|
|
||||||||||||||||
| Piatok 25.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Musí prísť vrstva profesionálovPodnikatelia právom očakávajú normálne podmienky Vyštudoval Právnickú fakultu UK, ostrohy si brúsil najskôr ako justičný čakateľ na Mestskom súde v Bratislave, neskôr na Právnickom ústave Ministerstva spravodlivosti SR. Je autorom desiatok odborných článkov a štúdií z problematiky trestného práva a ľudských práv. Patrí k autorom projektu vzniku Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Prednáša vysokoškolákom, je agentom pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Od júna 1992 je poslancom NR SR. Vyslúžil si povesť rebela, nikto mu však neuprie profesionalitu a vysokú angažovanosť za veci verejné. Hosťom Hospodárskeho denníka je dnes Robert Fico. Už dlho si udržiavate v rôznych hodnoteniach verejnej mienky , ale aj v hodnoteniach odborných, prvú priečku. Do akej miery je to pre vás zaväzujúce, rozhodujúce...? Porovnávam prieskumy verejnej mienky a štatistiky so ženskými plavkami, lebo ženské plavky zakrývajú to, čo by sme najradšej videli, a takto nejako to bude s výskumami verejnej mienky. Nevenujem im dajakú osobitnú pozornosť, zasa na druhej strane musím povedať, že ma teší ak respondenti v rôznych rebríčkoch a výskumoch podporujú moje názory. Je to celkom pochopiteľné, že ten, kto sa pohybuje medzi 10 alebo 20 najpopulárnejšími alebo najdôveryhodnejšími politikmi na Slovensku vyvoláva väčšiu mieru pozornosti ako ten, kto tam nefiguruje. O to viac potom vzbudzuje ten rebríčkový pozornosť, ak sa pokúša vyslovovať svoje názory nekonvenčne a spôsobom, ktorý nie celkom zapadá do klasického chápania slovenskej politiky. Úmyselne používam pojem slovenská politika. Patrím k politikom, ktorí si vážia slov,á a najmä som si veľmi vážil slová počas predvolebnej kampane, keď sme priehrštiami rozdávali volebné sľuby. Dodnes mám husiu kožu z toho, čo všetko sme chceli urobiť. Isto, my sme tomu verili. Vždy sa dá v rámci predvolebnej kampane pridať 15 20 percent populizmu. Ale, že sa to obráti tak, že sme schopní splniť iba 5 alebo 10 percent z toho, čo bolo povedané, je pre mňa šokujúce. Ja som sa nemohol po voľbách tváriť, že všetko je v poriadku a že rýchlo zabudneme na volebné sľuby. Tváriť sa, že to bola iba nejaká predvolebná rétorika... No a to sa mnohým nepáči. Nepáči sa to najmä predstaviteľom vládnej koalície, ktorí by odo mňa očakávali, že budem ticho sedieť v kútiku parlamentu, že budem tlačiť tlačidlá na hlasovacej mašinérii. Mnohí vám vyčitujú, že ste neposlušnou ovcou v košiari, že neplníte ani závery z rozhodujúcich rokovaní... Vytvorila sa akási fáma o mojom vzťahu k SDĽ. Som radový poslanec tejto politickej strany a plním si korektne všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z členstva v SDĽ a z členstva v poslaneckom klube. Prakticky niet príkladu, aby niekto mohol povedať, že by som nerešpektoval nejaké rozhodnutie či už výkonného výboru alebo republikovej rady. Chcem si však udržať istú mieru samostatnosti a nezávislosti. Dobrovoľne som sa vzdal postu prvého podpredsedu SDĽ uviedol som dôvody, ktoré sú naozaj pravdivé, boli to dôvody, že sa chcem viac profesionálne venovať nielen svojej práci, ale aj politike. Lebo funkcionárčiť, to nie je profesionálna politika. Snažím sa udržiavať vzťahy s SDĽ na čo najkorektnejšej úrovni. Skôr ma mrzí, že sú tu tendencie alebo snahy robiť zo mňa akúsi kauzu alebo otázku. Vyprosujem si, aby ma niekto po siedmich rokoch drania topánok staval do pozície akejsi kauzy alebo akéhosi enfant terrible SDĽ. V parlamentných voľbách ste získali najvyššie preferencie, získali ste si rešpekt aj medzi tými, ktorí vám svoj hlas nedali. Mnohí by vás boli radi videli v dajakej rozhodujúcej funkcii... Byť vysokým funkcionárom tohto štátu je nepochybne nielen osobný úspech