|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 21.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiť si nad pomery neznamená žiť v blahobyteNajlepšie je vari opýtať sa každého z nás Už roky odolávame obvineniu, že si žijeme nad pomery a že s tým niečo musíme urobiť. Utiahnuť si opasky najskôr. Dobre, ale prečo, ako, a najmä kto. Zatiaľ nám nikto poriadne nevysvetlil, čo je to život nad pomery, napokon žiadna jednoznačná definícia neexistuje. Alebo je ich milión. Ak sa spýtame ekológa, ktože si to žije nad pomery, vynadá nám, že každý, kto jazdí autom, používa spreje, je hamburgery a zalieva ich kokakolou. Ekonóm začne hovoriť o produktivite práce, vnútornej zadlženosti, schodku zahraničného obchodu, kurzovej politike. Nedajbože aby sa o definovanie života nad pomery pokúšal filozof. Spíše tisícstránkový spis, ktorý na konci života celý v ošiali spáli. Najlepšie je azda spýtať sa každého človeka osobitne. Je takmer isté, že od žiadneho nedostaneme pozitívnu odpoveď áno, žijem si nad pomery. Jednotlivec, pokiaľ nepodvádza, nad pomery jednoducho žiť nemôže. Iba inštitúcie (i tá najvyššia štát) môžu žiť nad pomery, pretože tie sú tu preto, aby vytvárali prostredie, v ktorom si práve aj chudobný jednotlivec nemôže dovoliť žiť nad pomery. Keďže to ctihodné inštitúcie nedokázali, žijú práve ony nad pomery. Čo s tým? Zrušiť inštitúcie? Štát? A kto ho vlastne tvorí? Nikto iný než práve jednotlivci. Nad pomery si teda žije každý. A každý teda nikto je vinný. Ako individuálne nezmerateľný je život nad pomery, tak naopak presne zaznamenateľný je čas, ktorý človek odpracuje, aby mohol nakúpiť tovar alebo zaplatiť služby. Aj keď odpracovať nič nehovorí o tom, či táto práca bola efektívna, na stole predsa len leží meradlo na porovnanie v čase a profesii. Ekonomickí experti pre spriemerovanie našej úrovne používajú štyroch reprezentantov: za robotnícke profesie automechanika, za štátnych zamestnancov učiteľku, za najvyššiu platovú skupinu riaditeľa a napokon priemerného občana, ktorého modeluje podľa oficiálnych štatistických údajov, najmä na základe priemerného hrubého mesačného platu. Tieto kategórie porovnávajú dvoma spôsobmi: medzi sebou pričom za základ poslúžil ich konkrétny hrubý mesačný príjem a v čase porovnávajú množstvo ich práce vynaloženej za daný výrobok v minulom roku a v tomto. (tabuľka) Ako to teda vyzerá? Väčšina sa nachádza okolo hranice chudoby. Mzdy sa síce zvyšujú, ale zároveň s nimi ide ruka v ruke zvyšovanie nákladov. V minulom roku sme mali iba 89 percent toho, čo sme mali v roku 1989. Eleonóra Bujačková Ako dlho pracovali a pracujú 1988*1998**Časová jednotka*Mechanik*Učiteľka*Priemer Kčs*Sk***1988*1998*1988*1998*1988*1998 4,40*15,90*1 kg chleba*min.*13,9*17,0*15,20*20,2*15,7*18,7 10*22,50*1/4 kg masla*min.*31,6*24,1*34,5*28,5*35,7*26,5 1,20*2,60*1 vajce*min.*3,8*2,8*4,1*3,3*4,3*3,1 17,40*94*čistiareň*min.*54,9*100,7*60,0*119,2*62,1*110,6 49*168*kniha*hod.*2,6*3,0*2,8*3,6*2,9*3,3 800*1800*džinsy*hod.*42,1*32,1*46,0*38,1*47,6*35,3 5950*11 290*najlacnejšia aut. práčka*hod.*313,2*201,6*342,0*238,7*353,7*221,4 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
