|
|
||||||||||||||||
| Piatok 7.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Deklasujú podnikateľskú sféru?Nezdravý bol rast spotreby, investícií však nie V uplynulom týždni navštívil redakciu Hospodárskeho denníka Sergej Kozlík, poslanec Národnej rady SR a predseda Rady pre hospodársky rozvoj Slovenska. V diskusii sme hovorili o súčasnej ekonomickej situácii Slovenska, ale aj o predchádzajúcom vývoji, nevyhnutných cestách na oživenie či ozdravenie ekonomiky. Dotkli sme sa i výsledkov nedávnych parlamentných volieb, ako aj postavenia HZDS na súčasnej politickej scéne. S. Kozlík hodnotil aj prínos predchádzajúcej vlády pre slovenské hospodárstvo. Pripomenul aj komplikovanú situáciu, v ktorej sa Slovensko nachádzalo pri vzniku samostatného štátu išlo nielen o dedičstvo spred revolúcie, ale aj o dôsledky kupónovej privatizácie, legislatívu krívajúcu za ekonomickou reformou. Nevyhol sa, samozrejme, ani chybám, ktorých sa vláda či HZDS v predchádzajúcich rokoch dopustili, ani mediálnemu tlaku, ktorý sa na vládu vyvíjal. Nešetril pritom ani súčasnú vládu, čo je pochopiteľné, je predsa predstaviteľom opozície. Časť problémov, ktorým sme sa v rozhovore venovali, prinášame v dnešnom vydaní nášho denníka. O ekonomickom raste v predchádzajúcich rokoch nemožno pochybovať. Je tu však problém jeho kvality. Napokon, už v druhej polovici roka 1996 guvernér centrálnej banky upozorňoval na nebezpečenstvá prehriatia ekonomiky. Kritizoval najmä výrazne rastúcu domácu spotrebu, jej rast pred produktivitou a pod. Zdá sa, že aj pod vplyvom pozitívneho vývoja nebola ochota výstrahe venovať náležitú pozornosť. My sme to akceptovali, lenže všetko riešite v politickom prostredí. Iste, dochádzalo k nezdravému rastu spotreby, ale nie investícií, to stále odmietam. V rokovaniach v rámci tripartity sme sa nevedeli dohodnúť na obmedzení rastu miezd, dokonca ani s podnikateľmi. Viacerí tvrdili, máme nemecké stroje, nemeckú výkonnosť pracovníkov, prečo by nemohli mať  nemecké platy? Museli sme sa dostať až do roviny dostanete nemecké ceny energií, ekológie a potom debatujme, či udržíte nemecké platy. Odbory boli celý čas proti akejkoľvek rozumnej dohode o spôsobe usmerňovania miezd. Preto sme museli jednostranne prijať nariadenie vlády o mzdovej regulácii. Takže my sme reagovali tým, že sme škrtili výdavky štátneho rozpočtu. Veď prírastky v štátnom rozpočte boli dvojpercentné. Od roku 1996 rástli výdavky štátnej správy o 2 % ročne a deficity verejných rozpočtov boli viazané na investície. Vieme sa azda dohodnúť, že bez investícií tento štát nemal šancu budovať nejakú perspektívu. Ak hovoríme o štruktúre rastu, je jasné, že rast bol doteraz viazaný na dovozy, nebol zdravý. Riešili sme to usmerňovaním, tlakom na pozvoľný pokles predstihu rastu reálnych miezd pred rastom HDP, aby sme to dostali do súladu. To sa nám v roku 1998 podarilo, keď produktivita predstihla rast reálnych miezd. Problémom je otázka primeraného investičného rastu. Je 20 % zničujúcich? A tak najdôležitejším, podľa mojej mienky, je smerovanie. Nemá mať Slovensko rýchlo urobenú diaľničnú sieť? Keby ju malo včera, aj tak je neskoro. Mám dosť skúseností aj spred revolúcie s veľkými investičnými akciami. Vždy boli o nich pochybnosti. Všetky naše investičné mali dlhodobé modely návratnosti, samozrejme, viazané na cenové zmluvy. Niektoré cenové zmeny sme uskutočnili, napríklad telekomunikačné tarify, iné sme boli pripravení z pochopiteľných dôvodov urobiť po voľbách. Pred voľbami by to robil iba politický samovrah. Nemali byť dlhodobo návratné investície financované dlhodobými zdrojmi? Ak uvažujete v rovine podnikového ekonóma, tak áno. Ale národohospodár nemôže uvažovať v rovine podnikového ekonóma. Za týmito investíciami stojí štát, ktorý má možnosť revolvovať, a je jedno, či revolvujete päť alebo dvadsaťročné peniaze. Akurát, že problém revolvingu nastane skôr. Pri revolvingu je však rozhodujúca schopnosť ekonomiky v reálnom výkone pokrývať dlhy a dôveryhodnosť vlády. Významne však rástlo domáce zadlženie, čo sa premietlo do vysokých úrokov nielen štátnych cenných papierov, ale aj úverov. Štát odčerpal zdroje