konkrétneho politika, ale je to aj úspech konkrétnej politickej strany. Mal som možnosť v pomerne mladom veku, nakoniec mám stále iba 34 rokov, už ako 27- či 28-ročný byť zástupcom riaditeľa inštitúcie, ktorá mala takmer 150 ľudí, takže som trochu vnikol aj do manažérskych a ďalších záležitostí, ktoré sa týkajú chodu tejto republiky v určitej konkrétnej oblasti. V tejto sfére by som vedel pôsobiť aj teraz. To, že sa to nestalo, už nemienim po niekoľkých mesiacoch hodnotiť. Skôr sa snažím pozerať do budúcnosti. A ja predsa mám významný vládny post, som agent, ktorý zastupuje túto krajinu v Štrasburgu pred Európskym súdom pre ľudské práva. Veľmi si vážim, že tento post vykonávam od roku 1994 a že som zastupoval už niekoľko vlád. Povolebná eufória pomaly vyprchala, nepochybne aj vďaka niektorým krokom súčasného vládneho kabinetu. Ako vnímate súčasnosť? Musím konštatovať, že neboli dostatočne využité mesiace a týždne, ktoré prišli bezprostredne po voľbách a po zostavení novej vlády. Vláda je vládou širokej koalície, ktorá sa musí navzájom rešpektovať a musí rešpektovať konkrétne politické záujmy jednotlivých politických subjektov. Nebola spôsobilá prijať rázne opatrenia bezprostredne po svojom vzniku a dnes prijatá tzv. salámová metóda, keď to verejnosti súkame po mesiacoch, sa ukazuje ako metóda, ktorá prináša ešte viac problémov, ako sme pôvodne očakávali. Dnes už naisto vieme, že prvých osem mesiacov nebolo využitých najefektívnejšie. Namiesto čiernych kníh by som privítal biele knihy a privítal by som, keby od samého začiatku sa správala vláda dopredu a nie dozadu. Ak firma neprosperuje a vyberie si nového výkonného riaditeľa, tak ten nedostane za úlohu vypracovať čiernu knihu a rozoberať minulosť predchádzajúceho výkonného riaditeľa a celého manažmentu podniku. Od neho sa očakáva, že okamžite po nastúpení do firmy urobí krok dopredu. Toto je tvrdá manažérska filozofia, ktorá platí aj pre chod štátu. Čo bude teda ďalej...? Môžeme hovoriť o dvoch rovinách. O ekonomike a politike. Ekonomické opatrenia, ktoré sa v súčasnosti prijímajú, už nemajú také dobré politické krytie, ako mohli mať bezprostredne po tom, ako vláda nastúpila. Dnes sa už na ne ľudia nepozerajú s takou dôverou a už neveria argumentom, ktoré sa používajú pri ich prijímaní. Otázka je, či budú mať ten efekt, aký očakávame. Ak napríklad hovoríme o zvyšovaní nájomného od októbra alebo novembra tohto roka, musíme si postaviť otázku, či to nebude mať za následok len zvýšenie počtu neplatičov nájomného. Čo nám urobila DPH a dovozná prirážka, ukazujú prípady súvisiace s liekmi a ďalšími komoditami, ktoré nám ako keby prestali fungovať. Ja by som v tomto smere neútočil na podnikateľov a zamestnávateľov, a tvrdil, že vydierajú niekoho, alebo sa správajú alogicky. Oni sa správajú úplne logicky, lebo očakávajú, že štát im vytvorí normálne slušné podmienky na existenciu v tejto krajine. Potom súčasne by štát mal od nich očakávať určitú mieru lojality voči štátu pokiaľ ide o zamestnanosť, plnenie si povinností voči štátnemu rozpočtu a ďalšie dávky, ktoré sa týkajú vôbec vzťahu obchodných spoločností a štátu. Myslím si, že vláda by sa mala poponáhľať s reformami veľkého charakteru, najmä pokiaľ ide o daňový systém.Mohli by sme hovoriť aj o oblasti práva, kde by sme mali urobiť zásadné rozhodnutia, ktoré pomôžu. Napríklad, otázka obchodných sporov, kde je zakonzervovaných obrovské množstvo peňazí, tu by mala prísť okamžite reforma. Je úlohou vlády, aby si povedala je pred nami obdobie dvoch možno troch rokov a máme na to, aby sme počas týchto rokov urobili systémové opatrenia. Ak to bude pokračovať takýmito "ad hoc" opatreniami reštriktívneho charakteru, bude to len riešenie každodenných problémov, ale neprinesie to efekt do budúcnosti. Pokiaľ ide o politickú sféru, vláda má podporu 93 poslancov