Ľ. Fogaš o kandidatúre ZOH 2006 Pred dvoma týždňami sa v Lillehammeri podpredseda vlády Ľubomír Fogaš predstavil v úlohe predsedu výboru Kandidatúry Poprad - Tatry 2006. Po rôznych oficiálnych rokovaniach v rámci kandidatúry, si nenechal úsť finálový zápas MS v ľadovom hokeji. Po víťazstve českého tímu neskrýval úprimnú radosť zo zisku zlata našich niekdajších rodákov. "Vidíte, toto urobí väčšiu propagáciu, ako čokolvek iné," priznal pri pohľade na radosť českého tímu a niekoľko desiatok ich fanúšikov. Nezdráhal sa vyjadriť im obdiv i verejne drukovať. Nenasledoval niekdajšiu ministerku školstva E. Slavkovskú, ktorá odmietla vyhodnotiť slovenských olympionikov v Nagane, v Slovenskom olympijskom dome dovtedy, kým z neho neodídu olympíjski víťazi v hokeji - Česi, ktorí sa prišli hneď po zisku olympijskeho zlata poďakovať vedeniu SOD za príjemné chvíle, ktoré v Nagane strávili v stánku, propagujúci našu olympijsku kandidatúru. Rovnako Ľubomír Fogaš nedomietol ani rozhovor na tému našej kandidatúry. Lillehammer, ktorý je v mnohých smeroch porovnateľný s naším Popradom, ktorý kandiduje na organizáciu ZOH 2006, päť rokov po zimnej olympiáde plače. - Treba si vysvetliť, prečo Lillehammer plače. Naopak, vidím, že sa vybudovala infraštruktúra. Stretol som sa s predstaviteľmi mesta, ktorí sa mimoriadne tešia z toho, že v roku 1994 sa uskutočnili v ich mestečku a v okolí zimné olympijské hry. Rozprával som sa s občanmi, ktorí sú rovnako nadšení, že hry boli u nich. Dokonca som hovoril s mužom, ktorý má na starosti využitie športových zariadení po olympiáde a zdá sa, že majú program, podľa ktorého aj športoviská by mali byť na 75 % sebestačné. Takže ma prekvapuje vaše tvrdenie o plači Lillehammeru po ZOH. Myslím si, že regiónu olympiáda nepochybne veľmi pomohla. To vidieť na prvý pohľad. Podľa člena organizačného výboru ZOH 1994 v Lillehammeri, dnes zástupcu NOV pre zahraničné vzťahy Armanda Carlsena, zisk z olympiády pri najlepšom je nulový. Podľa ich informácií, množstvo športovísk, hotelových a reštauračných zariadení po olympiáde zaniklo a každý rok záujem turistov o túto oblasť upadá. - Podľa informácií, ktoré som dostal od predstaviteľov mesta a človeka, ktorý spravuje peniaze získané z olympiády, ich čistý zisk bol 410 miliónov nórskych korún. Sumu uložili na osobitný fond pod správou štátu a z tohto fondu financujú ďalšiu výstavbu a zariadenie alebo prevádzkovanie týchto zariadení. Ubezpečujem vás, že od roku 1976 nebola ani jedna olympiáda stratová. Navyše, ako sa každý môže presvedčiť, práve pre túto oblasť sa vybudovala infraštruktúra a regiónu to veľmi pomohlo. Vybudovali sa veľmi kvalitné športoviská - skokanské mostíky, amfiteátre, bobová dráha, ku ktorej dostavali rodinný park a pod. Výhodou týchto športovísk je, že sa dajú využiť na rôzne podujatia, nielen športové. Myslím si, že aj nám by v rozvoji regiónu a športu pomohla olympiáda. A po vzhliadnutí Lillehammeru som získal určité sebavedomie v tom, že niečo také dokážeme aj my. Dokonca sme schopní mnohé veci postaviť za menej peňazí. Ako som sa mohla presvedčiť, športová hala, vedľa hokejovej haly, kde sa odohrávali aj teraz MS v hokeji, sa využíva na reštauračné účely, diskotéky, lebo inak je nerentabilná. - Samozrejme, že sa musia postaviť zariadenia tak, aby sa dali využiť rôznorodo. Aj hokejová hala sa často premieňa na športovú halu, kde sa hrá basketbal, volejbal a iné športy. Hala