|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Mandát OSN ale velenie NATO?Ivanov: Misia bez súhlasu Belehradu nemožná Misia pod vedením NATO Výsledok schôdzky G8 neznamená stop náletom Bonn (TASR/Hd) - Ministri zahraničných vecí siedmich najvyspelejších štátov sveta a Ruska (G8) sa včera v Petersburgu dohodli na spoločných princípoch pre rezolúciu, ktorú by mala prijať Bezpečnostná rada OSN (BR OSN). Nemecký minister zahraničných vecí J. Fischer predniesol päťbodový plán, obsahujúci spoločné princípy riešenia konfliktu v Kosove. Účastníci sa dohodli na prítomnosti civilných a bezpečnostných síl v Kosove, ktoré pod mandátom OSN budú presadzovať spoločné ciele. Je to najdôležitejší bod dokumentu. Piliere politického riešenia otázky Kosova definovali ministri zahraničných vecí takto: - okamžitý a kontrolovateľný koniec násilia a útlaku v Kosove, - stiahnutie (srbskej) armády, polície a polovojenských síl z Kosova, - rozmiestnenie medzinárodných civilných a bezpečnostných jednotiek v Kosove so súhlasom OSN, - dočasná vláda v Kosove v súlade s rezolúciou OSN, - bezpečný a neobmedzený návrat všetkých utečencov a vyhnancov a prístup humanitárnych pracovníkov do Kosova, - začatie politického procesu smerujúceho k samospráve Kosova, ktorý neporuší princípy suverenity a územnej celistvosti Juhoslávie, - odzbrojenie Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), - obnova ekonomiky a stabilizácia celého regiónu. J. Fischer má o výsledkoch informovať Čínu ako člena BR OSN. Zdôraznil, že uvedená dohoda neznamená okamžité zastavenie náletov na Juhosláviu. Americká ministerka M. Albrightová podčiarkla, že jednotky NATO musia tvoriť základ budúcej vojenskej misie v Kosove, hoci sa na zložení budúcich jednotiek pre Kosovo budú podieľať aj nečlenské štáty NATO. Podľa jej ruského partnera I. Ivanova sily NATO však nemôžu byť súčasťou medzinárodnej vojenskej misie v Kosove bez súhlasu Belehradu. "Je predčasné hovoriť o prielome, avšak môžeme konštatovať pokrok," povedal. "Je nemožné začať hľadať reálne urovnanie krízy v Kosove, kým pokračuje bombardovanie," dodal. Aliancia včera v Bruseli oznámila, že počas svojich vyše šesť týždňov trvajúcich náletov zničila všetky dôležité mosty v Juhoslávii, výnimkou sú dva mosty v Belehrade. Zničené sú aj dve hlavné železničné a cestné komunikácie spájajúce Srbsko s Kosovom. Podľa vojenského hovorcu NATO generála W. Jertza sa aliancii podarilo zneškodniť 20 percent ťažkých síl, okolo 200 kusov ťažkých zbraní ako tankov a obrnených transportérov juhoslovanskej armády. Rugova v Ríme Umiernený politický vodca kosovských Albáncov včera absolvoval diplomatické stretnutia v Ríme po tom, čo mu juhoslovanské úrady umožnili aj s rodinou odcestovať. Na otázku prečo Miloševič prepustil umierneného politického vodcu kosovských Albáncov I. Rugovu, prezident USA B. Clinton odpovedal, že existujú dva dôvody. Prvý je, že Miloševič sa možno približuje k splneniu základných požiadaviek nevyhnutných na vyriešenie celej záležitosti. Ako druhý dôvod uviedol, že Miloševič možno už cíti dôsledky vzdušných úderov NATO na svoju krajinu, čo je podľa Clintonovho názoru vidieť aj na tom, že v nedeľu prepustil troch zajatých amerických vojakov. Pred schôdzkou G8 Clinton tiež poznamenal, že vojenská kampaň zaznamenala pokrok a je presvedčený, že vývoj sa približuje k diplomatickému frontu. Americký prezident však vo včerajšom rannom vyjadrení nevylúčil pozemnú intervenciu NATO do Kosova. NATO začalo v poradí 43. noc leteckých útokov na Juhosláviu v stredu neskoro večer bombardovaním priemyselnej štvrte v treťom najväčšom srbskom meste Niš. Ďalšími terčmi sa stali mestá Kraljevo, Prahovo, Užice, ako aj okolie Prištiny. Médiá informovali o obnovovaní dodávok elektrického prúdu. Utečenecká bilancia Podľa odhadov Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) od začiatku leteckých útokov NATO na Juhosláviu, ktoré sa začali 24. marca, opustilo Kosovo asi 700 000 ľudí, prevažne etnických Albáncov. Už pred týmto masovým exodom bola časť 1,8-miliónovej populácie Kosova bez strechy nad hlavou vrátane 100 000 Kosovčanov, ktorí pred začiatkom leteckej kampane NATO hľadali azyl v európskych krajinách. TABUĽKA pre ONDREJKA + ešte jeden pozdrav od Jany Počet prichýlených utečencov (podľa UNHCR): Albánsko: 405 360 Macedónsko: 197 870 Čierna hora: 61 700 Bosna a Hercegovina: 17 600 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
