|
|
||||||||||||||||
| Piatok 25.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Dosahy "huspeninovej" politikyA. F. Zvrškovec: Obávam sa nepredvídateľnej administratívy Dnes prinášame ďalšiu časť diskusie v Hospodárskom klube, ktorá bola tento týždeň venovaná aktuálnym problémom slovenského hospodárstva a možnostiam jeho riešenia. Zúčastnili sa jej predstavitelia ako opozície, tak i koalície, ale aj nezívislých bankových kruhov a prognostického ústavu. Diskusia bola naozaj vecná, s jediným cieľom: hľadať východiská súčasného stavu. Dnes pokračujeme vystúpením prezidenta Dividend group Alexandra Františka Zvrškovca. Podľa neho riešenie fiškálnych problémov štátneho rozpočtu nespočíva v tom, že sa prijme balíček opatrení, ktoré dočasne a iba kozmeticky upravia štatistické výsledky. Problém je v neproduktivite hospodárskeho systému. Keby sme mali produktívny hospodársky systém, tak aj fiškálne problémy by neboli až také dramatické ako sú. Väčšina ľudí na Slovensku v podnikoch sa tvári, ako keby nám čosi ušlo. Čosi, čo tu už bolo. Stále rozmýšľam čo to môže byť. Už desať rokov podnikám na Slovensku a som predsedom predstavenstva v 40 veľkých podnikoch a musím povedať, že nám nič neušlo, nič tu nebolo. To je môj názor zahraničného investora. Jednoducho, čo nám ušlo, je desať rokov. Desať rokov neschopnosti sa dohodnúť na základných pravidlách. Povedali sme si a v ústave sme zakotvili, že budeme akceptovať trhový mechanizmus. Ten zabezpečuje existenciu trhového prostredia. No už desať rokov rozprávajú vlády o podnikoch, hoci s nimi nemajú nič spoločné. Vláda má čo dočinenia s podnikateľským prostredím a mala by sa vyhnúť detailnej diskusii o podnikoch ako takých. Problémom vlády vždy bolo to, že počas uplynulého obdobia vlastnila množstvo podnikov. Z toho potom vznikali diskusie, ktoré preročili racionálnu dimenziu. Pripravil som si niekoľko bodov, ktoré zhŕňajú objektívne a subjektívne príčiny súčasného stavu podnikateľského sektora na Slovensku. Pritom nevidím rozdiel v tých vládach, ktoré tu boli doteraz. Všetky mali vysoké ambície, ale ich programy a zámery neboli nikdy merateľné. Ani jednou vetou nepovedali - koľko a kedy. Aj súčasná vláda chce znížiť daňové zaťaženie právnických osôb. Ale na akú úroveň a kedy, to nám, podnikateľom v tej ambícii veľmi chýba. Čo teda ovplyvňuje podnikateľa a podmieňuje funkčnosť podnikateľského prostredia? Transparentnosť pravidiel pre podnikanie. Na Slovensku sme si zvykli, že nie všetci môžu podnikať, ak nemajú dobré styky. Toto vybavovanie, odvolávanie sa na kamarátov je deštruktívnou silou, ktorej sme sa počas uplynulých desiatich rokov nevyhli. Naopak, ešte sme ju posilnili. Dotácie môžu dostať iba kamaráti alebo kamaráti kamarátov, iní sa o ne už ani nepokúšajú. Máme napr. systém štátnych dotácií a subvencií a pritom nevedieme diskusiu, koho ým vlastne potopíme. Lebo tým, že pomôžeme jednému, manipulujeme konkurenčné prostredie. A tak aj obyčajnou bohumilou dotáciou, možno kohosi utopiť a môže to byť ten zdravý, ktorému sa konečne podarilo prekonať a vybudovať na trhu dobrú pozíciu. Preto treba v tejto oblasti zaviesť transparentnosť. Všetci uznávame, že dynamika EÚ spočíva na voľnosti pohybu ľudí, tovaru a kapitálu cez hranice. Vyspelé krajiny, členovia EÚ to dokázali dotiahnuť do konca. My sme sa k tomuto myšlienkovému modelu prihlásili, ale ako to v skutočnosti vyzerá? Všetky vlády robia