v parlamente a ak vládna koalícia bude v budúcnosti múdrejšia tak môže mať aj väčšiu podporu, lebo zatiaľ sa jej nepodarilo do zodpovednosti za chod tohto štátu zatiahnuť aj opozíciu, ktorá nesie veľkú zodpovednosť za to, ako tento štát vyzerá. Teda ak hovoríme o reformách, ktoré sa týkajú celého štátu, zahraničnej politiky, vecí presahujúce rámec vládnej koalície, tak vládna koalícia by mala urobiť všetko pre to, aby aspoň tam kde je to možné našli spoločné slovo s opozíciou a podarilo sa nám opozíciu dostať do polohy partnera a nie do polohy protivníka. Hovoríte o rekonštrukcii vlády... - Aj keď sa nedajú očakávať predčasné parlamentné voľby, dá sa očakávať rekonštrukcia vlády. Povedzme si tvrdo, jednoznančne... Blíži sa okamih, možno o dva - tri mesiace, kedy si budeme musieť povedať, či konkrétni ministri sediaci vo vláde zvládli svoje posty tak ako sme očakávali. Na tom nič nie je ani ani zlé ani znepokojujúce. Domnievam sa, že ide o významný post v štátnej správe a mali by tam byť špičkoví ľudia. Ak nie, tak príde jednoducho výmena. Na demokraciu, právo, právny štát, ústavný systém by sme mali mať rovnaký názor. Iný názor môžeme mať na otázky, ako riešiť krízu v poľnohospodárstve, zdravotníctve, súdnictve a v ďalších oblastiach. A práve v tejto časti by mala nastať konkurencia a súťaž politických strán o záujem voličov. A nie že sa Slovensko zasa rozdelí na dva tábory. O tomto nemôžu byť voľby. Sú určité veci, na ktoré všetci musíme mať rovnaký názor. A zdá sa, že k tomuto smerujeme. Preto očakávam, že až voľby v roku 2003 by mohli byť jedným z ďalších východísk čo so Slovenskom ďalej. Ibaže väčšina ľudí je sklamaná, pesimistická, opäť sa zatvárame do svojich domovov a veci verejné nás prestávajú zaujímať... Možno aj preto, že v politike sú vlastne stále takmer tí istí ľudia, iba si stoličky pomenili. - Predovšetkým chcem povedať, že politiku treba chápať ako nástroj na riešenie vecí. Mnohí si mýlia politiku s nástrojom, ktorý má pomáhať iba tomu konkrétnemu človeku, ktorý má konkrétne politické právomoci. Preto štítom volebnej kampane v roku 2003 bude argument, že politika je pre ľudí a nie politika pre politikov. Ak sa na to takto pozerám, tak naozaj sa domnievam, že generačná výmena musí prísť. Musí prísť vrstva profesionálov, ktorí nie sú zaťažení personálnymi konfiktmi a najmä nie sú zaťažení vzťahom k privatizácii. Toto je obrovský problém slovenskej politiky. Privatizácia spôsobila mnohé ťažkosti, ktoré tu sú. Aj to je dôvod, prečo musí nastať určitá výmena. Pokúsim sa vytvoriť priestor pre ľudí, ktorí by mali záujem pre vstup do takejto politiky. Pozor, nemám na mysli iba mladých ľudí, aby si niekto myslel, že odstavujeme 40 - 50-tnikov. Práve naopak, každý kto je profesionál, ale nie je zaťažený politikou a personálnymi vzťahmi je vítaný v takomto chápaní politiky. Nepochybne oslovujete najmä mladú generáciu. Nedá sa povedať, že by jej vládna moc bola priveľmi naklonená. Ani jedna doterajšia vláda nemala koncepciu ako zainteresovať mladých, ako im vytvoriť podmienky... - Pokiaľ ide o mladú generáciu, máme ju veľmi zvláštnu. Po prvé- dnešná mladá generácia mala v roku 1989 dvadsať rokov a menej. Vtedy vnímala trochu ináč realitu. Za týchto desať rokov, kedy sa veľmi formujú názory človeka medzi 20 a 30 človek naozaj zmúdrie, získa prvé životné skúsenosti. Čo sme ponúkli týmto ľuďom? Ponúkli sme im obrovskú mieru korupcie, a ukázali sme im ako chutí moc iných. Jednoducho ten kto má peniaze, kto má silu, má všetko. Neponúkli sme im reálne hodnoty. My sme ich od roku 1989 neučili, že základná hodnota života nie sú peniaze.Znie to možno nadnesene, ale je to tak. Na druhej strane, dnešná mladá generácia je generácia, ktorá je lepšie pripravená, je podstatne dravšia, jazykovo vybavená. Ale nemá záujem o politiku, lebo jej ponúkame