Sú vinní, ale sú aj neschopní a nechutne sa vzájomne obviňujú Komentuje Peter Višváder
Výkriky do tmy z úst premiéra a ministra hospodárstva v kauze Nafta Gbely o tom, že neuznávajú predaj, na realite nič nezmenia. Naopak, utvrdzujú v tom, že prevod je právne v poriadku. Autori týchto silných slov sú šokovaní ani tak nie z predaja Nafty, ale zo svojej ťažkej úlohy na tento týždeň: Ako si ešte zachovať akú takú dôveru verejnosti? Na to musia vytvoriť dojem, že celú vec majú pod kontrolou, hoci veľmi dobre vedia, že to nie je pravda. Slová ministra Černáka o odobratí licencie Nafte na ťažbu a skladovanie plynu znervóznili ďalších zahraničných investorov. Dokazujú, že tento neúspech naňho doľahol nielen pracovne, ale aj psychicky. Je v šoku a nevie ako ďalej. Vyhrážky sú preto prirodzene prvou reakciou. Druhá nasleduje bezprostredne po nej. Je ňou snaha odpútať pozornosť od svojej osoby a zamerať ju na druhého. Ľ. Černák, v tomto smere hlavný vinník, ktorý nedokázal dotiahnuť vytvorenie spoločného podniku SPP a FNM SR postupoval priam čítankovo. Už stihol odvolať riaditeľa SPP. Hoci sa to nakoniec nepodarilo, účel to splnilo. Vinu prehodil na plecia iného. On nič, on predsa príkazy vydal. Pritom zabudol, že nie je ministrom na to, aby prikazoval, ale aby veci riešil. Má, daňovými poplatníkmi, draho platený servis na to, aby si veci preveril a dotiahol do konca. Prípad Nafty Gbely je dôkazom toho, že to nedokáže. Prezident FNM SR Ľ. Kaník pri obvinení, že on zanedbal svoje povinnosti urobil niečo, s čím vláda nepočítala. Nezačal byť hysterický ako ona, ale argumentoval. O tom, že fond návrh na predbežné opatrenie, ktoré by zmrazilo akcie Nafty Gbely, podal na súd. A tam sa celá vec zastavila. Nech tvrdí premiér o nezávislosti súdov čo chce, dnes sa už musí spytovať, ako to, že ten istý súd, ktorý v tejto dôležitej veci váhal mesiac, v inej dokázal konať zo dňa na deň. V opačnom prípade je jeho slušnosť dojemná, až naivná. Predsa, keď si vláda stanovila za úlohu nápravu privatizácie, ktorá je podľa nej skorumpovaná a prevláda v nej klientelizmus, nemôže proti nej bojovať tak, že chce byť pápežskejšia ako pápež... Pritom nehovoríme o ničom protizákonnom, iba o časovom predsunutí rozhodnutia súdu o takej dôležitej veci pred ostatné. Zákon totiž hovorí, že treba rozhodovať v takom poradí, ako podania prichádzajú na súd. Práve tento problém zrejme myslel podpredseda vlády I. Mikloš, keď po návrate z USA komentoval v tlači záležitosť tak, že vláda dopláca na zlé zákony. Ale pritom takticky zabudol dodať, že táto vláda alebo koalícia mala deväť mesiacov ústavnej väčšiny v parlamente čas na to, aby tieto zlé zákony zmenila. Tento fakt je odpoveďou na otázku viny či neviny. Tá druhá možnosť je lepšia. Ale ešte nevylučuje neschopnosť.
|
|