je veľkolepá a nie som si istý, že v Tatrách sa musí postaviť taká veľká, stačila by menšia. Navyše Lillehammer je malé mesto, využitie dvoch veľkých športových štadiónov sa ani nemohlo orientovať iba na jeden účel. Koncerty, alebo diskotéky na štadiónoch nie je nič výnimočné. Nám ide predovšetkým o myšlienku olympiády. Olympiáda je veľká vec pre každú krajinu, pre každý región a, samozrejme, že zámer treba propagovať a organizovať inak, než sa to u nás začalo. Preinvestované peniaze nešli zo štátnej pokladnice, ale platili ich sponzori a združenia, ktoré sa s cieľom zorganizovania olympiády vytvorili. Štát dával garancie. Peniaze, ktoré sa získali na podporu kandidatúry treba účelovo vynaložiť na to, na čo sa získali. Naša ekonomika je v zložitom stave, štát by prípravu olympiády ani sám financovať nemohol, treba veci organizovať inak. Skôr, než sa Nórsko začalo uchádzať o organizáciu ZOH, vypracovali kompetentné inštitúcie projekt na rozvoj športu v celej krajine, ktorého podstatou bolo zmeniť myslenie ľudí voči športu. Išlo o to, aby Nóri pochopili a boli presvedčení, že športom sa zlepšuje ich životný štýl, že športovanie je pre ich dobro a nie je vždy potrebné byť víťazmi. Zároveň sa začala veľká podpora športu na každej výkonnostnej úrovni a vekovej kategórii. Počíta aj váš prípravný výbor s niečim podobným? - Nórsko má veľmi dobre podchytený šport v severských disciplínach. Avšak dokázali zvýšiť záujem hoc aj o zjazdové lyžovanie, a to až o 100 %. Ak by sa podarilo zorganizovať olympiádu u nás, bol by to jeden velikánsky príklad pre mládež predovšetkým pre tú, ktorá v súčasnom období potrebuje isté povzbudenie. Neviem si lepšie predstaviť efektívnejšie preinvestované peniaze ako do mladých ľudí, do budúcnosti, a neviem si ani predstaviť lepšiu prevenciu, než je práve investícia do športu, do zariadení, kde sa môže športovať a kde naozaj človek príde za zábavou. Šport nie je iba drina, to je aj zábava. Čo u nás chýba, je práve infraštruktúra športových zariadení. Ak si chcú napríklad manželia zašportovať, nemajú si kam odložiť dieťa, musia sa stále o neho starať, čo výrazne eliminuje ich športovanie. V Nórsku pri športoviskách existujú detské kútiky, kde sa deťom venujú odborníci a ich rodičia môžu športovať. Máte pocit, že kandidatúra na ZOH 2006 je vedená správnym smerom? - Výbor kandidatúry veľa zanedbal. Existovali nefunkčné, iba okrasné orány. Teraz tak povediac chytáme tigra za chvost.Podstatne viac by mali urobiť médiá. Z hľadiska optimizmu a schopnosti zorganizovať také podujatie. Som hlboko presvedčený, že mnohé nepodložené kritické hlasy skôr vytvárajú akúsi náladu pesimizmu, ale po tom všetkom čo som videl doteraz nie je dôvod, aby sme boli pesimisti. Hovoríte, že médiá plnia v tejto oblasti negatívnu úlohu. Ale ja tu vidím fanúšikov fínskeho hokeja, ktorí chodia s dresmi, na ktorých je propagácia Helsínk ako jedného z našich protikandidátov. Klagenfurt mal veľkú reklamnú akciu, ktorú propagoval bývalý skvelý lyžiar Klammer. Helsinki robili veľkú recepciu. Váš výbor síce zorganizoval tlačovku v Oslo, ale o nej vedeli len niektorí slovenskí zástupcovia médií, v tlačových centrách o tom nebolo zmienky. A počas hokejových duelov v Oslo, Hamare, kde hralo Slovensko, sa tak isto neobjavili propagačné materiály, alebo že by naši fanúšikovia mali hoci dresy, alebo iné propagačné materiály, ktoré by upozorňovali na našu kandidatúru. - Dohoda