politiku, ktorá je nepekná, špinavá. Preto je ťažké presvedčiť mladých ľudí, nechoďte do zahraničia, zostane tu a poďte niektorí aj do politiky. Nechceme, aby ste robili funkcionárov na okrese, na kraji, alebo na ústrednom výbore, chceme od vás, aby ste si zobrali konkrétnu tému a na tejto konkrétnej téme sa profilovali dva alebo tri roky a ukázali ste, že ste pripravení ponúknuť iné dynamickejšie riešenie, ako sa ponúkajú doteraz. Určite na to treba vytvoriť podmienky. Často chodím na stredné školy a vidím učňov tretiakov, štvrtákov, ako tam bezradne sedia a vedia, že po skončení školy nemajú čo robiť. Takáto perspektíva je katastrofálna. Nemajú kde bývať, robiť, a tak sa nečudujem, že každý z nich rozmýšľa takto: dokončím školu, naučím sa jeden dva jazyky, odídem z tejto krajiny, lebo tu nemám žiadnu perspektívu. Ale to isté platí aj o podnikateľoch. Dajme podnikateľom slušný priestor na podnikanie a ostanú tu a budú loajálni voči tomuto štátu. Je to istý rozpor. Na jednej strane mladí sú kategorickí vo svojich hodnoteniach, ibaže keď majú možnosť, mnohí ju nevyužijú... - Mladí ľudia nemajú záujem o veci verejné, pretože sú príliš zaťažení existenčnými vecami. Pokiaľ by mali existenčné veci vyriešené, asi by sa viac venovali aj veciam spoločenským, verejným. Dnes nie je žiadnou zvláštnosťou, že mladý človek, ak má to šťastie, má dve - tri zamestnania, lebo človek chce mať určitú mieru životného štandardu. Mladá generácia je niečo, s čím ale málo pracujeme. Možno aj preto som bol celkom úspešný v predvolebnej kampani a potom aj pri volebných výsledkoch, lebo posledné dva roky som sa sústredil len na študentov stredných a vysokých škôl. Chodil som medzi nich. Niekedy to boli veľmi búrlivé diskusie, pretože mladí vám nič neodpustia. Tam som sa veľa naučil a veľa som pochopil z ich zmýšľania. Pokiaľ nebudú mať určitú mieru stability a pokiaľ sa nezmení charakter politiky na štandardnú politiku, nebudú mať záujem vstupovať do politickej práce. Aká veľká je priepasť medzi vašimi predstavami a realitou? - Dlhý čas sme pozorne sledovali pôsobenie jednej vládnej garnitúry. Veľa sme sa naučili, naučili sme sa, že niektoré veci sa nedajú takto robiť, že by sa mali robiť inak. Šokuje ma, že mnohí dnešní vládni politici sú fantastickí žiaci bývalej vládnej garnitúry a správajú sa presne tak isto. Naučili sme sa veľa pozitívneho, ako by sa veci nemali robiť a s takýmto sebavedomím sme išli do predvolebnej kampane. My sme dokonca mali v každej politickej strane vytvorené tieňové kabinety, vedeli sme čo treba urobiť, ako sa správať. Takže ja dnes neverím nikomu, kto rozpráva, že je to oveľa ťažšie ako sme si pôvodne mysleli. Žiadna principiálna vec ma nemôže prekvapiť, ak som môjho predchodcu sledoval šesť rokov. Presne sme vedeli v akom stave je štát a preto sme aj pomerne úspešne definovali v predvolebnej kampani čo treba urobiť, aby nastal poriadok. Teraz buďme však veľmi tvrdí. Spytujme sa, prečo až teraz prichádza zákon zakazujúci akcie na doručiteľa? Nevyhovovalo to náhodou niekomu z tejto vládnej garnitúry, že akcie na doručiteľa budú rušené až niekedy v budúcnosti ?! Nehovoriac o tom, že tento zákon už bude na posmech, lebo všetci čo mali, už urobili potrebné opatrenia. Kričali sme, že FNM musí byť kontrolovaný Najvyšším kontrolným úradom. Od októbra sa však neurobilo absolútne nič. Hovorili sme, že treba prijať nový program boja proti korupcii, Čisté ruky. Ale stále sa ničoho nedočkávame. Stále chýbajú konkrétne výsledky a preto aj verejnosť začína trošku inak uvažovať o veciach ako uvažovala na jeseň 1998. Niektoré veci sa určite pozitívne riešia, ale je to príliš málo a príliš pomaly, ak to porovnáme s tým čo sme sľubovali. Tá nespokojnosť, letargia isto vyplýva aj z toho, že vláda sa venuje najmä politickým šarvátkam ... - Dodám svoju skúsenosť. Začínam