NATO používa aj protizákonné prostriedky
Veľvyslanec RF v SR A. G. Akseňonok pre Hd
Po prvý raz vo svojej diplomatickej kariére ste prišli do strednej Európy, ktorá sa v dôsledku snáh o vstup do euroatlantických štruktúr zmenila. S akými pocitmi? - Mohol by som odpovedať stručne s tými najsrdečnejšími voči slovenskému ľudu. Ale asi to nestačí. Európske problémy nie sú pre mňa nové, ani tie, týkajúce sa rozširovania NATO. Posledné tri roky som ako poslanec so zvláštnym poverením pôsobil vo funkcii osobitného predstaviteľa MZV Ruska pre Bosnu a Východné Slavónsko a o. i. som sa zaoberal aj kosovskou otázkou. Viackrát som navštívil hlavné mestá bývalých juhoslovanských republík, metropoly západnej Európy, Spojené štáty. Zúčastnil som sa rokovaniach a oficiálnych pracovných zasadnutiach s predstaviteľmi rôznych organizácií - OSN, Európskej únie, OBSE, Rady Európy aj NATO. Vzťah Ruska k vstupu nových členov do NATO však bol a zostáva absolútne negatívny. Aliancia a ničivé akcie v Juhoslávii to názorne potvrdili presiahla hranice svojej pôvodnej zodpovednosti, ale pritom nezmenila podstatu svojej vojenskej doktríny a k nej adoptované vojenské mechanizmy, ktoré svojím hrotom stále mieria na Východ. Na dosiahnutie vytýčených politických cieľov sa používajú všetky prostriedky vrátane protizákonných. Vyhlásenie o priorite ľudských práv nad zvrchovanosťou štátu, ktoré zaznelo z Washingtonu, je niečím novým v medzinárodnom práve a pokusom ospravedlniť konané ukrutnosti. Očakávate teda zmeny v dvojstranných vzťahoch po prípadnom vstupe SR do NATO, resp. po rozhodnutí našej vlády poskytnúť vzdušný priestor lietadlám NATO? - Každý štát má právo sám rozhodovať o svojom osude, o. i. aj o vstupe do zväzov s inými štátmi alebo skupinou štátov. Ale keď uznávame zvrchovanosť jedných štátov, nesmieme ju odopierať iným. Agresia proti Juhoslávii výrazne demonštrovala taktiku dvojakého metra, ktorú uplatňuje vedenie NATO. Pokiaľ ide o rusko-slovenské vzťahy, ich ďalšie perspektívy budú závisieť od vzájomných ekonomických výsledkov a prístupov slovenskej strany k otázkam európskej bezpečnosti, od jej schopnosti brať do úvahy naše prirodzené obavy. Podľa štatistických údajov Rusko vynakladá na svoju obranu 69,5 miliardy USD. Rozšírenie NATO zrejme vyvolá potrebu ďalších výdavkov na zabezpečenie príslušnej obranyschopnosti. Nespomalí sa v tejto súvislosti splácanie dlhu oproti SR? - Rusko vynakladá na svoju obranu presne toľko, koľko potrebuje na zaručenie svojej národnej bezpečnosti v nových podmienkach. Nechceme sa dať zatiahnuť do pretekov v zbrojení. Splácanie dlhu, to je vždy ulica s dvojsmernou premávkou, ktorej účastníci majú dodržiavať viaceré medzinárodné pravidlá. Aké opatrenia podnikne Rusko v súvislosti so zrušením dohody o dodávke systému S-300 vzhľadom na to, že jeho hodnota predstavuje 158 mil. USD? - Pokiaľ ide o rozhodnutie slovenskej vlády jednostranne zrušiť medzivládny protokol o dodávke protilietadlového komplexu S-300 pre SR, túto otázku, ako iste viete, prerokúvala rusko-slovenská medzivládna komisia. Tá uložila expertom obidvoch strán, aby preštudovali otázku úhrady následkov rozhodnutia a navrhli varianty jej urovnania. Konzultácie sa majú uskutočniť v najbližšom čase. Približne dve tretiny slovenských podnikov (Chirana, Slovnaft, SPP, VSŽ) úzko spolupracujú s Ruskom, máme v Rusku asi 30 spoločných podnikov so slovenskou finančnou účasťou. Ako odhadujete ďalšie možnosti zlepšenia spolupráce? - Kľúčovými oblasťami zostáva jadrová a klasická energetika, naftový a plynárenský priemysel a strojárstvo. Existujú veľké rezervy v spolupráci pri rekonštrukcii JE Jaslovské Bohunice, v spoločných snahách dostať sa na trhy objektov jadrovej a klasickej energetiky v tretích krajinách, spoločnom spracúvaní ropy a predaji naftových výrobkov, uskutočňovaní projektov v rámci spoločného podniku Slovrusgaz a i. Veľkú perspektívu má spoločné úsilie v rámci konverzie obranných podnikov, stavebníctva, turistiky, najmä ozdravovacej, vytvorenia malých a stredných spoločných podnikov v oblasti potravinárskeho priemyslu, chemických výrobkov pre domácnosť a pod. Dodatočné impulzy sa môžu vyskytnúť aj vo vojensko-technickej oblasti. Prvoradé je, aby obidve strany nachádzali vzájomnú výhodu na základe pragmatizmu. To sa dá zabezpečiť v rámci priamej spolupráce medzi ruskými a slovenskými regiónmi. Ekonomická situácia nie je priaznivá pre investorov. Je tu nedokonalá legislatíva, Rusko je pred voľbami. Nesťaží toto všetko jeho ašpirácie na členstvo vo WTO? - Podecembrové zmeny v živote Ruska budú, dúfam, mať charakter výlučne ekonomických premien, podporovaných kompromisom tých politických síl, ktorým obyvatelia Ruska dajú dôveru vo voľbách. V rovnakej miere sa to týka rozsiahlych úloh ekonomickej transformácie krajiny vrátane vytvorenia ovzdušia, priaznivého pre investície. V rámci toho sa uskutočňuje obrovská práca na príprave právno-legislatívnej základne. Bolo prijatých niekoľko dôležitých zákonov. Napríklad - nový Občiansky zákonník, ktorý je základom všetkých hospodárskych vzťahov, zákon o zahraničnoekonomickej činnosti, zákon o bankovom systéme RF a i. Do tohto kontextu patria aj snahy stať sa členom Svetovej obchodnej organizácie. Avšak ruské stanovisko je vyvážené, riadime sa princípom ochrany ruských záujmov, záujmami našich výrobcov a chceme, aby členstvom vo WTO Rusko nestratilo, ale získalo. Neobávate sa, že akcie NATO v Iraku a Kosove vytvoria nebezpečný precedens, ktorý aliancia bude môcť v budúcnosti využiť aj v napätom Kaukazskom regióne? - Je to zaujímavá otázka. Nová koncepcia NATO, prijatá na washingtonskom summite, takúto možnosť pripúšťa. Ako sa hovorí, keď je na svete koncepcia, zámienky sa vždy nájdu. Ochrana ľudských práv, demokratických hodnôt to sú tak všeobecne obsiahle pojmy, že sa dajú vždy prispôsobiť tej-ktorej strategickej, politickej či ekonomickej účelovosti. Preto Rusko viac ako ktorákoľvek iná krajina je zainteresované na tom, aby fungoval mechanizmus odvrátenia a riešenia etnických konfliktov alebo odporu proti iným apelom súčasnosti, takým, ako je terorizmus, separatizmus, organizovaný zločin atď. Slávka Blazseková
|
|
| Amsterdam | veľká oblačnosť | 17 |
| Atény | slnečno | 30 |
| Belehrad | dážď | 17 |
| Berlín | slnečno | 18 |
| Bratislava | oblačno | 19 |
| Brusel | zamračené | 19 |
| Budapešť | dážď | 19 |
| Bukurešť | dážď | 14 |
| Frankfurt | polojasno | 22 |
| Helsinki | polojasno | 9 |
| Istanbul | slnečno | 28 |
| Kodaň | slnečno | 15 |
| Kyjev | polooblačno | 11 |
| Lisabon | prehánky | 19 |
| Londýn | dážď | 18 |
| Madrid | búrka | 19 |
| Miláno | oblačno | 24 |
| Moskva | sneženie | 3 |
| Oslo | polojasno | 11 |
| Paríž | oblačno | 22 |
| Praha | polojasno | 21 |
| Rím | prehánky | 23 |
| Sofia | prehánky | 21 |
| Štokholm | polojasno | 10 |
| Varšava | polojasno | 14 |
| Viedeň | prehánky | 19 |
| Záhreb | dážď | 18 |
| Ženeva | zamračené | 20 |
|
|
|
