Hospodársky denník
USD43,889 Sk
EUR45,416 Sk
CHF28,464 Sk
CZK1,232 Sk
  Streda  23.Júna 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Pomôcť musí bytová injekcia


Stavebné firmy doplácajú na utlmenie investícií a čakajú na rok 2000 Medziročný pokles stavebnej produkcie o 28 percent má za následok rozsiahle prepúšťanie v rezorte. Čo je však dôvodom takého prudkého poklesu produkcie? Okrem toho, že štát minimalizuje štátne objednávky, problémom je nízky dopyt v tuzemsku, nedostatok finančných prostriedkov, nízky dopyt na zahraničných trhoch a neisté ekonomické prostredie. „V tomto roku sme zamestnanosť zakonzervovali, stabilne zamestnávame 315 zamestnancov,“ hovorí Ing. Pavol Učník, ekonomický riaditeľ Agrostavu Senica. Podčiarkuje tak skutočnosť, že prepúšťanie pracovníkov sa týka predovšetkým veľkých firiem, ktoré strácajú štátne objednávky. „Čo sa týka dopytu, doteraz sme pokrývali svojimi zákazkami bývalý okres Senica, momentálne nás však trh a snaha po diverzifikácii klientely prinútila prekročiť tieto hranice,“ vysvetľuje ďalej. „V súčasnosti ešte máme objednávky predovšetkým z minulého roka, ktoré sa teraz budú dokončovať. Momentálne sa usilujeme získať objednávky na ďalšie obdobie,“ hovorí P. Učník, ale podobne ako jeho kolegovia uvádza ako problematickú silnú konkurenciu na slovenskom trhu. „Pokiaľ mali veľké stavebné firmy štátne zákazky, my sme mali voľný trh. Momentálna kríza, keď štát utlmuje výstavbu, spôsobuje, že veľké firmy sa preorientúvajú a preberajú naše sféry záujmu a objednávky,“ hovorí P. Učník. Posun peňazí
Medzi brzdy stavebnej produkcie patrí aj neprehľadnosť financovania. „Problémy s úvermi majú skôr firmy, ktoré potrebujú investovať. My, ako stavebná firma, tieto problémy nemáme,“ hovorí P. Učník. Za väčší problém považuje tú skutočnosť, že neberú zálohy a fakturujú až po mesiaci, čím sa, samozrejme, predlžuje hradenie pohľadávok. „Každý chce platiť až za skutočne vykonané práce, čím nám finančné prostriedky nabiehajú na účet až po mesiaci. Hlavný problém nastáva vtedy, ak nám firma nezaplatí, čím sa dostávame do druhotnej platobnej neschopnosti,“ vysvetľuje. Ako však podotkol, momentálne je situácia taká, že klienti platia načas. Najlepšie skúsenosti, čo sa týka platieb, majú s veľkými firmami. Sezóna vrcholí, dopyt slabne
„Napriek tomu, že stavebná výroba vrcholí, je dopyt po stavebných prácach veľmi slabý,“ potvrdzuje zlú situáciu v rezorte stavebníctva aj Ing. Iveta Fodorová, technická námestníčka Panorámy Spišská Nová Ves. „V okrese je slabý dopyt po stavebných prácach. Dokonca sme museli z nedostatku finančných prostriedkov zastaviť aj rozbehnuté akcie. A neboli to len štátne zákazky, ale aj súkromné. Ľudia nestavajú, lebo nezískajú sľúbený úver, alebo jednoducho nemajú peniaze,“ opisuje situáciu na východe I. Fodorová. Na margo platieb uviedla, že zákazníci často neplatia za už vykonané práce, čím sa stavebné firmy dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti. Potvrdila tak údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých až 79 percent firiem je v druhotnej platobnej neschopnosti. „Máme 6 mil. Sk v pohľadávkach a 4 milióny záväzky,“ číslami vyargumentovala situáciu v podniku I. Fodorová. Zlepšenie v nedohľadne?
Vzhľadom na to, že v týchto mesiacoch stavebná produkcia vrcholí (aspoň by mala), neočakávajú respondenti zlepšenie situácie. Či sa podarí budúci rok lepšie naštartovať, závisí napríklad aj od momentálne pripravovaného štátneho rozpočtu na rok 2000. Podarí sa tak stavebníctvo, ktoré tento rok zotrváva v pozícii mŕtveho chrobáka, prebudiť k životu? To sa ukáže v rozpočte na budúci rok, keď by mal štát dať viac na diaľnice, ale najmä na bytovú výstavbu. Tú musí finančne posilniť, pretože ak nie, dostáva sa do bludného kruhu svojich predvolebných sľubov a zameškaného plnenia za tento rok. Katarína
Tabuľka: Stavebná produkcia v mil. Sk
január február marec apríl
Rok 1998 4783 5248 6039 6319
Rok 1999 3982 4006 4947 5078
Zdroj: ŠÚSR

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.