bola taká, že nebudeme organizovať veľké podujatia. Aj my sme zorganizovali tlačovú besedu v Oslo za účasti P. Šťastného. Je rovnako známy ako Klammer. Osobne som mal niekoľko pracovných stretnutí, ktoré boli podľa mojej mienky užitočné. Pokiaľ viem, rozdali sa aj nejaké dresy, ale neviem koľko je tu v Lillehammeri našich fanúšikov aby si ich oblikeli a navyše, Slovensko nie je vo finále. Predovšetkým doma musíme vedieť, čo chceme. Doma musíme mať istotu, že keď sa do toho pustíme, tak zorganizujeme ZOH dobre a urobíme dobrú prezentáciu našej krajiny. Delegácia, ktorá pôjde do Soulu, má za cieľ dobre prezentovať Slovensko, ukáže, že sme krajinou, ktorá má demokratický základ a schopnosť zorganizovať jedno veľké športové podujatie. Ak dostaneme organizáciu hier, budeme sa s tým musieť riadne popasovať a ukázať svetu akí sme dobrí. V čom vy osobne vidíte prínos ZOH u nás? - Vymenovať všetky pozitíva teraz je nad rámec ktorý vy poskytnete v novinách. Rozhodne som presvedčený o tom, že je to príležitosť vybudovať infraštruktúru celého regiónu. Do Tatier sa od roku 1972, keď tam boli MS v zájazdovom lyžovaní, veľa neinvestovalo. Až teraz v súvislosti s Univerziádou a aj to viac menej na športové zariadenia. Myslím si, že by to mohol byť obrovský impulz pre mladú generáciu, ktorá by našla zasa svoje vzory na športoviskách. Som presvedčený, že by to bol veľký podnet na rozvoj turistiky, ktorý by sa mohol ďalej rozvíjať. Nepochybne by olympiáda bola povzbudením sebavedomia Slovenska ako takého. Inú príležitosť, kde by sa zúčastnilo okolo 70 - 80 krajín, kde by sme mohli prezentovať naše schopnosti tak dobre ani nevidím. Bol by som rád, aby sme hovorili nielen o výdavkoch, ale aj o príjmoch. Už teraz je isté, že 410 miliónov dolárov dostaneme iba za prenosy, alebo ten, kto dostane olympiádu. A vieme si predstaviť aj ďalšie zdroje, ktoré by dlhodobo mohli prúdiť do tohto regiónu. Som skeptik, pokiaľ ide o možnosť vybudovania infraštruktúry Tatier, ak tam nebude zorganizované veľké svetové podujatie. Nemáte pocit, že peniaze, ktoré sa investujú už druhé volebné obdobie do propagácie Tatry 2002, 2006, nebolo lepšie investovať do rozvoja športu na masovej úrovni, alebo na zlepšenie podmienok pre vrcholových športovcov u nás, a až potom sa uchádzať o olympiádu, keď si zabezpečíme dobrú podporu športu u nás? - Každá krajina vynakladá prostriedky na propagáciu a inak to nebolo ani tu v Lillehammeri. Po druhé si vôbec nemyslím, že moji predchodcovia postupovali dobre. Naopak zanedbali strašne veľa vecí, mám dokonca informácie, že predseda výboru kandidatúry sa nestretával s funkcionármi ani v čase, keď to bolo možné. Som presvedčený, že sa veľa zanedbalo, ale zasa veľa sa dá dobehnúť. Pokiaľ ide o tie investície, v súčasnom období je schválených 40 43 miliónov korún. Jedna televízia by nám lepšiu reklamu neurobila, ako bude vysielanie zo Soulu. Poznáte protikandidátov, ktorí sú noví, s čím idú do súboja s nami? - Niektorí idú s lepšie vybudovanou infraštruktúrou, iní s väčším objemom peňazí, alebo s väčšou podporou, pretože ich funkcionári na veci dlhodobejšie pracovali a podstatná výhoda, ktorú oproti nám viacerí majú je predovšetkým v tom, že ich krajina je známa. Rozhodnutie MOV o návštevách a stretávaní sa s predstaviteľmi jednotlivých kandidatúr či lobingu nás v tomto smere veľmi poškodilo a myslím si, že v neprospech Slovenska. Stela Geregayová
