Pozitíva s prezidentským otáznikom

- Ako hodnotíte domácu politickú scénu v súvislosti s prezidentskými voľbami ?A v čom sa vaše názory zhodujú alebo odlišujú od pohľadu zahraničných partnerov, s ktorými sa stretávate? - Vnútropolitická situácia je pre účasť všetkých prezidentských kandidátov rozhýbaná. Obávam sa, že do určitej miery s ohľadom na účasť bývalého premiéra vo voľbách dôjde k jej vyhroteniu. Takisto to vidia aj naši zahraniční partneri a prípadní investori. V aktivitách vo vzťahu k Slovensku sú preto zatiaľ zdržanliví, počkajú a zariadia sa podľa toho, ako sa skončia voľby. Pokiaľ ide o novú vládu SR, objektívne ju prijímajú ústretovo a konštruktívne. Obraz Slovenska sa zmenil, naše rokovania sú partnerské a rovnoprávne. Ale predsa len stále cítiť závery viedenského summitu, podľa ktorého vzťah európskych štruktúr voči Slovensku bude determinovať ďalšia stabilita inštitúcií, a teda aj úradu prezidenta - u nás. Nech to znie akokoľvek nepríjemne, je fakt, že eventuálne víťazstvo bývalého premiéra V. Mečiara by zahraničie, samozrejme, akceptovalo, pretože predpokladám, že voľby prebehnú zákonným spôsobom, že budú demokratické a slobodné, ale nepomohlo by to Slovensku na jeho ceste zaradenia do európskych štruktúr, ktorá sa tak sľubne začala od jesenných parlamentných volieb. Viete si v prípade zvolenia V. Mečiara predstaviť koexistenciu súčasnej vlády a jeho ako prezidenta? - To je hypotetická otázka. Podľa preferencií má Rudolf Schuster dostatočný náskok... Preferencie sú jedna vec, výsledky volieb druhá. V. Mečiar môže byť reálne zvolený. Teda? - Nebol by to nový model, keď prezident je z jednej strany politického spektra, ktoré je s vládou v zásadnej opozícii. Podobná situácia však nie je mimoriadna, nastala napríklad vo Francúzsku. Ale to je krajina s dlhoročnou demokraciou. V našich podmienkach? - U nás by to bol experiment, na ktorý by sme nemuseli byť hrdí. Bolo by to veľmi ťažké. Ale nechcem dopredu o tejto možnosti špekulovať. Jedným z politických kritérií začatia rokovania so SR o vstupe do EÚ je prijatie zákona o jazyku národnostných menšín. Tu však v rámci koalície nastali vážne rozpory. Ako ich vníma zahraničie? - Áno, je to jedna z politicky veľmi senzitívnych otázok. Ale obe hľadiská, tak Strany maďarskej koalície, ako aj ostatných koaličných partnerov sú kompatibilné a rozdiely v nich nie sú také dramatické, ako sa to navonok prezentuje. Nemám pochybnosti o tom, že sa dosiahne politická dohoda a že zákon bude prijatý. Nie je potom však chyba, že sa tento problém navonok medializuje a dramatizuje? - To je údel každej koaličnej vlády, navyše, ak je taká širokospektrálna ako na Slovensku. V konečnom dôsledku však vyriešenie problému vedie vždy k posilneniu koalície. Keď hovoríme o vstupe zahraničných investorov na Slovensko, ukazuje sa, že daňové prázdniny na ich pritiahnutie nebudú stačiť. Potrebujú viac. Okrem politickej aj makroekonomickú stabilitu a práve v otázke jej nastolenia, resp. použitých nástrojov sú vo vláde opäť vážne rozpory medzi stranami koalície, ale aj medzi I. Miklošom a B. Schmögnerovou. Monitoruje to zahraničie? - Nesleduje až tak pozorne priebeh samej diskusie. My doma to vnímame citlivejšie. Zahraničie si viac všíma výsledné rozhodnutie. Z toho sa potom odvíja druhý faktor, ktorý je pre nich dôležitý, a to je súdržnosť koalície. Na túto otázku sa spytovali hneď bezprostredne po prevzatí vlády, dnes už to nie je pre nich prvoradá otázka. Skôr sa zaujímajú o to, ako budeme riešiť ekonomické záležitosti. Aké ste potom zaznamenali reakcie na vyhlásenie premiéra M. Dzurindu o tom, že reforma nepostupuje tempom, ako si pôvodne predstavoval? - Zahraničie to postrehlo, ale myslím, že vláde sa podarilo vysvetliť im toto vyhlásenie. Postoj slovenskej vlády označili za nevyhnutný a kladne hodnotili to, že vláda si je vedomá problémov