Vládou schválená novela zákona o správe daní a poplatkov má výrazne zefektívniť výber daní a zamedziť narastajúcim daňovým nedoplatkom a únikom. Novela sprísňuje daňovú kontrolu, obmedzuje výnimky a úľavy na daniach, zavádza inštitút daňového exekučného konania a umožňuje zverejňovať zoznamy daňových dlžníkov. Novela tiež umožňuje lepšiu súčinnosť daňových úradov s orgánmi činnými v trestnom konaní a finančnou políciou. Toľko zo zdôvodnenia ministerky financií B. Schmögnerovej pri schválení vládneho návrhu novely zákona o správe daní. Takisto sa predlžujú lehoty zániku práva vyrubenia dane z troch rokov na päť. Podľa ministerky sa poriadni podnikatelia nemusia obávať sprísnenia daňových zákonov a možných sankcií. Je to však naozaj tak? Ak budú daňové zákony a trestný zákon platiť tak, ako ich prezentovala B. Schmögnerová, tak veľmi ľahko aj poriadny podnikateľ môže skončiť vo väzení, alebo byť trestne stíhaný bez toho, aby sa previnil. Stačí, keď bude neúspešný v podnikaní. Ako za mreže? Napríklad na podnikanie si zaobstará prostredníctvom lízingu osobný automobil za cenu aj s lízingovým koeficientom povedzme 1,5 mil. Sk. Z našetrených prostriedkov zaplatí 30-percentnú splátku, ktorá predstavuje 450 tis. Sk. Z takto obstaraného osobného automobilu predstavuje účtovný náklad 500 tis. Sk za rok. Podľa novelizovaného zákona o daniach z príjmov mu štát za daňový náklad uzná len 183 tis. Sk. Na zjednodušenie predpokladajme, že podnikateľ má všetky výnosy presne vo výške účtovných nákladov a tieto mu jeho odberatelia aj včas uhradili (čo je na Slovensku naozaj zjednodušenie). Hovoríme o poriadnom podnikateľovi, ktorý tiež zaplatil všetky svoje záväzky, a preto mu už nezostali žiadne peňažné prostriedky. Poďme počítať. Účtovný zisk 500 tis. Sk mínus daňový náklad 183 tis. Sk sa rovná 317 tis. Sk, čo je základ dane z príjmu. Sadzba dane z príjmu je 40 % a daň predstavuje sumu 127 tis. Sk. Keďže podnikateľ všetky svoje záväzky predstavujúce aj účtovné náklady zaplatil, na zaplatenie dane z príjmu mu už žiadne peniaze nezostali. Podľa novelizovaného trestného zákona, kde trestné už nemá byť len krátenie dane, ale aj nezaplatenie dane, bude musieť byť podnikateľ potrestaný. V zákone o daniach z príjmu je čoraz viac položiek, ktoré nie sú uznané ako daňový náklad, ale aj položiek, ktoré môžu byť daňovým nákladom až po ich zaplatení. Otvárajú sa tak nožnice medzi účtovnými nákladmi a daňovými nákladmi, čo spôsobuje, že podnikateľ objektívne nemusí mať k dispozícií peňažné prostriedky na zaplatenie dane. Silnejší strach ako motivácia Z jednoduchých počtov naozaj vyplýva, že je čoho sa obávať. Neviem, či ešte niekde v Európe sú krajiny, kde trestajú podnikateľov za neúspech v podnikaní. Položme si otázku, či táto neprimeraná paragrafová prevaha štátu voči podnikateľskej verejnosti je stimulujúca. Práve opačne. Rastúce rady nezamestnaných sa nemôžu začať skracovať. Kto sa bude chcieť vystavovať riziku, ktoré sa tu legislatívne vytvára? Tých odvážlivcov bude čoraz menej. Vláda nevytvára stimulujúce podnikateľské prostredie, nestará sa o to, aby sa nezvyšovala platobná neschopnosť, nepričinila sa o to, aby sa znížila likvidačná úroková miera, ale vie dvíhať hroziaci prst. Tadiaľto naozaj cesta nevedie. Ing. Štefan Kardoš člen Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub
