|
|
||||||||||||||||
| Piatok 11.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Koniec vojnového konfliktu na BalkáneJuhoslovanská armáda sa sťahuje z Kosova Brusel (TASR) - NATO včera prerušilo letecké útoky na Juhosláviu. Oznámil to generálny tajomník NATO Javier Solana, ktorý dal v tomto smere pokyn hlavnému veliteľovi spojeneckých síl v Európe Wesleymu Clarkovi. Solana prijal toto rozhodnutie po konzultáciách s veľvyslancami devätnástich členských krajín NATO a po potvrdení od W. Clarka, že sťahovanie juhoslovanských síl z Kosova sa začalo a bolo overené. Sťahovanie prebieha v súlade s technicko-vojenskou dohodu podpísanou vojenskými predstaviteľmi aliancie a Juhoslávie. Podľa Solanu juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič splnil podmienky, ktoré umožnili prerušiť letecké útoky. Prerušenie útokov otvorilo cestu prijatiu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN umožňujúcej rozmiestnenie medzinárodnej mierovej sily v počte okolo 50-tisíc mužov v Kosove, ktorá má predovšetkým zaistiť bezpečné prostredie pre návrat utečencov a pomôcť pri rekonštrukcii zničenej krajiny. Jadrom sily budú jednotky NATO najmä z Veľkej Británie, Francúzska, USA, Nemecka a Talianska a budú podliehať veleniu aliancie. NATO má záujem aj o špeciálne jednotky z partnerských krajín, kde vzniká priestor aj pre slovenských ženistov. Prvé jednotky mierovej sily Kosovo Force by mali do juhosrbskej provincie prísť už dnes ráno, keďže sa prijatie rezolúcie OSN očakávalo už včera večer (hlasovalo sa až po uzáverke Hd). Ruský prezident Boris Jeľcin označil oznámenie generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu o prerušení leteckých útokov na Juhosláviu za prvý krok správnym smerom. Zároveň však vyzval k úplnému a kompletnému skončeniu leteckej kampane a ďalším politickým krokom, ktoré urýchlia mierový proces na Balkáne. Podľa B. Jeľcina je teraz hlavným cieľom úsilia úplné a trvalé skončenie bombardovania Juhoslávie. Teraz musíme okamžite obnoviť politické rokovania, pri ktorých však treba rešpektovať územnú celistvosť Juhoslávie a sústrediť sa na hospodárske oživenie celého regiónu, povedal Jeľcin a dodal, že prerušenie útokov je síce dobré, ale nie dostatočné. NATO dosiahlo cieľ Americký prezident Bill Clinton privítal prerušenie leteckých útokov na Juhosláviu a vyhlásil, že Severoatlantická aliancia dosiahla svoj cieľ. Dodal však, že ak Juhoslávia nesplní svoje záväzky a poruší dohodu, ktorú s NATO podpísala, je aliancia pripravená bombardovanie kedykoľvek obnoviť. B. Clinton povedal, že letecká kampaň nakoniec úspešne prinútila Juhosláviu súhlasiť s odsunom svojich vojsk a bezpečnostných zložiek z Kosova, ako aj so vstupom medzinárodných mierových síl na svoje územie, čo umožní konečný návrat kosovských utečencov a vyhnancov do vlasti. Americký prezident zdôraznil, že Kosovčania sa môžu vrátiť domov práve vďaka 79 dňom, počas ktorých aliancia takmer nepretržite bombardovala krajinu Slobodana Miloševiča. Takisto aj nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder dnes uvítal oznámenie J. Solanu o zastavení leteckých útokov na Juhosláviu. Šéf bonnského vládneho kabinetu súčasne poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie cesty pre politické riešenie. Výzva k jednote Po zastavení útokov juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič nečakane vystúpil v srbskej televízii s prejavom národu. Oznámil, že počas leteckých útokov NATO na Juhosláviu prišlo o život 462 juhoslovanských vojakov a 114 príslušníkov srbskej polície a dodal, že ich mená budú zverejnené. S. Miloševič zároveň vyzval k jednote a vyjadril nádej, že medzinárodné mierové sily, ktoré vstúpia na územie Kosova, budú slúžiť mieru. Bývalý juhoslovanský vicepremiér Vuk Draškovič je presvedčený, že nastal čas na denacifikáciu belehradského režimu. V rámci tohto kroku by mali byť z vlády vylúčené všetky protieurópske a extrémistické sily, povedal Draškovič v rozhovore pre včerajšie vydanie francúzskeho denníka France Soir. NATO nemožno ospravedlniť za zločin, ktorého sa dopustilo vykonávaním kolektívneho trestu proti mojej krajine. Nikto však nemôže ospravedlniť tých, ktorí tu (v Belehrade) vedú protidemokratickú a primitívnu politiku a využívajú vnútorné konflikty, dodal Draškovič. Nespokojní Rusi Aj napriek sľubne sa rozvíjajúcemu mierovému procesu, na včerajšom moskovskom stretnutí námestníka americkej ministerky zahraničných vecí Stroba Talbotta a osobitného splnomocnenca ruského prezidenta pre Balkán Viktora Černomyrdina vyšli na povrch nezhody o ruskom kontingente mierových síl. Černomyrdin stále trvá na tom, aby ruské jednotky zostali pod velením Moskvy, zatiaľ čo Talbott presadzuje jednotné velenie. Podľa Talbotta USA rešpektujú ruskú pozíciu, ale mierové sily by mali byť pod jednotným velením. Inak podľa neho hrozí de facto rozdelenie Kosova. Talbott ešte pred schôdzkou vylúčil možnosť vytvorenia ruského sektora v Kosove. Detaily plánu na rozmiestnenie jednotiek mali doriešiť vojenské delegácie Ruska, USA a Fínska, ktoré včera tiež rokovali v Moskve. Šéf ruskej delegácie generál Leonid Ivašov po prvom kole rokovaní vyjadril nádej, že v juhoslovanskej provincii bude vytvorená zóna, v ktorej budú hrať kľúčovú úlohu práve ruské sily. Predbežný rozkaz Dôkazom, že nie všetci v Rusku sú spokojní s mierovým plánom, je aj včerajšie hlasovanie v Štátnej dume, ktorá vyzvala prezidenta Borisa Jeľcina, aby odvolal Viktora Černomyrdina z funkcie svojho osobitného splnomocnenca pre Juhosláviu. Komunistami iniciované nezáväzné odporúčanie podporilo 271 poslancov, 92 hlasovalo proti a jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Ruský minister obrany Igor Sergejev vydal predbežný rozkaz na prípravu výsadkárskej jednotky pre Kosovo. Podľa nepotvrdených správ sa rozkaz týka 2500 ruských vojakov. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
