Hospodársky denník
USD43,4 Sk
EUR45,398 Sk
CHF28,498 Sk
CZK1,209 Sk
  Utorok  1.Júna 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Koľko toho znesú podniky?


Následky vládneho balíčka opatrení zaplatia firmy miliónmi
Zvyšovanie cien energie a balíček opatrení má za následok vyššie výdavky obyvateľstva, a tým znižovanie ich kúpyschopnosti. Orientovať sa budú skôr na kupovanie potravín a investície do domácností budú odkladať na neurčito. Táto skutočnosť nepriaznivo zasiahne viaceré slovenské priemyselné podniky, medzi nimi aj dominantného slovenského výrobcu farebných televízorov OVP Trstená. Ale ako neskôr ukazuje naša krátka sonda, ani potravinári a poľnohospodári nemajú vyhrané. „Rast cien je evidentný už od začiatku roka. Preto sa znížil predaj televízorov na domácom trhu o 40 %. Napriek tomu sme udržali zamestnanosť, pretože sa nám podarilo zvýšiť objem exportu. To nám umožňuje pokračovať v plánovaných výrobách a udržiavaní cenovej hladiny,“ povedal nám generálny riaditeľ OVP Trstená Ing. Jozef Sitek na margo pripravovaných opatrení vlády SR na nastolenie makroekonomickej rovnováhy. OVP vzniklo na „zelenej lúke“ a stále sa prudko rozvíja. Opatrenia vlády, zdá sa, jeho rozvoj pribrzdia. Zmena kurzu koruny po parlamentných voľbách v roku 1998 a jej prepad v predchádzajúcich týždňoch pre OVP predstavovali stratu viac ako 20 mil. Sk. „Vykrývame ju z vlastných zdrojov, na úkor investovania o nových technológiách, ktoré však nevyhnutne potrebujeme, ak chceme držať kvalitatívny krok s konkurenciou. Aké následky to bude mať? Budeme platiť nižšie dane, lebo nevytvoríme kladný hospodársky výsledok, ale môžeme sa dostať viac-menej na nulu. Prestaneme investovať do moderných technológií,“ vysvetľuje Ing. Jozef Sitek. A tak pri prijímaných úsporných opatreniach vlády je otázka, kde sa nachádza deliaca čiara medzi tým, čo si zoberie v podobe prirážok a zvyšovaní dane a o čo na druhej strane príde tým, že podniky odvedú v dôsledku rastu nákladov a poklesu tržieb nižšie dane. Ak vláda v daňovej reštrikcii siahne príliš silno, môže dôjsť k problémom podnikov a ďalšiemu prepúšťaniu, čo zaťaží sociálnu sieť a zníži efekt opatrení. Spotreba a výroba
„Prijatie dovoznej prirážky a zvýšenie dolnej hranice DPH má ťažší následok. Nielenže sa znova zníži kúpyschopnosť obyvateľstva, ale v prípade dovoznej prirážky budeme mať dve možnosti. Ak sa zavedie na všetky komodity vrátane tovarov určených na výrobnú spotrebu, budeme musieť zvýšiť ceny výrobkov. Nielenže sa tým otvoria nožnice v neprospech dostupnosti našich výrokov pre domácich zákazníkov, ale znížime tým aj konkurenčnú schopnosť na zahraničných trhoch. Tým vývoz viac-menej prestane,“ konštatuje Ing. Jozef Sitek. Ak OVP vývoz zatiaľ udržal podnik bez vážnejších vplyvov na výrobné objemy, tržby a teda i zamestnanosť, v krátkej budúcnosti bude ohrozená aj táto oblasť... „Podnikatelia odporúčajú, aby sa dovozná prirážka nevzťahovala na tovary určené na výrobnú spotrebu.“ Pozor na kompenzácie
