Slovenská vláda musí konať rýchlo

Počas misie v SR ste mali prístup iba k údajom z vládnych zdrojov, alebo ste využili aj nezávislé zdroje? – Vždy, keď robíme analýzu situácie, snažíme sa využiť každú dostupnú informáciu. Vláda v tomto smere bola otvorená, kooperatívna. Spolupráca bola a je na veľmi dobrej úrovni. Situácia si vyžaduje isté kroky. Treba sa vyhnúť stagnácii. Hlavným problémom je zlá štruktúra ekonomiky. Pretrvávanie stratových aktivít podnikov a bánk. To nemôže trvať dlho. Je slovenská metodika porovnateľná s medzinárodnou metodikou? – Potrebovali sme adaptovať údaje na medzinárodné podmienky. Údaje z hospodárenia podnikov nie sú v žiadnych dvoch krajinách rovnaké vzhľadom na rozdiely v účtovníctve. Ak však zoberieme do úvahy veľkosť slovenských firiem, zistíme, že straty sú neprimerane veľké. Príčinou je nedostatok reštrukturalizácie. Táto situácia ekonomike neprospieva. Slovenská sporiteľňa (SLSP) a Všeobecná úverová banka (VÚB) zaznamenali vlani zisk podľa slovenských účtovných štandardov. Podľa medzinárodného účtovníctva však vyčíslili straty niekoľko miliárd. Čo je príčinou rozdielov? – Medzinárodné štandardy sú prísnejšie. Hlavne v otázke výšky rezerv. V súčasnosti je otázne, aká je minimálna miera reštrukturalizácie, ktorú musia banky podstúpiť, aby mohli byť úspešne privatizované. Aké podmienky by mal spĺňať investor?
– Cieľom privatizácie je nájsť zodpovedného vlastníka, ktorý bude povinný riadiť inštitúciu úspešne. Musí mať dostatok kapitálu a know-how. Mal by mať dobré vzťahy s bankami v Európe a vo svete a aj dobrú reputáciu. To sú teda črty, ktoré musí investor mať. Pretože aj keď sa situácia v konkrétnej banke po privatizácii krátkodobo zhorší, máte istotu, že investor má všetky predpoklady na to, aby postavil banku na nohy. To sa stalo napríklad v Maďarsku, ale aj v iných transformujúcich sa krajinách. Prišiel nový vlastník, ktorý odhalil všetky problémy bánk. Situácia bola horšia, ako verejnosť čakala. Keďže bol nový majiteľ silný, postavil banku na nohy dodatočnou finančnou injekciou, poskytnutím know-how a celkovou reštrukturalizáciou.

Hlavným problémom bánk sú klasifikované úvery? Ako ich odbúrať? – Slovinsko, Poľsko, Maďarsko i krajiny juhovýchodnej Ázie čelili podobným problémom. Tiež sa trápili so zlými úvermi. Pri pohľade na tieto prípady nájdete veľa rozdielneho, no i mnoho spoločných prvkov. Najlepším riešením je systém viacerých ciest. Banky by mali byť schopné samy sa vyrovnať s časťou zlých úverov. Ďalšiu časť treba predať súkromnému sektoru. Predaju môže predchádzať spojenie dlhov. Napríklad dlhy Východoslovenských železiarní, resp. inej firmy voči Investičnej a rozvojovej banke, VÚB a ďalším bankám treba spojiť do jedného balíka a ponúknuť ich na predaj súkromnému sektoru. Spoločnosť, ktorá odkúpi spomínané úvery, musí mať voľné ruky pri realizácii svojich požiadaviek. V mnohých prípadoch spoločnosť má dlh voči podniku, ktorého záväzky kúpi. Takto nakúpenými pohľadávkami môže svoje dlhy zrušiť. To je jedna možnosť. Druhou možnosťou je prevzatie zadlženého podniku. Kupca dlhu môžu tiež zaujímať iba niektoré aktíva firmy. V takomto prípade je však nevyhnutné, aby právny rámec dovolil väčšiu flexibilitu. V súčasnosti nie je právny rámec v SR dostatočne flexibilný. Jeho reforma je teda nevyhnutná.

Myslíte na zákon o konkurze a vyrovnaní?
– Mnoho zákonov, nielen zákon o konkurze.

