|
|
||||||||||||||||
| Utorok 1.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najprv koncepcia, potom prostriedkySlovenský agrárny komplex na ceste do neznáma Hospodársky klub 28. mája 1999 privítal na svojej pôde ako hosťa ministra pôdohospodárstva P. Koncoša. Pavel Koncoš je nepochybne morálne lepším ministrom, ako bol jeho predchodca. Z jeho prejavu vyplynulo, že ambícia vedenia ministerstva pôdohospodárstva je úprimná. Prítomní členovia klubu však boli oboznámení iba s tými istými faktami o stave sektora, ktoré sú všeobecne známe. Ako zvyčajne, chýbali ministrovi dve podstatné veci. Prvou z nich je filozofia pôdohospodárstva a jej vzťah k hospodárstvu ako celku a druhou sú prostriedky na realizáciu tejto filozofie. Slovenská vláda sa ako zvyčajne zaoberá čiastkovými problémami, ktorých riešenie pripomína vojenské operácie generálov bez armády. Koncepcia pôdohospodárstva v jeho vzťahu k hospodárstvu ako celku musí obsahovať tak politickú predstavu o podiele obyvateľstva, ktoré sa v budúcnosti bude venovať tejto činnosti, ako aj predstavu o podiele tohto sektora na tvorbe HDP. Ktorý model? V Európe existujú dva modely tejto predstavy. Na jednej strane je model francúzsky, ktorého myšlienkou je, že podiel obyvateľstva činného v sektore pôdohospodárstva by nemal klesnúť pod 10 % a jeho podiel na tvorbe HDP by tiež nemal klesnúť pod túto hranicu. Druhým hľadiskom je model švédsky, kde menej ako 3 % obyvateľstva v technologicky intenzívnom pôdohospodárstve produkuje prebytky skoro všetkých základných poľnohospodárskych komodít. Iba vtedy, ak sa vláda rozhodne, ktorý z tých modelov chceme sledovať, môžeme definovať ciele poľnohospodárskej politiky. Zatiaľ to tak na Slovensku nie je, čo potvrdzuje nasledujúce: - počas posledných rokov klesol podiel pôdohospodárstva na tvorbe HDP zo 7,4 % na 4 %, - počas posledných rokov takisto klesol počet zamestnaných v sektore z 327-tisíc na 107-tisíc. Nedostatok filozofie robí štatistiku suchými číslami. Keby sme uplatňovali francúzsky model, tak sú tieto fakty alarmujúce. To isté by sa dalo povedať v prípade uplatnenia švédskeho modelu. Špecifikom slovenských vlád je, že neuplatňujú žiadny koncepčný model a štatistika vzrušuje iba tých, ktorí tušia, že niečo nie je v poriadku. Vláda nekoná Zvyšujúci sa dovoz potravín by sám osebe nebol alarmujúci, ak by tento dovoz bol vyrovnaný exportom domácich komodít. Ak však deficit z dovozu potravinárskych komodít presiahne 15 mld. Sk, problémy poľnohospodárov sú problémom celého hospodárskeho systému. Rozpad agrárneho komplexu je taký rozsiahly, že priamo ohrozuje stabilitu slovenskej meny. Ak sa v tejto perspektíve pozrieme na program vlády tak je jasné, že vláda napriek informáciám, ktorými disponuje, nekoná. Keby Slovensko bolo silnou ekonomikou, určite by bezhlavo lokalizovalo nové prostriedky do tejto oblasti. Našťastie pre daňových poplatníkov vláda prostriedky nemá a je načase, aby sa politika prispôsobila reálnemu stavu v republike. Už niekoľko rokov sme svedkami vysvetľovania všetkých problémov ako problémov nedostatkov zdrojov zo strany vlády. Väčšina z nás je však presvedčená, že problémy menej spočívajú v nedostatku prostriedkov a viac v nedostatku fantázie a schopností doterajších vedení štátu. Dobrou radou pre všetkých politikov je, že najprv treba koncepciu a potom prostriedky. Siahajú na podstatu Príkladom v tejto oblasti je situácia v poľnonákupoch. Podľa ministra, ktorý si verí, pripraví NBS zmenkový systém na nákup úrody v tomto roku. Neviem, prečo si minister myslí, že takýto systém bude fungovať. Žiadny z poľnonákupov už nespĺňa kritérium dobrého bankového klienta, ktorý by bol schopný garantovať zmenkové operácie. Niekoľko údajov, ktoré aj laikovi objasnia prečo: - základné imanie poľnonákupov je 5 mld., - od roku 1994 vykazujú poľnonákupy straty, v roku 1998 až 533 mil. Sk, - pohľadávky po lehote splatnosti 2,8 mld. Sk, - bankové úvery 3 mld. Sk, - záväzky 3 mld. Sk. Z uvedených finančných faktov vyplýva, že keď akumulované straty a nedobytné pohľadávky presiahnu 5 mld. Sk (už sa stalo), tak celý systém spotrebuje svoje základné imanie. Takisto je jasné, že poľnonákupy, ktoré uhradia svoje záväzky bankovými úvermi, už nikdy nebudú schopné vrátiť bankám požičané úvery. Je to v prvom rade VÚB a Konsolidačná banka, ktorých sa to týka. Napriek tomu, že uvedené fakty má ministerstvo k dispozícii, nie je schopné pochopiť rozsah úpadku, ako aj svoju zodpovednosť začať konať. Ak ministerstvo nezasiahne, musia predstavenstvá skončiť činnosť poľnonákupov z celkom neprozaických dôvodov. Exekúcie zo strany bánk pravdepodobne spôsobia devastáciu ešte existujúcich zariadení do takej miery, že dôjde k ohrozeniu zberového modelu úrody a produkcie kŕmnych zmesí. Chýba dôkaz Ministerstvo pôdohospodárstva by podľa mňa okamžite malo začať rokovania so zástupcami poľnonákupov a bánk. Najefektívnejšou cestou by bola vládna garancia na existujúce bankové úvery s možnosťou ich kapitalizácie. Takýto nekonvenčný vstup do realít poľnohospodárov síce vyžaduje súhlas dnešných vlastníkov poľnonákupov, ale tí si v tomto prípade nemôžu vyberať. Problémom vždy je, že ten, kto by mal byť nositeľom iniciatívy ,sa buď tvári, že o ničom nevie, alebo je jednoducho neschopný a nedokáže konať. Či slovenské poľnonákupy prežijú do jesene je otázkou, ktorá už neleží v ich rukách. Tento problém je zároveň možnosťou novej vlády ukázať, že nielen chce, ale aj dokáže konať. Alexander F. Zvrškovec prezident Dividend Group |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
