Vývoj v odvetví dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

Čoraz viac sa potvrdzuje, že budovanie infraštruktúry pri rozvoji ekonomiky má zásadný význam. V našich podmienkach sa často takáto úvaha brala s rezervou, pretože v podmienkach plánovaného hospodárstva pri deformovaných cenách a nízkej priamej prepojenosti s inými ekonomikami sa otázka efektívneho a výkonného dopravného systému a technicky modernej a výkonnej komunikačnej techniky nezdala taká významná.

V súčasnosti sa na dopravu a telekomunikačný systém pozerá ináč a je viac-menej samozrejmé, že jeho vybudovanie je základnou podmienkou pre súčasný a reálny rozvoj domácej ekonomiky.

Popri nazeraní na tento problém z technického hľadiska a úžitkových vlastností týchto systémov si málokto uvedomil, že dosiahnutie porovnateľnej úrovne v tomto odvetví so zahraničím si vyžaduje mimoriadne veľké finančné investície. Z minulosti, keď tvorba cien a trhové vzťahy najmä prevádzkovateľa komunikačných systémov k jeho používateľom boli značne deformované, nebolo toto odvetvie posudzované z podnikateľského hľadiska. Ako však ukazuje súčasnosť, privatizácia niektorých súčastí dopravného a telekomunikačného systému je mimoriadne zaujímavá a za podmienok bežných v zahraničí aj lukratívna. Z týchto dôvodov v ďalšej časti bližšie uvedieme niektoré údaje a informácie o tomto odvetví.

Výkonnosť a využiteľnosť najmä nákladnej dopravy dlhodobo klesá. V súvislosti s poklesom výroby v mnohých podnikoch došlo k zníženiu potreby prepravy tovaru, surovín, polotovarov a pod. V minulom roku celkové výkony nákladnej dopravy (v mil. tkm) síce vzrástli o 2 %, ale objem prepraveného tovaru (v tis. ton) klesol medziročne o 10,1 %, pričom v januári a februári tohto roku sa znížila preprava tovaru oproti rovnakému obdobiu v minulom roku o 22,6 %, resp. o 34 %. Už posledný štvrťrok 1998, v ktorom sa znížila preprava tovaru o 21 % naznačoval, že dôjde k výraznému poklesu prepravy hmôt v súvislosti s prebiehajúcou hospodárskou recesiou. Je iste zaujímavé, že so znižovaním prepravnej náročnosti nákladnej dopravy v rovnakom období vzrástli tržby za nákladnú dopravu o 2,7 % (rok 1998) a v januári a februári tohto roku pri výraznom znížení prepravy tovarov sa tržby zvýšili o 6,1 %, resp. o 1,2 %.

Podobné tendencie prebiehali aj vo vývoji prepravy osôb. Počet prepravených osôb sa v minulom roku znížil o 1,3 % (oproti r. 1997), pričom rýchlejšie klesala preprava v súkromnom sektore (-11,7 %). Celkove v minulom roku klesli výkony osobnej dopravy (v mil. oskm) o 4 % a tržby z tejto činnosti o 4,6 %. Vývoj v prvých mesiacoch tohto roku ukazuje, že trend poklesu osobnej dopravy pokračuje (zníženie prepravených osôb medziročne v januári o 6,7 % a vo februári o 1,5 %) pri prudkom medziročnom zvýšení tržieb za osobnú prepravu v januári o 5,6 % a vo februári o 12,1 %. V súčasnosti v odvetví dopravy pracuje v SR celkom 95,5 tis. osôb, z toho v súkromnom sektore 25,3 tis. Kým počet zamestnaných v tomto odvetví permanentne klesal (index 98/97 98,4) podiel zamestnancov v súkromnom sektore stále rastie (index 105,3) a k 28. 2. 1999 dosiahol 26,5-percentný podiel. Vyrovnanú úroveň zamestnanosti si udržiava železničná doprava, medziročne sa najviac znížil počet zamestnaných v cestnej doprave (-6,1 %) a v mestskej hromadnej doprave (-1,7 %).

Priemerné mesačné mzdy sa k 31. 12. 1998 oproti rovnakému obdobiu pred rokom zvýšili v dopravných organizáciách s počtom nad 20 zamestnancov zapísaných v obchodnom registri o 10,6 % a dosiahli úroveň 11 904 Sk. V rovnakom období v týchto organizáciách vzrástli mzdy v železničnej doprave o 11 % (12 306 Sk), v cestnej doprave o 6,1 % (10 249 Sk), v mestskej hromadnej doprave o 15,9 % (13 364 Sk) a v leteckej doprave klesli o 2,4 % (16 955 Sk). Celkove však v odvetví dopravy vzrástli mzdy v roku 1998 o 7,5 % na 10 648 Sk mesačne.

