Hospodársky denník
USD43,933 Sk
EUR45,308 Sk
CHF28,382 Sk
CZK1,231 Sk
  Štvrtok  24.Júna 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Priehrady zabránili najhoršiemu


J. Iľko: „Neobvyklé počasie spôsobil prechod studeného frontu...“ „Situácia je stabilizovaná,“ povedal pre Hospodársky denník starosta Myjavy Štefan Vachula. Na Myjave, kde bol v utorok vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity, príval vody a silný vietor poškodil cesty, vyvrátil stromy a spôsobil zaplavenie pivníc. Podľa starostu Myjavy je najviac škôd na súkromných pozemkoch a poľnohospodárskych plochách. „Voda si našla svoju cestu, úroda je popadaná a obilie pováľané,“ konštatoval Š. Vachula. Hoci sa minuloročná „Svinka“ so svojimi obeťami na ľudských životoch neopakovala, škody na úrode spôsobené niekoľkodňovými dažďami a silným vetrom budú ešte dlho mátať slovenských poľnohospodárov. Škody na úrode
„Priame škody je ťažké vyčísliť, ale už teraz je zrejmé, že poľahnutosť obilia predstavuje 40 percent. Z 1200 hektárov pšenice nám teda poľahlo asi 500 hektárov,“ hovorí Ing. Peter Frey, hlavný ekonóm poľnohospodárskeho družstva Dunaj. Ako ďalej povedal, kvalita obilia sa ukáže až po zbere. „Okrem poľahnutia obilia nemáme iné škody. Kvalitná zem bráni zatopeniu. Zatopené plochy sú skôr na Myjave a v okolí. Škody však spôsobí odklad zberu,“ hodnotí situáciu P. Frey. „Už v piatok sme chceli zberať ozimný jačmeň a začiatkom budúceho týždňa sme sa chystali na repku olejnú, ale pre dažde nemohla prebehnúť desikácia porastov repky olejnej, a preto sa jej zber posunul minimálne o 5 dní,“ vysvetľuje P. Frey. Podobne alarmujúca situácia je aj v ďalších družstvách na Slovensku. Podľa Ing. Jozefa Siváka, konateľa spoločnosti EMCE AGRO, s. r. o. – KAWIS v Malackách malo počasie nepriaznivý vplyv hlavne na skoré zemiaky, ktoré by sa mali zberať práve v tomto období. „Keďže na poliach je veľa vody, nie je možný zber a tým, samozrejme, zemiaky strácajú na cene,“ vysvetľuje J. Sivák. Ako ďalej uviedol, chýbajúce zemiaky na trhu pravdepodobne nahradia zemiaky z dovozu, čo je pre slovenských poľnohospodárov ďalšia finančná strata. „Ani jedno družstvo v okrese Veľký Krtíš – a je ich vyše 20 – nie je postihnuté dažďami tak ako naše,“ povedal Alexander Szecsei, riaditeľ Poľnohospodárskeho družstva v Balogu nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš. Za 20 hodín napršalo 118 mm zrážok, čo spôsobilo, že družstvo má zo 4600 hektárov poľnohospodárskej pôdy pod vodou 810, prevažne jačmeň, kukuricu, cukrovú repu či hrach, ako aj 400 hektárov lúk. V rámci okresu bolo zaplavených 5 obcí – Sečianky, Veľká Vec nad Ipľom, Dolinka, Balog nad Ipľom a Kosihy nad Ipľom. Ako dodal riaditeľ družstva, na podobnú katastrofálnu situáciu sa nepamätá. Mimoriadny jav
Podľa RNDr. Jozefa Iľka, meteorológa Slovenského Hydrometeorologického ústavu, výdatné zrážky, ktoré sme zaznamenali na našom území, sú v tomto ročnom období mimoriadnym javom. „Začiatok leta bol spojený so studeným počasím, keď cez naše územie prechádzal studený front smerom na východ. Sprevádzal ho veľmi silný vietor, predovšetkým na západnom Slovensku, ktorý v jednotlivých nárazoch dosahoval rýchlosť vyše 120 km za hodinu,“ opisuje poveternostnú situáciu J. Iľko. Najviac zrážok napadlo za dva dni na juhozápadnom a strednom Slovensku. Konkrétne v okolí Nitry to bolo 60 mm (pre lepšiu predstavu – je to 60 litrov na štvorcový meter), v obci Žiharec 69 mm, v Dudinciach 90 mm. Na otázku, či sa nebude opakovať situácia z konca leta minulého roka, keď výdatné dažde vyliali rieky z korýt, nám J. Iľko odpovedal, že nie je možné dať takúto dlhodobú predpoveď. (Ne)regulujú toky?
„Výška hladiny tokov riek sa kontroluje na pozorovateľských alebo automatických staniciach na jednotlivých tokoch,“ priblížil situáciu na vodných tokoch Anton Lapšanský, hydrológ z Hydroprognóznej služby. „Hoci na rieke Morave zo slovenskej strany sú dve stanice, nie je možné vysoký tok hladiny tejto rieky regulovať.“ Dôvodom je, že na rieke Morave nie je žiadna priehrada. Na našu informáciu o zvýšení hladiny Moravy o 3,5 metra A. Lapšanský reagoval, že v takomto prípade sú otvorené hate. Ako podotkol, tieto hate však nie sú schopné vodu regulovať. Na dispečingu povodia Váhu nás informovali, že na tejto rieke nie sú hlásené žiadne problémy, pretože tok regulujú priehrady Liptovská Mara a Oravská priehrada. Ako vidno, vodné diela spĺňajú svoj Meteorológovia očakávajú nasledujúce dni zlepšenie počasia. Rieky sa vracajú do svojich korýt, odvolávajú sa stupne povodňových aktivít, voda opadáva, odčerpávajú sa zatopené studne. Škody na súkromných pozemkoch, zatopených domoch a zničenej úrode sa budú vyčísľovať ešte dlho. Minuloročné záplavy nás nepoučili. Pripravíme sa na tie ďalšie? (eb, hl, kt)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.