byť opatrný pokiaľ ide o predkladanie návrhov, pretože akonáhle príde návrh mimo oficiálnej koaličnej rady, je to podozrivé, hneď je to predmetom kritiky . Ideálom každej spoločnosti je sociálna spravodlivosť. Vo vyspelých krajinách sa vo vláde strieda pravica s ľavicovoorientovanými predstaviteľmi... Ak by sme akceptovali toto jednoduché čierno-biele videnie, tak by sa azda dalo povedať, že najskôr pravica "zarobí" a potom lavica "podelí"... - Na Slovensku sa nie celkom precízne odlišujú hodnoty pravicové a ľavicové, pretože nie sme príliš skúsení politici na to, aby sme definovali ľavicové a pravicové hodnoty. Nevieme to. To sa potvrdilo pri viacerých príležitostiach a netreba sa za to hanbiť, pretože politická garnitúra, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 1989, je svojím spôsobom mladá. Všade vo svete to platí, že väčšina sa tlačí do stredu. Je to pochopiteľné. Zadefinujem dve hodnoty, ktoré by mal mať štát. Štát musí byť sociálny a musí byť právny. Ak by som to mal trošku priblížiť, tak by som povedal asi takto: ak chceme vedieť, čo je to sociálny štát, čo to je určitá miera starostlivosti štátu o občana, nemali by sme sa hanbiť a mali by sme sa pozrieť pred rok 1989. Súčasne pozerajme po modeloch typicky sociálnych štátov, ako je Švédsko, Fínsko alebo krajiny podobného charakteru a môžeme veľmi presne definovať čo je to sociálny štát. Je to pomerne vysoká miera starostlivosti štátu o občana. Slovenský občan bol na to naučený a očakáva to. My dnes neprerobíme človeka za tri roky... Nemôžeme povedať Slovákovi, od zajtra to budeme mať ako v Spojených štátoch a sám sa musíš o seba postarať. Musíš si nájsť prácu, byt a všetko. Jednoducho to takto nikdy nebude fungovať. Slovák oprávnene očakáva od štátu určitú mieru sociálnej starostlivosti a tá tu musí prísť. Pokiaľ ide o právny štát, Slovensko nie je právny štát. Ešte tak azda v knihách... Čiže kombinácia sociálneho a právneho štátu toto je idea toho, o čo by sa mal politik pokúšať. Aká je vaša životná filozofia a filozofia pracovná ? - Životná filozofia sa u mňa veľmi zmenila po roku 1989 tým, že ak chcete byť na Slovensku úspešní v tom dobrom slova zmysle, tak to vyžaduje absolútnu profesionalizáciu života. Čiže nemôžte sa rovnakým spôsobom venovať rodine a rovnakým spôsobom profesii. Vtedy nemôžete byť profesionálne úspešní. Musíte si jednoducho niečo vybrať. Budete profesionálne úspešní len vtedy, keď dáte 24 hodín práci a svojmu povolaniu a popri tom sa budete v rámci možností venovať svojej rodine. Pokiaľ ide filozofiu pracovnú, ťažko ju pri takomto ponímaní oddeliť, pretože považujem prácu za akúsi drogu, ale stále cítim, že ešte mám priestor na naberanie ďalších a ďalších skúseností a informácií a súčasne cítim dostatok energie do budúcnosti, pokiaľ ide o vytváranie priestoru pre iných ľudí. Cítim veľmi veľa sily a myslím si, že ešte bude o mne na Slovensku veľa počuť, ale opäť v tom pozitívnom slova zmysle. Odmietam robiť politiku na škandáloch. Na jednej klubovej diskusii Tomaš Baťa zdôrazňoval, že tragédiou spoločnosti nie je ani tak nedostatok peňazí ako nedostatok morálky... - Morálka je niečo, čo chýba nielen politike na Slovensku, ale čo chýba takmer vo všetkých spoločenských oblastiach. A výrok, ktorý povedal slávny podnikateľ Baťa, je výrok, ktorý bol nadčasový a myslím si, že mnohí by sme sa mali nad ním pozastaviť. K tomu sa nedá nič viac povedať. My sme nemorálna spoločnosť. Ak nazeráte do búducnosti, dá sa povedať, že ste optimista? - Ja som optimista, napriek tomu, že niekedy ma vedia určité veci poriadne "vytočiť". Viem, že existujú dôležité hodnoty, ktoré sa skôr či neskôr presadia. Okrem toho, byť v slovenskej politike a nebyť optimistom, neviem si to vôbec predstaviť. Máte dajaký vzor ? |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
