Jedno zo zákonných opatrení, ktoré pôsobí dobre väčšinou iba na papieri, ale v každodennom živote ľuďom nič neprináša Odborári najmä pre najnižšie príjmové skupiny občanov žiadajú ďalšie kompenzácie za opatrenia vlády na stabilizáciu hospodárstva, ktoré ohlásil premiér Dzurinda v pondelok. Slovo kompenzovať znamená dávať ako náhradu niečo také, čo má rovnakú alebo podobnú hodnotu. V skutočnosti sa však u nás tzv. kompenzácie uplatňujú zaujímavejším spôsobom. Nemáme teraz na mysli zvyšovanie dôchodkov, životného minima a ďalších nevyhnutných potrieb, ale kompenzácie prostredníctvom zdaňovania príjmov zo závislej činnosti. Iste si najmä pracovníci mzdových učtární pamätajú na zavedenie tzv. zvýšeného paušálu, ktorým sa znižujú zdaniteľné príjmy zamestnancov na daňové účely (najprv z 200 Sk na 300 Sk, potom z 300 Sk na 700 Sk, v súčasnosti z 300 na 800 Sk). Týkali sa vždy len vybranej skupiny občanov, nadväzovali aj na zvýšenie cestovných výdavkov zamestnancov do práce. Ďalším kritériom bol príjem zamestnanca. Do konca marca tohto roka to bol priemerný mesačný zárobok (to znamenalo sledovať ho štvrťročne) a v súčasnosti treba sledovať každý mesiac úhrn príjmov zo závislej činnosti vrátane prostriedkov zo sociálneho fondu. Iba na papieri Novou formou kompenzácie bolo zavedenie ďalšieho nového paušálu vo výške 500 Sk od 1. apríla 1999. Na rozdiel od predchádzajúcich, nie je nadviazaný na výkon práce (viac ako päť dní v mesiaci), ale iba na výšku príjmov od jedného zamestnávateľa. Hranicou je 7000 Sk mesačne. Tento paušál má slúžiť na úhradu mimoriadnych výdavkov zamestnancov. Týka sa však len niektorých, ktorí nedosahujú uvedenú hranicu príjmov. Ale mimoriadne výdavky majú aj tí ostatní, ktorí zarábajú o pár korún viac. Čiže tento princíp nielenže diskriminuje vyššie príjmové skupiny zamestnancov, ale vnáša do daňovej problematiky aj prvok nelogickosti. O skutočnej kompenzácii tak nemôže byť v skutočnosti ani reči, pretože pri príjmoch zamestnancov vo výške 5000 6000 Sk, ktorí iný príjem nemajú a vyživujú viac detí, ani pred zavedením, ani po zavedení príslušných paušálov žiadna daňová povinnosť nevznikla a zvýhodnenie, o ktorom hovoríme existuje pre nich len na papieri. Ak by sme však skutočne mali hovoriť o pomoci pre nich, bolo by namieste, keby uvedený paušál dostali v hotovosti. Nerovnaký pohľad Na druhej strane mnoho zamestnancov s príjmami do 7000 Sk od hlavného zamestnávateľa má ďalšie druhy príjmov. Na to však už uvedený paušál neprihliada a takýto občan požíva výhody, ktoré z neho vyplývajú. Zarážajúce na tom všetkom je, že týmito tzv. kompenzáciami, ktoré znamenajú minimálne zníženie daňového zaťaženia niektorých zamestnancov, sa väčšinou spraví bodka za rozsiahlymi rokovaniami až na úrovni tripartity. Obidve či všetky tri strany sú spokojné, no zvyčajne ide iba o to, ktorý rezort si to odnesie. Logicky by vychádzalo, že kompenzácie zvýšených nákladov domácností by malo riešiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré by iba na základe skutočných životných situácií celých rodín malo eliminovať ich neúmerné finančné zaťaženie. Doteraz sa však uvedený problém prenášal najmä na Ministerstvo financií SR, ktoré ho malo riešiť v daňovej sfére. Ak by sa to premyslelo naozaj do detailov, boli by takéto kompenzácie namieste. Napríklad nekonečne dlho očakávaným zvýšením nezdaniteľnej sumy základu dane, ktorá má logicky kopírovať výšku životného minima. Namiesto 1750 Sk mesačne by to však malo byť aspoň 3000 Sk a po pondelku aj viac... Prečo však robiť veci jednoducho a najmä spravodlivo? Podčiarkujem slovo spravodlivo, pretože páni z tripartity a ďalší, ktorí majú čo do veci povedať, akoby žili v období pred rokom 1993, keď existovala samostatná daň zo mzdy, keď takmer všetci boli zamestnancami a boli si takmer rovní. Akosi zabúdajú, že dnes máme už siedmy rok univerzálnu daň z príjmov, ktorá daňovo postihuje naraz päť druhov príjmov, a že príjmy zo zamestnania sú len jedným z nich. Nech kompetentní nezabúdajú, že okrem zamestnancov sú občanmi republiky aj malí, začínajúci podnikatelia, ale aj ďalší daňovníci s inými príjmami, na ktorých sa stále pri kompenzáciách akosi zabúda, a to len preto, že nemajú príjmy zo závislej činnosti. Dagmar Piršelová
