|
|
||||||||||||||||
| Utorok 15.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Začiatok konca ružovej EurópyĽudovci preberajú opraty v Európskom parlamente Aktuálne voľby do Európskeho parlamentu (EP) potvrdili, že Európania akoby strácali o spoločnú Európu záujem. Účasť 40 45 percent z takmer 300 miliónov oprávnených voličov je oproti 57 percentám v roku 1994 varujúci pokles. A podľa výsledkov aj tí, ktorí k urnám pristúpili, prezentovali pravdepodobne svoje národné voličské nálady. Víťaz je však jasný. Po 20 rokoch hegemónie sociálnych demokratov nastupujú koncom júla na štrasburský Olymp európski ľudovci. Podľa včerajších predbežných výsledkov by centristicko-pravicoví kresťanskí demokrati a konzervatívci mali v jedinej inštitúcii EÚ volenej v priamych voľbách obsadiť okolo 225 kresiel (zo 626) v tomto orgáne s obmedzenými právomocami, čo je o vyše 20 viac ako dosiaľ a takmer o 20 viac ako majú socialisti. O skončenie 20-ročnej hegemónie sociálnych demokratov sa postarala najmä konzervatívna Únia CDU/CSU v Nemecku so svojimi 48 percentami hlasov. Silno protivládna kampaň CDU/CSU im teda priniesla želané ovocie. Takmer 50 percent pre Úniu, pri sotva 31 percentách pre SPD prvý test preferencií je iste varovaním pre vládu G. Schrödera. Aj britskí konzervatívci porazili vládnucich labouristov práve vďaka odmietnutiu vládnej politiky v prospech spoločnej meny. Konzervatívci vyhrali aj v Španielsku, Berlusconiho pravičiari zlikvidovali vedenie talianskej ľavice premiéra M. D'Alemu. Posledné bašty socialistov A tam, kde síce sociálni demokrati vyšli ako víťazi, zaznamenali konzervatívci podstatné zlepšenie. Česť socialistov (bude im patriť 180 kresiel) zachraňovali ich stranícki kolegovia najmä vo Francúzsku, ale aj v Rakúsku, vo Švédsku a v Portugalsku. Za tandemom vedúcich frakcií výrazne zaostáva Európska federácia liberálnych, demokratických a reformných strán so 43 mandátmi. Zelení zaznamenali zisk 36 kresiel, Európska zjednotená ľavica nadobudla 35 a Európa národov 20 mandátov. Výmena miest medzi kresťanskými demokratmi a socialistami parlamentom neotrasie, pretože obe rozhodujúce frakcie si na spoluprácu zvykli už dávno a bez ich súhlasu neprejde nijaké rozhodnutie alebo rezolúcia. Aj obsadenie postu predsedu EP je už dlho vecou ich vzájomnej dohody, pričom väčšinou sa v tejto funkcii striedajú Nemci a Španieli. Nové kompetencie Víťazstvo ľudovcov sa však ráta, a to dokonca dvakrát. Preberajú totiž opraty v novom Európskom parlamente, ktorý by sa mal stať mocnejším a dôležitejším, ako kedykoľvek predtým. Skutočná kariéra EP sa začala v roku 1987, keď bol jeho názov oficiálne zakomponovaný do Jednotného európskeho aktu. Odvtedy však ctižiadosť štrasburského orgánu rástla geometricky. V Maastrichtskej zmluve 1992 sa definovali spoločné zákonodarné kompetencie EP s národnými parlamentmi a významné práva vo sfére kontroly rozpočtu EÚ. EP tak pôsobí vedno s národnými štátmi ako rozpočtový orgán. Parlamentu je súčasne dovolené zriaďovať vyšetrovacie výbory ad hoc. Po úspechu vyšetrovacích výborov (tranzitné podvody a choroba šialených kráv) najnovšie európski zelení iniciovali výbor pre dioxínový škandál. Amsterdamská zmluva 1997 ešte viac posilnila jeho postavenie tak vo vzťahu k Európskej komisii (EK), ako aj k národným štátom. Nové ambície vo vzťahu k výkonnému orgánu dal EP pocítiť už na jar, keď dotlačil komisiu J. Santera až k demisii (aféra korupcie a klientelizmu). A v nasledujúcej legislatúrnej perióde sa očakáva intenzívne využitie aspektu kontroly komisie. K úradníkom EK bude totiž EP veľmi prísny. Prvá ukážka čerstvých kompetencií bude menovanie komisie EÚ, keď sa budú musieť noví komisári najskôr prezentovať pred plénom. Otázka znie, v akej miere využije parlament vybojované kompetencie. Experti EÚ však na druhej strane parlamentárom radia, aby sa neunáhlili v honbe za ďalšími právomocami. Inak hrozí, že ambiciózna európska inštitúcia nebude stačiť sama sebe do kroku, poznamenal rakúsky denník Die Presse. Účasť na voľbách do EP (v %) Nemecko 45,2 (1994: 60) V. Británia 24 (1994: 39,4) Írsko 44 (1994: 51) Dánsko 50 (1994: 52,9) Rakúsko 49 (1996: 67,2) Belgicko 90,7 (1994: 90,7) Švédsko 36,4 (1996: 41,6) Taliansko 33,7 (1994: 74,8) Španielsko 64 (1994: 59,1) Francúzsko 47 (1994: 52,7) Grécko 66 (1994: 71,2) Portugalsko 40,3 (1994: 35,5) Holandsko 30 (1994: 35,6) Fínsko 30,1b(1996: 57,6) Luxembursko 90 (1994: 88,5) Juraj Janoška |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
