc singapurských biznismenov. Letisko Changi, ktoré súperí s Hongkongom ako uzlový bod regiónu pre diaľkové lety, inštalovalo ako prvé na svete 20 bezplatných napojení pre osobné prenosné počítače v odletových a tranzitných priestoroch. Singapore Airlines zaviedli v Boeingoch 747 najmodernejšiu informatívnu a komunikačnú elektroniku aj v turistickej triede. Od roku 1982 platí Singapur za najrušnejší svetový obchodný prístav. Neprestajne v ňom kotví najmenej 800 lodí. Zvládnuť túto záľahu pri 35 prístavných bazénoch môže len najmodernejší elektronický dispečing a technika. Zatiaľ čo inde je obvyklé, že kontajnery sa vŕšia štyri nad sebou, v tesnom Singapure majú techniku na 9-poschodové ukladanie kontajnerov. Manipulujú nimi, a to na diaľku, ženy. Keď sa v Singapure vodič blíži k rušným uliciam mestského centra, oceľové návestidlá ho upozornia, že sa dostáva do oblasti, kde platí nový systém cestného mýta. Zaviedli ho vlani. Vystriedal zastaraný, komplikovaný systém. Teraz musí mať automobilista i motocyklista v týchto rajónoch Singapuru pri sebe malé zariadenie, schopné prijať jeho bankovú kartu s elektronickými peniazmi. Motorista prechádza vstupným návestidlom do platenej zóny a rádiový signál okamžite odráta mýto z jeho účtu. Televízne kamery sledujú každé vozidlo, ktoré by sa chcelo prešmyknúť bez platenia. Pokuty v Singapure sú za také veci pravda brachiálne. Systém má znížiť prevádzku na beznádejne prepchatých centrálnych uliciach a aj sa mu to darí.

„Bude to trvať možno tri roky, región sa však vynorí z krízy. Chceme sa z nej dostať skôr ako ostatní a zvýšiť svoj náskok v informatívnych technológiách, vo vzdelanostnej ekonomike, na novej úrovni služieb a bankovníctva,“ hovorí singapurský premiér Goh Čok Tong. Súboj s Hongkongom
Singapur sa chce vynoriť z krízy posilnený aj v jeho súboji s Hongkongom. Dobre sa mu resuscituje pri pohľade na konkurenta, ktorého kríza ešte drží na operačnom stole. Singapur ťažil z psychózy, keď pred dvoma rokmi utekali niektoré firmy, ako Jardine&Matheson z Hongkongu, lebo sa báli návratu kolónie k Číne. Teraz je túžbou Singapuru tromfnúť Hongkong v oblasti kapitálového trhu a bankovníctva, pritiahnuť investičné fondy, rozšíriť ponuku bondov, derivátov, presadiť sa v obchode s futuritami. Už vlani preto vláda zrušila duálny bankový systém umožňujúci zahraničným investorom vlastniť len 40 percent akcií singapurských bánk. Súčasne však siahla k obranným opatreniam formou fúzií. Päť najväčších singapurských bánk sú štátne ústavy, majú sa zlúčiť do dvoch mamutích bánk so širokými zahraničnými aktivitami. Pravdepodobne dôjde k prelomeniu praxe, že singapurské štátne podniky sú financované len domácimi bankami. Ďalším lákadlom pre zahraničný kapitál je 60 mld. USD, ktoré ležia na už spomenutom štátnom dôchodkovom fonde; s týmito prostriedkami by zahraniční investori radi podnikali. Uvádzajú sa niektoré nevýhody oproti Hongkongu. Ten má finančné trhy i celú ekonomiku totálne liberalizovanú, zatiaľ čo Singapur drží biznis stále pod palcom. A hlavne: tromfom Hongkongu je Čína, z ktorej vyrástol a z ktorej naďalej žije. Singapurské záhumienky – India a Malajzia – sú ešte na dlhý čas odpísané. Aj preto ráta tento rok mestský štát s nulovým rastom HDP. Pokloňme sa však jeho odvahe vyplávať odo dna na úrovni 21. storočia. Mýtický Merlion, pol ryby a pol leva, ktorý tam vraj v 13. storočí zbadal princ Sang Nila Utama zo Sumatry, má pravda guráž a vie plávať i v búrlivých vodách. Jaroslav Brabec
Singapur – Bratislava