Kto má záujem na ohrození jednoty Rumunska? Vlna separatizmu tiahne Balkánom. Rumunsko je krajinou, ktorá doteraz úspešne čelila národnodeštrukčným tendenciám vo svojom susedstve, či už išlo o štáty bývalej Juhoslávie alebo krajiny Spoločenstva nezávislých štátov a právom získalo prívlastok oáza stability. Každá oáza je však zraniteľná. To, že sa Rumunsko doteraz prezentovalo ako unitárny štát ešte neznamená, že nemá svoje odstredivé sily, svojich separatistov. Ich existencia doslova šokujúco vyplávala na povrch pred dvoma týždňami, keď 4. júna prezident Emil Constantinescu počas stretnutia s predstaviteľmi rumunskej inteligencie v Tirgu Mures označil za mimoriadne nebezpečnú skutočnosť, že sa pripravuje dokument, ktorý by podľa vzoru Budapeštianskeho vyhlásenia z júna 1989 požadoval v rámci federalizácie Rumunska pre Sedmohradsko a Banát (región na juhozápade krajiny) autonómiu. O tri dni na to viacero domácich denníkov navrhovaný text Klužskej deklarácie publikovalo, čím sa postarali o rozruch na politickej scéne. Na koni sa ocitli najmä nacionalisti, ktorí neváhali a spomínaný dokument označili za jasný dôkaz maďarskej iredenty v Rumunsku a žiadajú zrušenie Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku (UDMR), ktorá je podľa počtu voličov tretím najsilnejším politickým subjektom v krajine. UDMR však akékoľvek podozrenia odmieta, poukazujúc, že v programe nie je žiadna zmienka o federalizácii krajiny. Zaujímavé je, že väčšina zo signatárov - známi spisovatelia, novinári, lekári, básnici atď. zo Sedmohradska a Banátu - či už Rumuni, Maďari alebo Nemci, sa prekvapivo o svojej podpore a podpise deklarácie dozvedeli až z tlače a doteraz nie je presne známe, kto by mal stáť za celou akciou. Za hlavného vinníka je označovaný klužský novinár Sabin Gherman, predseda Nadácie Pro Transilvania. Opozičná Sociálnodemokratická strana Rumunska (PDSR) žiada preveriť kontakty medzi Ghermanom a Hungary Lobby Action z Marylandu (USA). Gherman tiež tvrdí, že nič nepodpísal a že prezident Constantinescu zámerne o tejto deklarácii hovoril v Tirgu Muresi, kde žije početná maďarská menšina a kde ľudia majú porozumenie pre slová ako federalizácia a autonómia. Prezident tak údajne urobil preto, aby zachránil svoje klesanie na rebríčku popularity a mal to byť akýsi jeho prvý predvolebný ťah pred budúcoročnými voľbami. Gherman je však kontroverzná osoba, lebo v rozhovore pre denník Jurnalul National priznal, že chystaná deklarácia hovorí o Sedmohradsku ako regióne, ktorý sa musí striasť národných strachov (strachu z vonkajšieho nepriateľa?) a o regióne, ktorý potrebuje finančnú a správnu autonómiu podľa Maastrichtskej dohody v súlade s platným princípom subsidiarity. V deklarácii sa uvádza, že by sa mala začať diskusia o takej možnosti, aby Sedmohradsko a Banát boli v rámci Rumunska autonómnymi samosprávnymi územiami a aby všetky rumunské historické územia dostali právo na vlastné regionálne orgány. Gherman na ilustráciu svojich slov uvádza príklad Veľkej Británie, kde práve intenzívne prebieha proces decentralizácie a tvrdí, že Sedmohradsko na prekonanie súčasnej ekonomickej krízy by mohlo mať vlastnú regionálnu vládu. Myšlienka, že Sedmohradsko ako najvyspelejšia časť krajiny je lokomotívou Rumunska, je staršieho dáta, nepatrí Ghermanovi. Ten možno pozabudol (alebo je tu akýsi vyšší zámer?), že aj na začiatku rozpadu Juhoslávie boli slová o vyššej ekonomickej vyspelosti Slovinska a Chorvátska. Tam to viedlo ku krvavej vojne. Príčin a súvislostí bolo viacero, avšak netreba zabúdať, že Balkán je stále sud s pušným prachom a to, že vojna v Kosove sa práve skončila ešte neznamená, že nemôže vypuknúť o niekoľko sto kilometrov ďalej. Na začiatku vždy býva slovo... Nacionalisti upozorňujú, že už samé zvykanie si občanov na myšlienku federalizácie a autonomizácie je nebezpečné pre unitárnosť štátu a pýtajú sa, kto má záujem nasadiť občanom do hlavy chrobáka nejednoty. Opozícia, hlavne PDSR, žiada trestné vyšetrovanie pozadia celej akcie s dôrazom na to, či medzi iniciátormi nie sú občania Maďarskej republiky, keďže v radoch signatárov sú aj občania s maďarskou štátnou príslušnosťou. Iaromír Novák
