Kolotoč rozruchov sa točí ďalej Komentuje Zdena Rabayová Stáva sa pomaly tradíciou, že téma odstavenia bohunickej elektrárne V-1 vystupuje do popredia pri každom oficiálnom stretnutí rakúskych a slovenských štátnikov na najvyššej úrovni. Rovnako to bolo aj počas návštevy rakúskeho spolkového kancelára Viktora Klimu v Bratislave. Hoci povedal, že Rakúsko je sklamané rozhodnutím slovenskej vlády zrušiť uznesenie z roku 1994 o odstavení V-1 v roku 2000 a že sa tento postoj môže odzrkadliť v správe o SR pre summit v Helsinkách, mnohí zainteresovaní nevidia tieto výroky až tak tragicky. Veď odkedy rakúski občania v referende rozhodli o zastavení výstavby jadrovej elektrárne na svojom území, boj proti jadrovým elektrárňam sa stal kartou, na ktorú vsádza každý významný rakúsky politik. No a keďže k V-1 mali odborníci po nežnej najväčšie výhrady a je i k rakúskym hraniciam najbližšie, odpor proti jej prevádzkovaniu sa stal pre Rakúšanov takmer celonárodným ťažením. Málokto z nich si však uvedomuje, že za desať rokov od pádu železnej opony sa aj v Bohuniciach veľa zmenilo. Elektráreň navštívili stovky expertov, významné medzinárodné misie, zrealizovala sa tzv. malá rekonštrukcia v hodnote asi 2 mld. Sk, ktorá akceptovala ich základné pripomienky. Postupnou rekonštrukciou, ktorá sa mala skončiť tento rok, podmienil Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD) pridelenie licencie na jej prevádzku už v roku 1997. Bez licencie by boli museli oba bloky, ktoré zabezpečovali takmer štvrtinu el. energie, odstaviť. Hoci si pôvodne mala vyžiadať investičné náklady 5,5 miliardy Sk, dnes sa už hovorí o sume asi 7,5 mld. Sk. Ak sa teda takáto obrovská suma preinvestuje na to, aby V-1 vyhovovala požiadavkám západného štandardu, je naozaj namieste otázka, prečo by sa mala odstaviť už budúci rok? Neboli by to vyhodené peniaze ? Navyše, treba dodať, že na postupnej rekonštrukcii sa ako jeden z dvoch dodávateľov konzorcia REKON zúčastňuje Siemens KWU, čiže firma, ktorá má vo svete meno a skúsenosti. Nespochybnilo by to jej imidž? Podľa vyjadrení energetikov by odstavenie V-1 stálo ročne 5,5 mld. Sk!!! Energia v takej hodnote by sa musela doviezť zo zahraničia, aby sa nahradil chýbajúci výkon. O tom, ako dlho sa bude V-1 prevádzkovať, sa dozvieme z pripravovanej energetickej koncepcie. Pri dávaní odpovede si však nemožno zakrývať oči pred tým, že výroba práve vo V-1 a V-2 je v súčasnosti ejšia (dvakrát lacnejšia ako v tepelných elektrárňach). Pokiaľ však ide o výroky V. Klimu, pripomeňme dva fakty: S odstavením V-1 sa uvažovalo pri pôvodnom projekte dostavby Mochoviec za účasti francúzskej EdF a EBRD. Škoda len, že práve vtedy rakúski politici robili taký rozruch na všetkých európskych fórach, až sa napokon slovenská vláda rozhodla ísť inou cestou dostavby, lebo jej neboli pochuti ani ďalšie z požiadaviek EBRD. Po druhé, celá prevádzka V-1 i rekonštrukcia sú pod prísnym dohľadom ÚJD, ktorého činnosť vysoko vyzdvihuje i MAAE. Preto je naivné si myslieť, že aj ostatné krajiny EÚ by v Helsinkách vyjadrili nespokojnosť nad tým, že SR chce dosiahnuť na svojich elektrárňach medzinárodne akceptovateľnú úroveň. Veď napokon práve veľké firmy z týchto krajín získavajú pri realizácii ďalších a ďalších bezpečnostných opatrení, či už v Bohuniciach, ale aj v Mochovciach, obrovské
|
Amsterdam | dážď | 18 |
Atény | oblačno | 27 |
Belehrad | prehánky | 22 |
Berlín | oblačno | 18 |
Bratislava | polojasno | 17 |
Brusel | dážď | 17 |
Budapešť | oblačno | 18 |
Bukurešť | búrky | 21 |
Frankfurt | polojasno | 18 |
Helsinki | slnečno | 7 |
Istanbul | búrky | 25 |
Kodaň | polojasno | 12 |
Kyjev | prehánky | 7 |
Lisabon | prehánky | 18 |
Londýn | prehánky | 17 |
Madrid | zamračené | 19 |
Miláno | polojasno | 21 |
Moskva | snehové prehánky | 5 |
Oslo | slnečno | 14 |
Paríž | polojasno | 20 |
Praha | oblačno | 17 |
Rím | slnečno | 23 |
Sofia | dážď | 19 |
Štokholm | slnečno | 15 |
Varšava | slnečno | 14 |
Viedeň | polojasno | 18 |
Záhreb | prehánky | 19 |
Ženeva | polojasno | 19 |
|
|
|