Hospodársky denník
USD42,52 Sk
EUR44,963 Sk
CHF27,914 Sk
CZK1,201 Sk
  Streda  5.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zlé správy pre reformnú Európu


Vojna v Juhoslávii postihne aj slovenských exportérov
V čase, keď tranzitívne ekonomiky strednej a východnej Európy naplno pociťujú vlaňajší pád ruskej ekonomiky, ochabenie rastu EÚ a pokles dopytu po niektorých komoditách, rysuje sa ďalší vonkajší faktor útlmu reformných hospodárstiev - vojna v Juhoslávii. Komisia OSN pre Európu (UN/ECE) upozorňuje, že v transformujúcich sa krajinách môže dôjsť k recesii. Dokonca i tam, kde sa dosiaľ vykazoval rýchly rast. Kosovská kríza priamo dopadne na susedov Juhoslávie a ešte viac naruší často nezdravé ekonomické prostredie, prípadne ohrozí úspešné napredovanie reforiem. V správe komisie sa hovorí hlavne o Macedónsku, Slovinsku, Chorvátsku, Albánsku, Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku a, samozrejme, Juhoslávii. Susedia stratili dôležitý trh i dodávateľov, zhoršilo sa pozemné i vodné spojenie s oblasťou, a keďže tranzitné dodávky medzi západom a Balkánom sa ekonomicky často nedajú presmerovať, obchodné toky boli z veľkej časti úplne znemožnené. Určite sa posilní rizikové vnímanie regiónu zo strany investorov, čo sa prejaví v sťaženom prístupe týchto krajín na medzinárodné trhy a v zdražení úverových zdrojov. Podľa UN/ECE dôjde v regióne k oslabeniu vstupu priamych zahraničných investícií, kľúčových pre reštrukturalizáciu a ozdravenie externých účtov. Región existenčne potrebuje peniaze na povojnovú obnovu (Chorvátsko, Bosna, JZR), na rekonštrukciu nefunkčnej ekonomiky (Rumunsko, Bulharsko, Albánsko) a tiež na zabezpečenie zdravých pilierov trvalého rastu (Maďarsko, Slovinsko), pričom nové problémy by len prehĺbili riziko vážnej ekonomickej a politickej destabilizácie regiónu. Preto UN/ECE vyzýva krajiny NATO, aby poskytli regiónu okamžitú pomoc, v prvom rade na udržanie platobnej bilancie. Svetová banka a MMF už pracujú na dvoch scenároch pomoci - 1,2 a 2,5 miliardy dolárov. Prvý variant počíta so skončením konfliktu a návratom utečencov do konca roka a s obnovou obchodu s Juhosláviou už v druhej polovici roku 1999. Pravdepodobnejší scenár ráta s vojnou počas celého roku 1999, s dlhodobým výpadkom obchodu a tranzitu. Pre susedov JZR sa počíta s humanitárnou pomocou, príspevkom na obchodnú bilanciu a na rozpočet. Podľa viacerých expertov sú však sumy postavené veľmi nízko, navyše, obchod s Juhosláviou nemôže fungovať vzhľadom na zničenú infraštruktúrnu i výrobnú základňu krajiny. Okrem toho do kalkulácií nie sú započítané materiálne škody v Juhoslávii - 30 miliárd dolárov (podľa EÚ, čo však mnohí považujú až za príliš mierne). Vzhľadom na pretrvávanie spomínaných externých vplyvov, pokračovanie reformnej stagnácie a vznik nových problémov kvôli Kosovu bude tento rok pre reformnú Európu ešte horší ako vlani. Maďarsko očakáva rastúce náklady pôžičiek. Vláda pripúšťa, že investori zaujali vyčkávaciu taktiku pri investičných rozhodnutiach. Pozastavenie dopravy cez Dunaj podľa rumunského ministerstva môže spôsobiť až sedemnásobný nárast dopravných nákladov v prípade presmerovania dodávok na železničnú dopravu, čo urobí rumunskú výrobu nekonkurenčnou a prakticky znemožní export. Bulharsko stráca každý deň 1,0 - 1,5 mil. USD na páde exportu. Ak by vojna pokračovala do konca roka, deficit na bežnom účte zvýši o 300 mil. USD a zahraničné investície klesnú na polovicu plánovanej úrovne 1,0 mld. USD, informovala vláda. Podľa včerajších informácií Ministerstva hospodárstva SR dosahujú škody dvanástich slovenských podnikov, ktoré poskytli ministerstvu v dôsledku vojny podľa predbežných odhadov 367,199 mil. Sk. Najväčšie škody nahlásil Slovnaft Trade Bratislava (145,68 milióna), Chirana-Prema Export-Import Stará Turá, Transpetrol trading Bratislava, TVZ Markušovce a Slovenské lodenice Komárno. Škody vznikli firmám zastavením prepravy tovaru, ale aj neuhrádzaním pohľadávok. Okrem spomínaných podnikov sú medzi poškodenými subjektmi aj ďalšie firmy, ktoré neposkytli informácie ministerstvu. Napríklad Matador Púchov očakáva výpadok predaja na tento rok vo výške 100 mil. Sk. Juraj Janoška

Amsterdamveľká oblačnosť17
Atényslnečno30
Belehraddážď17
Berlínslnečno18
Bratislavaoblačno19
Bruselzamračené19
Budapešťdážď19
Bukurešťdážď14
Frankfurtpolojasno22
Helsinkipolojasno9
Istanbulslnečno28
Kodaňslnečno15
Kyjevpolooblačno11
Lisabonprehánky19
Londýndážď18
Madridbúrka19
Milánooblačno24
Moskvasneženie3
Oslopolojasno11
Parížoblačno22
Prahapolojasno21
Rímprehánky23
Sofiaprehánky21
Štokholmpolojasno10
Varšavapolojasno14
Viedeňprehánky19
Záhrebdážď18
Ženevazamračené20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.