Hospodársky denník
USD41,667 Sk
EUR45,002 Sk
CHF28,008 Sk
CZK1,2 Sk
  Piatok  7.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Šanca na zastavenie útokov


Je na niečo dobré bombardovanie JZR? Nie.
Rugova vycestoval do Ríma, traja americkí vojnoví zajatci sú na slobode. Juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič vysiela signály, že je ochotný prijať v Kosove ľahko vyzbrojené medzinárodné jednotky pod hlavičkou OSN. Západ spolu s Ruskom pripravuje rezolúciu OSN o vyslaní medzinárodných jednotiek do juhosrbskej provincie. Síce lepšie vyzbrojených ako si to Belehrad predstavuje, no aj tak je posun v názoroch zjavný. Áno, útoky by mohli čoskoro prestať. Veľmi neskoro, ale predsa. Črtajúca sa možnosť návratu k dialógu o budúcnosti Kosova však v plnej šírke odhaľuje zbytočnosť bombardovania. Hlavným cieľom nasadenia leteckých síl NATO bolo „prinútiť Miloševiča, aby podpísal dohodu z Rambuillet“. Teraz po šiestich týždňoch intenzívnych útokov, po tom, čo sa postavenie kosovských Albáncov zmenilo z problému na tragédiu a katastrofu, podmienkou na zastavenie bombardovania sa zdá byť návrat kosovských utečencov. Americký prezident Clinton na margo ruskej diplomatickej aktivity doslova povedal: „Nejde o politiku, ale o zabezpečenie návratu vyhnaných kosovských Albáncov do svojich domovov.“ Ešte v Rambouillet bol návrat utečencov viac-menej okrajovou záležitosťou. Parížske rozhovory o Kosove Washington skončil s tým, že všetky diplomatické prostriedky sa vyčerpali. Zostávajú len bomby. Mnohí sa však možno ešte pamätajú na vyhlásenie srbského prezidenta Milana Milutinoviča, že „v prípade dobrej dohody Belehrad môže prijať aj medzinárodné jednotky“. Západní politici vtedy jednohlasne opakovali: „Do úvahy prichádzajú len jednotky NATO.“ Dnes je juhoslovanská ekonomika úplne zdevastovaná, stovky až tisícky nevinných civilistov prišlo o život, nemocnice nemajú elektrický prúd, dôsledky na životnom prostredí budú zrejme pociťovať generácie tak srbských, ako aj albánskych detí. Po tom, čo lietadlá aliancie zasiahli nielen albánskych utečencov, ale podľa srbských zdrojov aj zahraničných humanitárnych pracovníkov, sa jednotky pod hlavičkou OSN javia čoraz pravdepodobnejšie. Teda v Rambouillet bolo ešte o čom rokovať. Pritom zastavenie náletov je stále len v teoretickej rovine. Belehrad, zrejme pod vplyvom vojenských, ale najmä ekonomických a civilných strát, vysiela jasné signály, že je ochotný k ústupkom. O NATO to, bohužiaľ, nemožno povedať. Prezident Clinton na jednej strane pripustí možnosť zastavenia útokov, vzápätí však vyzve Juhosláviu na splnenie všetkých piatich podmienok, ktoré stanovila aliancia. Americký prezident sa najprv pozitívne vyjadrí o účasti ruských jednotiek v pripravovaných medzinárodných silách pre Kosovo, hneď na to zdôrazní, že NATO stále kalkuluje s pozemnou intervenciou. Najprv povie, že dohoda s Miloševičom je možná, potom zdôrazní, že juhoslovanského prezidenta treba stíhať pre vojnové zločiny a odstrániť jeho režim. Nie je preto vylúčené, že západné krajiny na čele s USA sa ústretovými krokmi skôr snažia dostať aspoň aké-také požehnanie OSN pre zbytočnú „leteckú kampaň“, ako naozaj zastaviť útoky. Rastislav Boldocký

Amsterdamoblačno18
Aténypolojasno29
Belehradpolooblačno21
Berlínoblačno18
Bratislavaoblačno17
Bruseldážď15
Budapešťoblačno18
Bukurešťslnečno23
Frankfurtpolojasno18
Helsinkipolooblačno7
Istanbuloblačno21
Kodaňoblačno14
Kyjevpolojasno11
Lisabonpolooblačno21
Londýnprehánky17
Madridoblačno19
Milánopolojasno21
Moskvaoblačno8
Oslopolojasno11
Parížoblačno19
Prahaoblačno16
Rímslnečno25
Sofiapolojasno22
Štokholmslnečno11
Varšavaslnečno13
Viedeňoblačno19
Záhreboblačno21
Ženevapolojasno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.