Hospodársky denník
USD43,889 Sk
EUR45,416 Sk
CHF28,464 Sk
CZK1,232 Sk
  Streda  23.Júna 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Clinton o obnove balkánskeho regiónu


Bill Clinton končí turné v Macedónsku

Skopje/Priština (TASR/Hd) - Americký prezident Bill Clinton včera v Skopje prisľúbil, že Pakt stability pre Balkán bude úspešným projektom pre Macedónsko i pre ďalšie krajiny postihnuté konfliktom v juhosrbskej provincii Kosovo. Pakt stability radovým občanom celej juhovýchodnej Európy poskytne nové, reálne možnosti uplatnenia a lepšiu budúcnosť. Spojené štáty, ako povedal Clinton, sa o to zasadia. Clinton včera rokoval s macedónskym prezidentom Kirom Gligorovom a jeho albánskym partnerom Rexhepom Mejdanim, ktorým sa okrem iného poďakoval za „rozhodnú podporu NATO počas kosovského konfliktu“ a pomoc kosovským utečencom. Po rokovaniach sa Clinton so sprievodom presunul do utečeneckého tábora Stenkovec I. Cieľom je povzbudiť kosovských utečencov pred ich návratom do Kosova, vyzvať ich, aby sa nepomstili kosovským Srbom a požiadať, aby počkali s návratom, kým medzinárodné mierové sily (KFOR) neodmínujú všetky cesty provincie. Návštevou Macedónska zavŕšil Clinton týždňovú cestu po Európe. Jeho pobyt sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia. Zintenzívnili sa po tom, čo sa neznáma organizácia Macedónsky úsvit priznala k minulotýždňovému bombovému útoku pred hlavným stanom jednotiek NATO v Skopje a podobnými útokmi pohrozila aj počas Clintonovej návštevy. Polícia na hrozby zareagovala posilnením hliadok v metropole a zablokovaním prístupu k trasám, ktorými sa má Clinton presúvať. Prezident návštevu skončil vystúpením pred príslušníkmi amerického kontingentu KFOR na letisku v Skopje a cestou do Washingtonu sa zastavil na leteckej základni NATO v talianskom Aviane. Najvyšší veliteľ NATO v Európe generál Wesley Clark včera vyzval na urýchlenie rozmiestňovania mierových jednotiek aliancie v Kosove. Zároveň vyslovil predpoklad, že misia si vyžiada nasadenie väčšieho počtu vojakov, ako sa pôvodne plánovalo. „Vyzývam vlády krajín NATO aby maximálne urýchlili vyslanie svojich vojakov,“ povedal Clark. V uplynulých 12 dňoch aliancia z celkového počtu 55 000 vojakov určených pre kosovskú misiu v provincii umiestnila len niečo viac ako 17 000. Generál si myslí, že existuje priestor pre viac ako 55 000 príslušníkov KFOR, hlavnou úlohou však momentálne je vyslanie už prisľúbených kontingentov. Podľa Clarka je jasné, že lepšie by bolo, ak by misia KFOR bola pripravená do Kosova vstúpiť naraz. Dvaja britskí vojaci KFOR prišli v pondelok o život pri zneškodňovaní trieštivých bômb pochádzajúcich z arzenálu NATO. V Prištine to včera oficiálne potvrdil hovorca britského kontingentu KFOR. „Tragická nehoda“ sa podľa neho odohrala počas prípravy na zneškodnenie trieštivých bômb, ktoré však predčasne explodovali. Pôvodné správy hovorili o mínach. Vojaci boli členmi elitného pluku zloženého z príslušníkov nepálskeho kmeňa Gurkhov, ktorí už niekoľko desiatok rokov slúžia v britskej armáde. Pomáhali im príslušníci UCK, z ktorých dvaja pri výbuchu tiež zahynuli a jeden sa zranil. Telá štyroch srbských farmárov zabitých na východe Kosova včera mierové jednotky NATO previezli do ústavu súdneho lekárstva v Prištine. Farmári boli zabití v pondelok pri pasení dobytka neďaleko domovskej dediny Slivovo. Rovnako včera príbuzní identifikovali telá šiestich Srbov, ktorí boli 12. júna v uhoľnej bani v Belačevaci neďaleko Prištiny unesení povstalcami z UCK. Ďalších šesť mŕtvych Srbov – údajne ide o osoby unesené v sobotu členmi UCK z utečeneckého konvoja – objavili v pondelok v meste Obilič. Vodca srbskej Demokratickej strany (DS), najväčšieho opozičného zoskupenia v krajine, Zoran Djindič je presvedčený, že vytvorenie koalície politických skupín spolu s pouličnými demonštráciami môžu zbaviť juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča moci. Djindjič zároveň vyzval Západ, aby pomohol Srbsku „zosilnieť bez Miloševiča“. Po rozhovore s predsedom bavorskej vlády Edmundom Stoiberom v Mníchove Djindjič uviedol, že najhorším variantom pre celý Balkán by bola izolácia Srbska a Juhoslávie.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.