a transparentne o nich hovorí. Preto nebolo zo strany zahraničia prezentované nijaké znepokojenie, skôr uznanie, že je v týchto otázkach realistická. Na prelome júna a júla sa začne hodnotenie Slovenska Európskou komisiou. Na základe záverečnej správy by sa malo rozhodnúť o tom, či bude Slovensko zaradené do skupiny uchádzačov, s ktorými budú prebiehať rozhovory o zaradení v prvom kole. Pokiaľ ide o politické a aproximačné kritériá, je predpoklad, že sa splnia, ale ako je to s ekonomickými? Aké sú nálady vo vláde? - Vláda je rozhodnutá postupovať tak, aby helsinský summit priniesol preradenie SR do prvej skupiny. Odvolám sa na záver zo zasadnutia asociačnej rady, kde boli opatrenia vlády, ktorými sa snaží stabilizovať ekonomiku, označené za správne a bolo povedané, že pokiaľ vláda bude pokračovať v nastúpenom trende, niet dôvodov pochybovať o tom, že Slovensko bude preradené do prvej skupiny. Minulá vláda začala projekt dobudovania obchodno-ekonomických oddelení na našich diplomatických misiách. Mali pomôcť prezentovať SR a presadzovať naše firmy v zahraničí. Tento projekt sa nedotiahol. Pracujete na takejto myšlienke? - Túto úlohu obsahuje dokonca programové vyhlásenie vlády. Momentálne je vec v štúdiu mojich diskusií s ministrom hospodárstva a pripravíme materiál, ktorý stanoví presný harmonogram a pravidlá riešenia. Situácia v tomto smere nie je jednoduchá, vládne viackoľajnosť na diplomatických misiách, kde ekonomický radca podlieha ministerstvu hospodárstva a diplomati ministerstvu zahraničných vecí. Okrem toho veľa podnikov má svoje samostatné zastupiteľstvá a máme ešte aj Fond na podporu zahraničného obchodu. Pripravujeme koncepciu na zavedenie jednoty v tomto smere tak, že obchodní radcovia budú mať potrebnú autonómiu, ale za predpokladu, že šéf na veľvyslanectve je iba jeden, veľvyslanec. Skončila sa už výmena veľvyslancov na postoch v jednotlivých krajinách? - Ešte sa neskončila, bude pokračovať. Nechceme to robiť dramaticky, preto tento proces rozkladáme na dlhšie časové obdobie. Menovať, o koho pôjde, nebudem. Je tesne pred vymenovaním osobitného a mimoriadneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre riešenie krízy v Kosove. Takmer na sto percent jedným z dvoch splnomocnencov budete vy. Aké máte predstavy o riešení situácie? - Riešenie situácie vidím dvoch krokoch. V prvom rade treba obnoviť rokovania, ktoré musia pokračovať tak dlho, kým sa nedohodne mierové riešenie. V druhom kroku treba prijať rezolúciu OSN s podporou Ruska a Číny, ako podmienky, ktorú bude akceptovať Miloševič. Konečné riešenie si neviem predstaviť bez prítomnosti mierových síl v Juhoslávii, pretože ľudia sa budú vracať do svojich domovov a vtedy bude situácia ešte veľmi rozjatrená. Aké jednotky, z armád ktorých krajín budú dohliadať na mier, to je otázne. Predpokladám, že Miloševič bude požadovať vylúčenie USA z tohto procesu, ale na druhej strane zasa západné krajiny si zloženie týchto síl bez USA dosť dobre nevedia predstaviť. Isté je, že záštitu nad týmito silami bude musieť prevziať Organizácia Spojených národov. Odhadnete časový termín, dokedy by sa dala kríza vyriešiť? - Nie, ale musí to byť čo najskôr.
Z radov domácej opozície sa objavujú hlasy, ktoré spochybňujú vašu zainteresovanosť v tejto otázka súbežne s pôsobením na poste ministra zahraničných vecí. Dá sa to zosúladiť, aby neutrpela ani jedna funkcia? - Viem si predstaviť také riešenie. Nechcem predbiehať, ale po mojom prípadnom vymenovaní sa dohovorím s generálnym tajomníkom OSN o tom, ako presne bude úrad dvoch zmocnencov fungovať. Uvažuje sa o tom, že by nebol v Ženeve, ale vo Viedni, čo by bolo pre mňa i rakúskeho kolegu teritoriálne dostupnejšie. Na ministerstve zahraničných vecí sú dvaja štátni tajomníci, takže podľa mňa je možné zariadiť si veci tak, aby ani jedna ani druhá misia netrpela. Peter Višváder