|
|
||||||||||||||||
| Streda 23.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Problém prvý: chýbajúce zdrojeDnes prinášame prvú časť zaujímavej a vecnej diskusie, ktorá odznela v pondelok na stretnutí členov Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub. Témou podujatia bola aktuálna situácia slovenského hospodárstva a možnosti riešenia problémov. V prvej časti vystúpil popredný slovenský prognostik a analytik z Prognostického ústavu SAV Pavol Kárász. Jeho vystúpenie uvádzame v plnom znení. Na riešenie situácie vždy existuje paleta možností. Na to, aby sme vybrali to najlepšie riešenie, musíme byť, čo sa týka nášho poznania, vždy najbližšie k podstate problému. Preto treba najskôr analyzovať opatrenia vlády. Možno ich rozdeliť do štyroch blokov. Je to zavedenie dovoznej prirážky, zvýšenie spodnej hranice DPH, zvýšenie spotrebnej dane a zvyšovanie regulovaných cien. Existuje veľké riziko, že zámer ozdravenia verejných financií, ktoré sledujú tieto štyri typy nástrojov, môže skomplikovať vývoj ekonomiky v iných sférach. Je to dané predovšetkým tým, že tieto opatrenia v konečnom dôsledku znižujú výkonnosť dôchodkotvorných procesov a dynamiku hospodárskeho rastu so všetkými možnými dôsledkami. Ďalej zvyšujú nestabilitu makroekonomického prostredia, mám na mysli predovšetkým nestabilitu vnútorného cenového okruhu, po tretie deformujú trhový systém a po štvrté znižujú životnú úroveň obyvateľstva. To sú štyri veľmi závažné dôsledky tohto balíka, ktoré môžu doviesť krajinu do kritickej situácie. Chýbajú prostriedky Keď zhrnieme súčasné problémy hospodárstva, je to v podstate veľmi spletitý vzájomne súvisiaci komplex problémov, ku ktorému možno pristupovať z rôznych hľadísk. To, ktoré nás najviac páli, je nedostatok vytvorených disponibilných finančných prostriedkov. Od toho sa odvíjajú rôzne poruchy vo finančnej alebo peňažnej obsluhe reálnej ekonomiky, vo vonkajšej aj vnútornej nerovnováhe. Dôchodky disponibilné finančné prostriedky vytvárajú domácnosti, podniky a štát. Podniky a domácnosti sú v pluse, štát je v mínuse. Keď to všetko spočítame, sme ešte stále v pluse. Situáciu možno riešiť dvoma zásadnými spôsobmi buď rôznymi ekonomickými opatreniami urobíme to, že necháme domácnostiam a podnikom viac peňazí, a teda väčší dostatok disponibilných finančných prostriedkov podporuje ekonomickú aktivitu a automaticky sa znižuje deficit štátu. To je jeden principiálny prístup. Podstata druhého je v tom, že zoberieme domácnostiam a podnikom a pridáme štátu. Žiaľ, opatrenia vlády kopírujú druhú filozofiu so všetkými možnými následkami. Tlačia krajinu k stagflácii, to znamená k vysokej inflácii, recesii a vysokej nezamestnanosti so všetkými možnými dôsledkami. Zmeškané šance Keď sa pozrieme do histórie, tento fenomén nie je nový, existuje odvtedy, odkedy poznáme ekonomické čísla o Slovensku. Keď si pozrieme staré štatistiky ešte z bývalej federácie, asi 10 až 15 rokov pred 1989. rokom, môžeme registrovať presné čísla o tom, ako sanoval federálny rozpočet slovenský rozpočet. Iná je už otázka týkajúca sa hmotných tokov a mnohé diskusie o tom, ktorá ekonomika na ktorú doplácala. Ale finančná obsluha Slovenska bola vždy zvyknutá na to, že použila viac prostriedkov, ako bola schopná vytvoriť. No v 1993. roku bola príležitosť urobiť rázny rez. Žiaľ, z politických a iných dôvodov sa to neurobilo. Tento problém, ako taký malý chrobák, čo niečo valí pred sebou, valilo aj Slovensko pred sebou, až to nadobudlo súčasné rozmery. Opäť v októbri minulého roka bola možnosť urobiť systémové zmeny v tejto oblasti, pretože opatrenia, o ktorých som hovoril v úvode, neriešia príčinu a hĺbkovú podstatu týchto procesov, riešia iba dôsledok, a to tým najrýchlejším a najjednoduchším možným spôsobom. Takže v dôsledku týchto opatrení je vysoko pravdepodobné, že budú mať vplyv na dynamiku hospodárskeho rastu, že túto dynamiku potlačia k nule a možno ešte aj pod nulu. Čo sa týka priemernej reálnej mzdy, už teraz simulačné výpočty ukazujú, že treba očakávať v porovnaní s rokom 1998, keď nárast reálnej mzdy bol najnižší za uplynulé roky, ešte väčší pokles. Takže sú to všetko fenomény, na ktoré sa treba prichystať a niekde v talóne hľadať záložné riešenia. Vysoké riziká Liečiť človeka je veľmi nákladné. Oveľa drahšie je však liečiť podnik alebo celú spoločnosť. Napríklad v prípade strategického investora. Keď ide niekam vložiť svoje peniaze, robí desiatky a stovky simulácií na úrovni výsledovky, súvahy, hľadajú sa riešenia aj v tých najzložitejších prípadoch. Nie som si istý, že v prípade slovenskej ekonomiky predtým, ako sa takéto opatrenia odsúhlasili, sa urobili kroky zvyčajné v prípade jednoduchého podniku. Takže ja sa obávam, že tieto opatrenia môžu väčšmi skomplikovať ďalší vývoj Slovenska, ako bude ich celkový prínos. |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