Ako dlho to bude trvať?
– Myslím si, že vláda sa snaží. Niekoľko noviel zákonov je už pripravených. V druhej polovici t. r. by sa malo mnoho z nich dostať do parlamentu. Je veľmi dôležité, aby sa tieto zmeny uskutočnili v spomínanom časovom horizonte. Keď vstúpime do roku 2000 a banky budú rekapitalizované, potom sa môže reštrukturalizácia začať. Aký je váš názor na balíček ekonomických opatrení?
– Je to snaha správnym smerom, pretože nie je možné realizovať reštrukturalizáciu podnikov a bánk (mikroekonomiky), ak chýba dobrá makroekonomická kostra. Makroštruktúra je zlá, keď existuje rozpočtová nerovnováha. Fiškálna nerovnováha generuje vysoké úrokové miery. Nasleduje rast zlých úverov, pretože podniky nemôžu splácať. Problém zlých úverov sa neskôr stupňuje. Stabilita makroekonomiky je teda extrémne dôležitá. Úrokové sadzby musia klesnúť. Riešením na redukciu úrokov je fiškálna politika, pretože sadzby do takých výšok, ako sú v súčasnosti v SR, vytiahne väčšinou fiškálna nerovnováha. V okamihu, keď sa nerovnováha verejných financií stratí, zníži sa aj rizikovosť krajiny z hľadiska zahraničných investorov, môže sa zlepšiť rating. Makroekonomická stabilizácia musí teda predchádzať komplikovaný program reštrukturalizácie. Kedy môže slovenská ekonomika naštartovať zdravý dlhodobý ekonomický rast? – Máme pred sebou obdobie reštrukturalizácie. Vtedy zväčša dochádza k reprivatizácii, podniky menia majiteľov. Také zmeny, aké v súčasnosti prebiehajú v ČR, musia prísť aj na Slovensko. Do podnikov musí prísť nové, a najmä lepšie vedenie. V čase realizácie takýchto systémových zmien investori svoje rozhodnutia odkladajú. Núti ich k tomu neistota. Noví vlastníci podniky reštrukturalizujú. V takýchto obdobiach súkromné investície rastú pomalšie. Preto to nie je obdobie výrazného rastu ekonomiky. Expanzia prichádza neskôr. Podmienky sú potom zdravé, banky vyčistené od zlých úverov, úrokové sadzby klesajú. Peňažné ústavy sú teda opäť schopné požičiavať. Je potrebné, aby obdobie reštrukturalizácie bolo čo najkratšie. To závisí od rýchlosti akou vláda realizuje zmeny v právnom systéme a od rýchlosti akou sprivatizujú banky. Príkladom takéhoto postupu je Maďarsko, ktoré v rokoch 1994, 1995 a 1996 prešlo veľmi ťažkým obdobím. Bolo to obdobie reštrukturalizácie. Ekonomika krajiny nerástla. Obnovenie expanzie sa začalo v roku 1997, keď reštrukturalizáciu skončili. V nasledujúcich rokoch, ktoré boli ťažké pre celú svetovú ekonomiku, zaznamenalo Maďarsko dobrý rast. Myslím si, že to je zaujímavý príklad. Poľsku sa darí dobre. Varšava reštrukturalizovala mnoho oblastí v krajine. Slovinsko je ďalším zaujímavým prípadom. Ľubľana urobila niektoré veci, no iné nie. Ekonomika krajiny rastie ročne o 3 až 3,5 %, čo nie je významná miera. Niekoľko málo vecí už slovinská vláda urobila, no nespravila všetko, čo mala. Napríklad, banky nie sú sprivatizované. Proces privatizácie práve prebieha. Reštrukturalizáciu už majú za sebou. Odštátnenie podnikov doteraz neskompletizovali. Existujú však očakávania, že sa Slovinsku bude potom dariť oveľa lepšie ako v súčasnosti. Ak slovenská vláda urobí svoje mikroekonomické reformy dobre, dlhodobý rast hospodárstva sa obnoví. Skôr alebo neskôr sa to stane. Bola kupónová privatizácia chybou?