súkromnému sektoru. Ale zadlženie rástlo nie preto, že sme investovali do diaľnic, ale preto, že sme pretransformovali zahraničné dlhy do domácich, ale s jasným cieľom dali sme príležitosť bankám ozdravovať sa na báze štátnych dlhopisov. Mali zabezpečené zdroje. Tam však zasiahla Národná banka Slovenska reštrikciou. Chcela inštitucionálne riešiť problém, ktorý podľa môjho názoru bolo treba riešiť selektívnymi nástrojmi. Je vysoký deficit obchodnej bilancie? Skrátim peňažný tok, zhorším dostupnosť zdrojov podnikom, znížim ekonomické aktivity a vyriešim problém obchodnej bilancie. A tak sa podarilo zabiť aj exportne schopnú produkciu. A problém sa prehlbuje v dnešnom období. A súčasná vláda to ani nevie definovať. Začala o tom rokovať s NBS. Tým však chcem iba naznačiť, že je to širší problém, nielen jednej vlády. Vráťme sa však k rastu domácej zadlženosti. Klesala zahraničná zadlženosť a rástla domáca. Tá však bola menej zraniteľná kurzovými výkyvmi a bola na prospech slovenských bánk. Po roku 1996 sa na príjmoch zo štátnych papierov začali viezť zahraničné pobočky bánk veľké zisky z ich výnosov a z medzibankového trhu začali využívať pobočky zahraničných bánk. Ministerstvom pre banky je však centrálna banka. To bol ten súboj, prečo sme chceli rekonštruovať bankovú radu. Lenže to nám už politicky nevyšlo zablokovala to Slovenská národná strana. Ako dnes vnímate exekučný zákon? Úradníci na ministerstve financií iste pripravili exekučný zákon v najlepšej vôli. Jeho negatíva sa začali prejavovať až po čase, a tak podnikatelia mohli prísť s podnetmi na isté korekcie. Korekciu zákona sme po dohode s asociáciou pripravili. Zmena zostáva na novej vláde, ktorá už pred voľbami avizovala jeho novelu, trvá jej to však akosi dlho. Druhá vec je, že isté pravidlá musia fungovať. Aj s tými bolesťami, ktoré to nesie. Musí to byť, samozrejme, vyvážené a nesmie to byť zničujúce pre národné hospodárstvo. Správanie sa podnikateľov je veľmi netransparentné. Jednotlivé združenia, asociácie ich funkčnosť je veľmi pochybná, pomalá, málo dynamická, málo operatívna. To sa týka i exekučného zákona. Pozícia podnikateľov je daná tým, že zároveň zastupujú vlastnícke štruktúry a tie sú príliš krátkodobé. Občan, aj pod vplyvom mediálnej propagandy, ich možno vníma ako skupinu podvodníkov. Za nešťastné považujem útoky proti podnikateľom, vlastníckym štruktúram. Súčasnej vláde vytýkam, že sa výrazne podpísala pod spochybnenie podnikateľských a vlastníckych štruktúr. Predsa na to máme zákony, diskrétne formy konania, aj trestnoprávne, ale nie s bubnom na zajace, ako sa to udialo v súčasnej politickej situácii. Považujete zníženie daňového zaťaženia najmä podnikateľskej sféry za riskantné? Zdá sa, že vládna moc nie je pripravená, nemá jasno v daňovom systéme. Druhá vec je, že vláda si dala za cieľ vplývať na neprimeraný rozsah spotreby. To znamená, tlačí na spotrebné dane, rozumuje nad dovoznou prirážkou a daňou z pridanej hodnoty. Na druhej strane však posilňuje spotrebu opatreniami v daniach z príjmov fyzických osôb. Toto všetko ukazuje na to, že nemá jasno v kategóriách. Naša predstava o daniach sformulovaná vo volebnom programe bola vplývať prostredníctvom nich na spotrebu, to znamená ísť cez spotrebné dane, riešenie DPH možno selektívne, nie plošne. Na druhej strane sme chceli stláčať dole daň z príjmov právnických osôb ako podnecujúci faktor. Na jednej strane ideme a musíme dvíhať ceny zaťažujúce výrobcov, na druhej strane chýba podporný faktor, ktorý by vytváral konkurenčnú schopnosť v porovnaní so zahraničím, a tým je daň z príjmov právnických osôb. V ponímaní vlády však dochádza k nevyváženému pôsobeniu nástrojov, a tým sa ďalej deklasuje podnikateľská sféra. Má vysoké ceny peňazí, začínajú sa dvíhať ceny vstupných energií, materiálov na úroveň svetových cien, ale nemá európske alebo svetové podmienky v daňovom systéme. To je dosť zásadná chyba. Keby ste sa vrátili späť, ktorý z krokov predchádzajúcej vlády by ste nezopakovali? Bol by som dôslednejší pri niektorých reformných krokoch. To znamená, že v čase, keď to ešte išlo v rokoch 1995, 1996 bol by som inak riešil vzťah