Rozhodujúce sú priame zahraničné investície Dovtedy prevládal skôr názor, že to nie je potrebné a ani správne. Úľavy či prípadná priama podpora investorov sa týkajú predovšetkým tých, ktorí prinášajú nové technológie. Zistiť, koľko peňazí ktorá krajina v SR skutočne investovala, nie je také jednoduché, hoci štatistiky NBS o priamych zahraničných investíciách sú veľmi dôkladné a detailne členené podľa odborov, podľa jednotlivých krajín i skupín krajín (CEFTA, OECD a pod.) Investície sú jasným argumentom v porovnávaní stability, dôveryhodnosti, transparentnosti a atraktívnosti trhu či štátu. Z toho pohľadu nie je príliš lichotivý fakt, že za deväť rokov privábilo Slovensko iba toľko kapitálu, koľko napr. Poľsko získava skoro každé dva mesiace a Česká republika za menej ako rok. Podľa údajov štátnej agentúry Snazir od roku 1990 sme zaznamenali 1,9 miliardy dolárov, kým naši severní susedia až desať miliárd USD priamych zahraničných investícií. Od začatia reformy na začiatku 90. rokov získalo Slovensko podľa vládneho odhadu iba 1,5 % objemu z kapitálu umiestneného v strednej a východnej Európe a Pobaltí. Slovensko je teda podstatne pozadu za mierou investícií, či už celkovou, alebo prepočítanou na obyvateľa, v porovnaní s okolitými transformujúcimi sa krajinami. Rozdiel roky pretrváva a má dosah na nedostatok kapitálu, na cenu peňazí, na nedostatok nových pracovných príležitostí i na našu konkurencieschopnosť v budúcich rokoch. Zahraničné investície sú kotvou pre všetky druhy investícií. Továreň, ktorú tu postavia Američania, Fíni, Nemci či Holanďania, v dôsledku hospodárskej krízy nikto neodnesie. Zato špekulatívny kapitál môže opustiť krajinu zo dňa na deň. Priame zahraničné investície majú pre národné hospodárstvo mnoho pozitívnych dosahov - vytvárajú predovšetkým tisícky nových pracovných príležitostí, subdodávateľské možnosti pre ďalšie slovenské podniky, zlepšujú platobnú morálku, znižujú mieru korupcie, zvyšujú produktivitu práce a napokon i vývoz. Rozhodovanie nadnárodných spoločností ovplyvňuje veľa aspektov. Dlhodobá vnútropolitická stabilita, vypočítateľná menová, daňová a mzdová politika, makroekonomické ukazovatele, ale aj vzdialenosť k ruskému či ukrajinskému trhu, úroveň služieb, infraštruktúry a potenciálnych tuzemských subdodávateľských podnikov, pracovnoprávne vzťahy. Pochopiteľne, že sebecké záujmy jednotlivých krajín sa vyrovnajú strategickým záujmom samých firiem. Vládny kabinet mnohé predpoklady na získanie seriózneho zahraničného investora už naplnil. Daňové úľavy pre skutočne veľké investície nepochybne predstavujú pre medzinárodné finančné kruhy jasný signál - prinajmenšom výrečne hovoria o zmene vládneho kabinetu k zahraničným investorom. (buj) tabuľka!!!