– V súčasnosti sa pozeráme na kupónovú privatizáciu ex post, po deviatich rokoch. Zdá sa, že bola chybou. Ak chcete, aby bola kupónová privatizácia úspešná, musíte urobiť niektoré veci, ktoré urobili Česi. Na Slovensku sa na ne pozabudlo. Po prvé, úlohou vlády je vytvoriť veľmi dobrú reguláciu kapitálového trhu, aby ste sa vyhli vykrádaniu a tunelovaniu, ktoré sa stalo po kupónovej privatizácii skutočnosťou. Treba sprísniť reguláciu a zabezpečiť dokonalý dohľad nad kapitálovým trhom. Zaujímavá je otázka, či by kupónová privatizácia bola úspešná, keby sa uskutočnila už počas existencie vhodnej regulácie kapitálového trhu. Na to však nemožno odpovedať, pretože sa to nestalo. Najlepšie, čo možno v súčasnosti urobiť, je upraviť právny rámec. Problematická je realizácia bankrotov. Aké sú návrhy na riešenie? – V tejto sfére je nevyhnutná lepšia informovanosť. Bankrot v tomto regióne má zlú povesť, pretože ho stotožňujú s likvidáciou. Bankrot však neznamená vždy likvidáciu. Možno v súčasnosti na Slovensku áno. Je to však len preto, lebo systém je tu zle konštruovaný. Bankrot sa môže skončiť dvoma spôsobmi. Prvá možnosť je reštrukturalizácia, po ktorej firma opäť pracuje. To však na Slovensku vôbec nefunguje. Druhý spôsob je likvidácia. Ani tú nerobíte veľmi dobre. Preto je nevyhnutné, aby sa vytvorili podmienky na fungovanie systému. Nejde v tomto prípade len o zmeny v zákonoch. Treba zabezpečiť prípravu sudcov i pracovníkov v administratíve, lepšiu flexibilitu. Existujú tu možnosti reprivatizácie, ktoré však potrebujú zmenu štruktúry zákonov týkajúcich sa bankrotu. V západných krajinách ak sa podnik dostane do bankrotu, môžu veritelia navrhnúť plán, ako by firma mala fungovať. Stanú sa novými vlastníkmi a môžu vymeniť manažment. Na Slovensku je v mnohých prípadoch vo firmách nekompetentný manažment a majitelia vykrádajú spoločnosť. Ak sa takýto podnik dostane do bankrotu, veritelia by ho mali prevziať, vymeniť vedenie a reštrukturalizovať. Aj v prípade likvidácie, ak má vhodnú formu, existuje možnosť reprivatizácie. V tom prípade treba predať iba aktíva firmy vybranému záujemcovi, nepredávať záväzky. Zo sumy, ktorú kupec zaplatí, vyrovnajú dlhy voči veriteľom. Toto je druhá možnosť oživenia podniku prostredníctvom likvidácie. Ani jedna z týchto možností v SR dobre nefunguje. Ďalší príklad. Na Slovensku nie je možné realizovať ani kapitalizáciu pohľadávok (debt equity swaps). Príčinou je pretrvávajúci konflikt medzi zákonom o konkurze a vyrovnaní a obchodným zákonníkom. Okrem toho v zákone o konkurze je opísané vyrovnanie formou platieb v hotovosti. Existujú však aj iné spôsoby vyrovnania – barter atď. Tie však legislatíva nedovoľuje. Slovenská ekonomika teda potrebuje viac flexibility, aby sme vyriešili problém zlých úverov a platobnej neschopnosti. Kedy asi poskytne Svetová banka SR pôžičku EFSAL?
– Závisí to od rýchlosti reštrukturalizácie. Sme v štádiu vypracovania programu. Úlohou vlády je finalizácia návrhu programu. Keď bude návrh hotový, potom ho môžeme zhodnotiť. Vyjadríme sa, či je vhodný. Ak to bude v poriadku, vypracujeme dokument o pôžičke a s tým predstúpime pred Zbor guvernérov SB, ktorý rozhodne, či SR dostane pôžičku, alebo nie. Kedy predpokladáte, že sa to stane? Do roku 2000?
Nie. Pre prácu, ktorú treba urobiť. Ak sa stihne urobiť dostatočné množstvo práce a budeme mať šťastie, môžeme prezentovať návrh v prvej štvrtine budúceho roka. V súčasnosti je ešte zavčasu o tom hovoriť. Jaroslav Koribský