medzi daňou z pridanej hodnoty a daňou z príjmov. Pod tlakom asociácie zamestnávateľských zväzov sme znížili DPH z 25 na 23 %, čo zodpovedalo vtedajším kritériám Európskej únie. Dnes by som to zníženie zaťaženia orientoval na daň z príjmov právnických osôb v hornej hranici. Ľutujem každú korunu, ktorú zo mňa ako ministra financií doslovne vyrazili v parlamente alebo vo vláde na spotrebu. Lenže pracujete za konkrétnych politických podmienok. To znamená, že vaša otázka, keby mala byť úplne vyčerpávajúca, musela by znieť: Ako by som zmenil politické vzťahy v uplynulom období? Vedeli by ste si to predstaviť? Samozrejme, že áno. Ale pracujete v reáli s kým sme dokázali vládu poskladať, s tým sme museli pracovať. Iste by som si vedel predstaviť ústretovejších partnerov, aj vo vláde, ktorí lepšie ovládajú problematiku ekonomických a sociálnych vzťahov. Takže, keď sa objektívne pozriem späť, konali sme v rámci možného. To sa týka aj toho, čo som povedal o daňovom systéme. Predstavte si, že zajtra nastúpite do funkcie podpredsedu vlády pre ekonomiku, aký by bol váš prvý krok? Okamžite by som dal signál o tom, že vieme, ako napraviť to, čo som definoval ako neistotu podnikateľskej sféry. Nemôžu existovať plošné zásahy do vlastníckych vzťahov, teda že si ctíme zákony a pravidlá. Deklaroval by som jednoznačnú predstavu, ako previazať transformačné a reštriktívne prvky s rastovými. Znamená to okamžite rokovať so zahraničnými investormi. Obnovil by som dôveru v infraštrukturálne procesy a previazal by som reštriktívne opatrenia s motivačnými. Na jednej strane by som riešil cenové disproporcie a disproporcie rozpočtu. Na druhej však musí nastúpiť otázka zníženia zaťaženia podnikateľskej sféry. Okamžite by som pokračoval v riešení sociálneho balíka. Ako som už povedal, musia bežať súbežné opatrenia, neprešľapovať. To znamená, že dovozná prirážka už mala byť, súbežne sa mala riešiť DPH so selektívnym liberálnym spôsobom presunu niektorých položiek zo zvýhodnenej do základnej sadzby. To sú veci, ktoré sa zmeškali, ale na ktoré zasa nikdy nie je neskoro, ktoré sa jednoducho musia urobiť. Komunikujete s vládnymi ekonómami? S ručením obmedzeným najmä prostredníctvom médií, napríklad v Site, a tak. Výzva podpredsedu vlády Pavla Hamžíka... ...je zatiaľ platonická. Navyše, podpredseda vlády P. Hamžík nie je predstaviteľ ekonomickej sféry, od tej zatiaľ signál neprišiel. Takže zatiaľ môžeme komunikovať prostredníctvom médií alebo podnikateľských a odborárskych zväzov. Komunikácia s vládnou štruktúrou je veľmi obmedzená. Vláda je v tom prvom období a možno aj objektívne, v istom strese, ktorý býva pri nástupe. Nie sú to však nováčikovia. Od roku 1989 tu nikto okrem Mečiarovych vlád nebol dlhodobo vo vláde a v procese neprežil naplno zodpovednosť. Vláda pravdepodobne ešte stále nevníma plnú zodpovednosť. Ak by ste sa po voľbách vrátili do vlády, budete písať čiernu knihu? Doteraz sme ju nepísali ani raz a bol by som rád, keby sme mali dosť síl na to, aby sme ju nepísali. Aby sme neprešli do politiky revanšu. Myslíte si, že je reálny vstup Slovenska do Európskej únie? Áno. Bude k tomu prispievať nielen to, čo chceme alebo nechceme. Beriem to ako nepolitický fakt. Okrem toho, sú tu celosvetové globalizačné trendy. Budú tu raz informačné systémy, ktoré budú pravdepodobne najsilnejším faktorom zjednotenia. Možno očakávať, že daňové, ekonomické, finančné systémy výrazne poznačí informatika. Bezhotovostné systémy a odbúravanie tieňovej ekonomiky, boj proti organizovanému zločinu v celosvetom meradle, to všetko pôjde na báze informatiky, ktorá je nepodplatiteľná, ktorá má isté vnútorné garancie, samozrejme, s ochrannými opatreniami. To je nad tým, čo si myslia slovenskí politici. Takže objektívne to pôjde. My sa musíme starať, aby sme domácu ekonomiku vedeli udržať v pohybe smerom hore. Druhá vec je, kto nám dá potom odpoveď, koľko stratíme alebo získame pričlenením, alebo koľko nám budú musieť pomôcť ako zaostalému regiónu. Je to, samozrejme, každodenný boj o to, ako sa bude občan v tomto malom priestore mať. Peter Kasalovský Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