O nič jednoduchšiu situáciu nebude mať ani podnikateľský subjekt v poľnohospodárstve. Poľnohospodárske družstvo Zavar, neďaleko Trnavy, patrí medzi slovenskú špičku, ale jeho riaditeľ Ing. Miroslav Belanský pri téme ekonomických opatrení stráca náladu a upozorňuje na viaceré veci, ktoré ich musia sprevádzať. „Keď sa zvýši cena nafty v najnevhodnejší čas, teda v období žatvy a na obdobie jesenných prác, keď jej potrebujeme najviac a ku kompenzácii týchto nákladov dôjde napríklad v decembri, to môže položiť nejeden poľnohospodársky podnik,“ varuje a dodáva: „Na tonu 2000 Sk, to je veľmi veľa. V poľnohospodárstve platí vo svete z hľadiska vstupov rovnica, že liter mlieka sa cenovo rovná litru nafty. Ale my dnes musíme dať za liter nafty toľko, čo dostaneme za 2,5 litra mlieka. Nechcem to vidieť v čiernych farbách, ale ako skúsený praktik nemám ani dôvod to vidieť ružovo.“ Cenové pritiahnutie by mala sprevádzať reštrukturalizácia bánk, pretože bude treba rozhýbať finančné toky. Podniky musia mať možnosť nielen si požičiavať za normálne reálne splatné úroky, ale musí platiť aj finančná disciplína: za dodaný tovar treba včas zaplatiť. Z toho vyplývajú pre vládu jasné úlohy, smer, akým sa pri reformách uberať, i to, ako ich časovať. „Ani lacné úvery by vraj poľnohospodári neutiahli. Ale my také nepoznáme. Poznáme len príliš vysoké: 25-percentný úrok, to predsa nie je lacný úver. Myslím, že je tu veľa vecí naraz, ktoré sa experimentálne akoby skúšali, ale nie je to experiment, ale tvrdá realita pre tých, ktorí boli zvyknutí na iné dotačné politiky a platobnú disciplínu.“ Tie isté chyby
Podľa M. Belanského rezort poľnohospodárstva potrebujete viac hotových peňazí v tržbách. Tie nemá ani teraz, pri sadzbe dane z pridanej hodnoty 6 %. Odhaduje sa, že rast sadzby DPH na 10 % sa na cenách v rezorte podpíše sumou 3 mld. Sk. „Tým pádom sa zníži nákup našich spotrebiteľov. Tí sa už nebudú pozerať na to, či kupujú domáci výrobok, v tomto smere nepomôže nijaká vládna osveta, ale budú kupovať podľa peňaženky a sumy na etikete výrobku. Myslím, že zahraničný veľkoobchodný systém túto situáciu využije a príde s nižšou cenovou úrovňou. Nebojíme sa konkurencie, ale nie sme konkurencieschopní pre jedno: nemáme peniaze, nemáme úvery, nemôžeme investovať. Úver dnes na Slovensku nedostane ani ten, kto je solventný a má predpoklady úver splácať,“ uzatvára riaditeľ PD Zavar Ing. Miroslav Belanský. Ako sa teda ukazuje, ani poľnohospodári nebudú mať na ružiach ustlaté, hoci z pozície priemyslu to budú práve potraviny, na ktoré sa vo zvýšenej miere zameria nákupná pozornosť obyvateľov v dôsledku oslabenia ich peňaženky. Doteraz máme v ochrane domáceho poľnohospodárskeho trhu veľké rezervy a bude treba hľadať nástroje na to, aby túto situáciu (tak ako už neraz v minulosti) opäť nevyužili zahraniční dovozcovia, ktorí sú finančne silnejší, stabilizovanejší a aj s dovoznou prirážkou sa vedia na Slovensku úspešne presadiť. Peter Višváder

Amsterdamoblačno17
Atényslnečno30
Belehradbúrky29
Berlínoblačno21
Bratislavapolojasno27
Bruseloblačno28
Budapešťoblačno27
Bukurešťpolojasno29
Frankfurtoblačno25
Helsinkidážď14
Istanbulslnečno26
Kodaňpolojasno17
Kyjevslnečno22
Lisabonprehánky23
Londýnpolojasno20
Madridbúrky26
Milánoslnečno31
Moskvapolojasno19
Oslooblačno16
Parížoblačno25
Prahaoblačno25
Rímslnečno28
Sofiapolojasno26
Štokholmdážď15
Varšavapolojasno22
Viedeňslnečno25
Záhrebslnečno30
Ženevaslnečno28

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.