|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 17.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je sociálny fond asociálny?Zákon, ktorý znevýhodňuje niektorých podnikateľov Zákon o sociálnom fonde (č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov) obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré sa v podstate nedajú dodržať. Veľkým podnikateľom robia veľké problémy a život komplikujú najmä živnostníkom s jedným či dvoma zamestnancami. Tí majú kvôli niekoľkým korunám toľko administratívy, že mnohí radšej volia riziko nedodržiavania zákona a fond netvoria. Nelogický je zákon už svojou konštrukciou. Nerovnako posudzuje tvorbu a použitie sociálneho fondu u zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorenú kolektívnu zmluvu (keď umožňuje jeho širšie a hlavne jednoduchšie použitie) a u zamestnávateľov, ktorí ju uzatvorenú nemajú (a u ktorých nepôsobia odbory). Tejto druhej skupine ešte stále komplikuje život napríklad povinnosť poskytovať zamestnancom z fondu príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania, stále v nadväznosti na ich priemerný mesačný zárobok a po preukázaní skutočných výdavkov na dopravu (200 Sk a viac). Na daňové účely (na zníženie základu dane zamestnanca v súvislosti s jeho výdavkami na dopravu do zamestnania) sa od 1. apríla 1999 sleduje úhrn mesačných zdaniteľných príjmov a výdavky na dopravu vo výške 300 Sk a viac. Na účely povinnosti poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu musia niektorí zamestnávatelia sledovať aj ďalšie iné podmienky. Mysleli na nich tvorcovia zákonov? Prečo títo druhí zamestnávatelia musia robiť ešte aj evidenciu o poskytovaných príspevkoch zo sociálneho fondu na dopravu podľa týchto pravidiel a prikladať k nej cestovné lístky, kým tým prvým stačí, že sa tak dohodnú v kolektívnej zmluve? Povinné použitie Je na zamyslenie, prečo tí druhí zamestnávatelia len preto, že nemajú kolektívnu zmluvu, musia povinne poskytovať príspevky zo sociálneho fondu v stanovených percentách. Ako je v praxi možné dodržať povinnosť použiť sociálny fond vo výške najmenej 30 % povinného prídelu na zabezpečenie stravovania a na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily a najmenej vo výške 20 % povinného prídelu na sociálnu výpomoc, na dopravu do zamestnania (mimo príspevku podľa pravidiel, ktoré tu sú uvedené) a na doplnkové dôchodkové poistenie? Do tejto druhej kategórie zamestnávateľov pritom patria iste mnohí, ktorí nemajú svojich zamestnancov poistených v rámci systému doplnkového dôchodkového poistenia. Až zostatok fondu im zákon dovoľuje použiť na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky... Príklad Zamestnávateľ - malý živnostník - zamestnáva v pracovnom pomere zamestnanca s príjmom 5000 Sk mesačne. Povinne musí na neho vytvoriť sociálny fond vo výške 0,6 %, čo je 30 Sk mesačne. Ročne je teda povinný vytvoriť základný prídel vo výške 360 Sk (ak zamestnanec celý rok pracoval a dostával takýto príjem). To znamená, že minimálne 30 % (108 Sk ročne, resp. 9 Sk mesačne) mu musí poskytnúť na stravovanie a na služby starajúce sa o jeho regeneráciu pracovnej sily a minimálne 20 % (72 Sk ročne, resp. 6 Sk mesačne) na sociálnu výpomoc, na dopravu do zamestnania a doplnkové dôchodkové poistenie. Ak by výdavky tohto zamestnanca na dopravu do zamestnania, ktoré by musel preukazovať, mesačne boli nad 300 Sk, ešte by zamestnávateľ musel tvoriť sociálny fond vo výške najviac 0,5 % z jeho mzdy, t. j. vo výške 25 Sk mesačne. Obsluha tohto fondu by stála možno viac ako by sa v ňom točilo peňazí... Osobitný účet Mimochodom, v niektorých prípadoch (v jednotlivých bankách sú rôzne podmienky) výška poplatkov za zriadenie osobitného účtu zamestnávateľa (pozri § 6 zákona o sociálnom fonde), jeho vedenie či pohyb, je v takomto extrémnom prípade tiež zaujímavá... Časť tvorby sociálneho fondu slúži aj na tento účel, pričom zákon s takýmto použitím nepočíta. Rovnako nepočíta s tým, že úroky z účtu sociálneho fondu by mali byť jeho zdrojom. Extrémy Je to zarážajúce, ale kým pre malých zamestnávateľov je tvorba a použitie sociálneho fondu skutočne problémom, podľa niektorých informácií veľkí zamestnávatelia majú jeho tvorbu takú vysokú, že už ani nevedia, na aký účel ho majú použiť. Možno sa stretnúť so situáciami, keď zamestnancom nasilu kupujú rôzne vitamíny, vstupenky do cudzích športových zariadení a pod. s tým, že zamestnanci ich odmietajú prevziať, pretože takéto plnenia u nich znamenajú zdaniteľný príjem. Inde sa možno stretnúť s tým, že hlavnú časť sociálneho fondu použije zamestnávateľ pre svoj top manažment (na luxusné dovolenky, rekondičné pobyty zdarma) a len povinnú časť pre bežných zamestnancov. Na druhej strane niektoré rozpočtové organizácie, hoci majú povinnosť vytvárať tento fond, nerobia to, pretože z oklieštených rozpočtov na to jednoducho nemajú a vyčlenené prostriedky radšej využijú na plnenie svojich úloh. Zamyslí sa niekto nad potrebou zabezpečiť, aby podmienky na podnikanie a zamestnávanie občanov boli u nás pre všetky subjekty rovnaké? Kto má dostatok finančných prostriedkov nech poskytuje zamestnancom zo zisku plnenia, aké uzná za vhodné. Načo zákon núti toho, kto na to nemá, vytvárať akýsi fiktívny fond v smiešnej sume, pričom poskytované výhody z neho vlastne nemajú zmysel a v skutočnosti ani výhodami nie sú? Dagmar Piršelová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
