|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 10.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Normál či štart katastrofy?Nejasné váhy príčin a následkov pádu eura Euro bude stabilné a silné ako marka, zabezpečí rast a zamestnanosť, sľúbila bývalá nemecká vláda svojmu občanovi. Rovnakú rétoriku ešte začiatkom roka používala nová bonnská exekutíva. Necelý polrok po euroštarte však politické špičky spoločnú menu už radšej neskloňujú, pretože pesimizmus si nemôžu dovoliť. Euro stratilo od januára 12 percent vstupnej hodnoty. Príliš skoro sa začína prvá ex post debata o jeho stabilite. A na jej špici je nemecký občan, keďže euro bolo zavedené napriek ich väčšinovému odporu proti likvidácii marky - symbolu 50-ročného hospodárskeho zázraku. O korekcie vývoja však zatiaľ nie je záujem. Ani zo strany centrálnych bánk, ani vo vládach. Potvrdili to aj laxné stanoviská na minulotýždňovej schôdzke Rady EÚ v Kolíne. Momentálna slabosť eura totiž zatiaľ nemá inflačné účinky a pôsobí prorastovo. Zatraktívňuje totiž európske (osobitne nemecké) exporty v dolárovej zóne. Šéf Európskej centrálnej banky (ECB) W. Duisenberg pripomenul, že prvoradou úlohou ECB je cenová stabilita. Korektúry vonkajšej hodnoty nastupujú až vtedy, keď sa euro oslabí oproti doláru natoľko, že je rastom importných cien cenová stabilita ohrozená. Takýto scenár však podľa Duisenberga nehrozí, aj keby sa euro a dolár kurzovo vyrovnali. Ak by mala eurobanka skutočne potrebu intervenovať, má v pivnici 200 miliárd dolárov a istá by bola aj dohoda s americkým FED o koncentrovanej akcii (intervencii v prospech eura). Priveľmi silný dolár nie je totiž ani v záujme USA. Treba však pripustiť, že intervencie by mohli mať len krátkodobý efekt. Ekonomické faktory Podľa ECB sú príčiny oslabenie eura hlavne ekonomické. Silný dolár a slabé euro odzrkadľujú úrokový diferenciál medzi USA a EMÚ, keď dvojnásobne vysoké úročenie vkladov (5 %) zatraktívňuje USA pre finančných investorov. V sile dolára je odzrkadlená aj hviezdna americká konjunktúra (4 % v 1. kvartáli 1999) a utlmený rast eurozóny (2 %). Ako však presviedča hlavný národohospodár ECB O. Issing euro je stabilné, ak vezmú do úvahy pnutia, ktorým bolo od zrodenia vystavené - či už politické tlaky na centrálnu banku, alebo vplyv kosovskej krízy. Za týchto okolností by samostatná marka bývala omnoho viac otrasená, upokojuje Issing nemeckého sporiteľa. Aj budúci šéf nemeckej Bundesbanky E. Welteke je optimista. Oživenie konjunktúry a úspech kosovského mierového procesu podľa neho prinesie priaznivý vývoj kurzu. Bez spoločnej meny by bolo aktuálnymi kurzovými pohybmi postihnutých 30 percent nemeckého exportu, takto je to len 13 percent. Problém dôvery Odstupujúci prezident Bundesbanky H. Tietmeyer je však znepokojený. Nie sú to dobré správy, povedal nedávno. Podľa neho treba kurzu venovať pozornosť. Dôvera investorov v menu a inštrumentárium menovej politiky je totiž kľúčová, upozorňuje odstupujúci šéf Buby. A práve táto dôvera sa naštrbuje. Napríklad aktuálne uvoľnenie kritérií paktu stability a rastu v prípade Talianska (smie vytvoriť o 20 % štátneho dlhu viac) podporil nedôveru proti euru. Aj boj bývalého nemeckého ministra financií O. Lafontaina s ECB, ktorý svoje zníženie úrokových mier nakoniec dosiahol (hoci až po rezignácii), zdiskreditoval princípy nezávislosti ECB. A možným faktorom nedôvery je aj nejasná predstava eurobanky o vývoji kurzu meny a možnosti jeho ovplyvňovania. Nedôveru vyvoláva aj sama rozhodovacia štruktúra ECB. Okrem direktória sa hlási k slovu ešte 12 centrálnych bankárov, ktorí (nech sa to akokoľvek dementuje) budú pretláčať národnošpecifické požiadavky. Svoj vplyv na kurz má podľa Tietmeyera aj absencia zmien, ktoré by pozitívne ovplyvnili investovanie, najmä reformy trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti práve na Nemecko poukazuje predseda tzv. Rady múdrych, poradného ekonomického orgánu spolkovej vlády H. Hax. Podľa neho je nemecká politika za vývoj eura spoluzodpovedná, keď blokuje potrebné daňové reformy a ešte zvyšuje stupeň regulácie na trhu práce. Pokiaľ by cesta eura dolu brehom trvala dlhšie, bude postihnutý európsky spotrebiteľ - či už domácnosť, alebo výrobná spotreba. Najmarkantnejšie by sa zdraženie prejavilo v cenách palív a surovín. Omnoho závažnejším ako mierny cenový nárast by však bol útek investorov z europozícií. Banky už avizujú nemalý odlev zaoceánskych klientov. A podľa týždenníka Der Spiegel z Nemecka odchádzajú Japonci, čo je vážnym Juraj Janoška |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