doslova cirkus, keď je problém so štátnym rozpočtom a riešia vlastný finančný problém doslova buzeráciou iných. Napríklad zavedú dovoznú prirážku a povedia: podniky, podnikatelia, zabávajte sa. Ale to je veľmi vážny zásah do firemnej politiky a zámerov. My máme podpísané hospodárske zmluvy pre partnerov v celom svete. V podnikoch máme zamestnaných 30 000 ľudí. Ja keď podpíšem zmluvu, tak platí na obdobie troch až piatich rokov, pričom každý rok musím znížiť cenu o 1,5 až 2%. Bez toho neexistuje, aby som prežil v strojárskom priemysle. Ak vláda z ničoho nič zvýši dovoznú prirážku o 7% a zároveň neschváli mechanizmus, akým by sa spod tejto povinnosti oslobodili exportéri, tak sme okamžite v strate. A neviem si predstaviť, ako ju eliminovať. A každá takáto nepripravená intervencia vlády znamená smrť niekoľkých podnikov alebo koniec niekoľkých dobrých obchodných vzťahov. Existencia kapitálového trhu Na kapitálovom trhu kde sa nedá zarobiť, nie je možné existovať. Na Slovensku - a máme tu bývalého ministra financií (Sergeja Kozlíka - pozn. red.), ktorý sa podieľal na tvorbe aj zániku slovenského kapitálového trhu - kde sa na kapitálovom trhu nedajú zarobiť peniaze, nikto nebude investovať. Ja som investor. A z tých 17 mld. Sk, ktoré máme na Slovensku umiestnených, sme stratili tým, že nefunguje kapitálový trh už možno 4 mld. Sk. Nie preto, že sme konkurenčne neschopní. Ale my túto schopnosť strácame v dôsledku podoby tohto systému, ako obeť "huspeninovej" politiky slovenských vlád. To je ekonomická cena za slabú politiku. Funkčnosť bankového systému Ktorým krajinám a akým firmám dnes Slovensko konkuruje? Pozrime sa napríklad na Írsko. Kedysi bolo chudobnejšou krajinou ako Slovensko. Dnes majú naše podniky v Írsku desať percentnú a neexistuje tam žiadny problém. Alebo ak dáme centrálu firmy do Dánska, nemáme ani konsolidovanú daň. V súčasnosti je v Európskej únii prostredie, ktoré nám umožňuje podnikať. Peniaze zostávajú v obehu podnikov. Na Slovensku o tom niet ani poňatia. Jednoducho - podnikateľské prostredie na Slovensku dnes nie je funkčné. Na Slovensku sme v posledných dvoch rokoch prepustili asi1500 a v budúcom roku prepustíme ďalších 1500 zamestnancov. Dôvodom je racionalizácia. Tomu sa nedá vyhnúť, pretože každá investičná vlna automaticky znamená zníženie stavu zamestnancov. Ich udržanie je možné iba vtedy, ak získame na trhu nové pozície. Ale čo sa deje v ľuďoch, ktorých prepustíme na Slovensku? Začne ich morálny rozpad. Ale keď prepustím vo Švédsku 50 ľudí, tak oni odídu v nádeji, že na druhý týždeň im zavoláme, že sa situácia na trhu zmenila a že okamžite začnú pre nás pracovať. Jednoducho, sú súčasťou podniku, aj keď sú mimo neho. Na Slovensku je iná tradícia v myslení a musíme vyvolať spoločenskú zmenu v tom smere, že nebyť v práci, alebo v podniku, to ešte neznamená byť proti nemu. Tu majú politici veľkú úlohu. Prestaňme hovoriť o zahraničnom kapitále ako o nejakej ilúzii a aby sme začali robiť zmeny, ktoré dokážeme urobiť. Zmeňme podnikateľské prostredie. Za to sme zodpovední sami pred sebou a pre mňa je nepochopiteľné, že sa nám to nedarí ani po desaťročnej diskusii. Neobávame sa konkurencie, ani toho, že by sme nezvládli technológiu. Jedinú obavu, ktorú som počas uplynulých desiatich rokov mal a mám stále, vyplýva z nepredvídaných krokov slovenskej administrácie. |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