Pozrime sa však na súčasné ekonomické výsledky tohto odvetvia prostredníctvom vývoja v organizáciách zapísaných v obchodnom registri s počtom nad 20 zamestnancov. V roku 1998 v 4. štvrťroku dosiahli výnosy celkom objem 16,5 mld. Sk (rast 1998/97 128,2) a celkové náklady 18,04 mld. Sk (rast 142,3) v dôsledku čoho toto odvetvie uzavrelo hospodársky rok 1998 so stratou 1,6 mld. Sk. Túto situáciu rozhodujúcou mierou ovplyvnil vysoký rast nákladov v železničnej doprave (135,2), ktorý nebol vykompenzovaný priemerným rastom výnosov (112,4). Ani iné druhy dopravy s výnimkou taxislužby a turistickej prepravy neboli ziskové. Vzhľadom na to, že železničná doprava v štruktúre výnosov má 55-percentný podiel, jej straty rozhodujúcou mierou ovplyvňujú hospodársky výsledok za celé odvetvie. O samom odbore pôšt a telekomunikácií sa v minulom období veľa nepovedalo, ak, tak len v súvislosti s úvahami o ich možnej privatizácii alebo potreby zvýšiť ceny poštových a telefónnych služieb. V súčasnosti v tomto odbore v organizáciách zapísaných v obchodnom registri pracuje celkom 36 391 pracovníkov, z toho 19 117 pracovníkov v poštovej službe a 15 104 pracovníkov v telekomunikáciách a rádiokomunikáciách. Počet pracovníkov v minulom roku vzrástol v poštovej službe o 2,3 % a v ostatných telekomunikáciách o 26 %. Priemerná mesačná mzda v tomto odbore celkom bola v 4. štvrťroku 1998 13 537 Sk a medziročne vzrástli o 15 %. Najvyššie mesačné mzdy boli vyplácané v ostatných telekomunikáciách 27 126 Sk, v telekomunikáciách a rádiokomunikáciách 17 285 Sk, pri poštových podacích a dodacích službách 17 620 Sk, pri doručovateľských službách 16 370 Sk a v činnosti štátnej pošty 9366 Sk.

Celkové výnosy v tomto odbore v 4. štvrťroku 1998 boli v objeme 10,2 mld. Sk, čo je viac o 23,6 % ako v porovnateľnom období pred rokom. Najvýraznejšie rástli výkony pri ostatných telekomunikáciách a doručovateľských službách (index 105,1, resp. 131,2) a najmenej v telekomunikáciách a rádiokomunikáciách (index 115,6). Tento výrazný rast výkonov bol podporený najmä výrazným rastom tržieb od obyvateľstva, ktoré medziročne vzrástli indexom 144,9, pričom na úseku ostatných telekomunikácií indexom 227. Napriek tomu pošty a telekomunikácie ako celok nedosiahli zisk, ale stratu -2 024 mil. Sk. Tento stav spôsobil vysoký rast nákladov (index 168,2). Najvýraznejšie sa vzhľadom na váhu v štruktúre výnosov a nákladov na tomto stave podieľal negatívny vývoj telekomunikácií a rádiokomunikácií, ktoré sa na výnosoch celkom podieľajú 57 % a na nákladoch 61,5 %. Rast nákladov o 83,7 % spôsobil, že len telekomunikácie a rádiokomunikácie vytvorili stratu v objeme 1 651 mil. Sk, teda 81 % z celkovej straty v tomto odbore v SR.

Takýto vývoj naznačuje, že tento odbor nie je ani pri výraznom raste tržieb za poskytované služby schopný vytvárať dostatok zdrojov na technickú inováciu, ktorá je v tomto odbore nevyhnutná. Ak si uvedomíme, že v celom odvetví dopravy a telekomunikácií v SR záväzky prevyšujú pohľadávky približne o 17 mld. Sk a stav bankových úverov predstavuje sumu 46,5 mld. Sk, potom vytvorenie podmienok pre financovanie technickej inovácie bude v budúcnosti pomerne ťažké.

J. A. Oberhauser