Nepríjemná hojdačka
Komentuje Vladimír Turanský
V roku 1992, keď sa o rozdelení bývalej federatívnej republiky hovorilo ako o istej veci, niektorí zahraniční ekonómi sa v súvislosti s týmito očakávaniami začali o Slovensku zmieňovať ako o budúcom chudobinci Európy. Mnohí slovenskí odborníci a neboli to len obhajcovia Vladimíra Mečiara oponovali tomuto názoru. Aj keď v súčasnosti je ekonomická situácia veľmi vážna, o chudobinci sotva možno hovoriť, hoci mnohých najnovšie opatrenia vlády, najmä nezamestnaných, uvrhnú do tejto kategórie. Súčasné problémy však nie sú typické len pre Slovensko. Z prvopočiatočnej eufórie vytriezveli už aj v Česku... Po ťažkostiach v roku 1993 slovenská ekonomika začala rásť a ukázala sa napriek katastrofickým predpovediam životaschopná. Okrem iného to bolo aj z dôvodu veľmi rozumnej menovej politiky Národnej banky Slovenska, ktorá držala stabilitu koruny. Tento vývoj však trval zhruba len do roku 1996. Dovtedy to bolo obdobie menovej stability a ekonomického rastu. K negatívnemu zvratu došlo v rokoch 1997 a 1998, keď nastalo vytláčanie súkromných investícií, prudký rast úrokových sadzieb a vznikol deficit štátneho rozpočtu a zahraničnej obchodnej bilancie. Niektorí ekonómi tvrdia, že istého druhého vydania vývoja do roku 1996 sa dočkáme v rokoch 2000 a 2001. A tak časť z nich začína prirovnávať vývoj hospodárstva k hojdačke. Či z nej všetci spadneme, alebo sa nám podarí úspešne pristáť nie v chudobinci, ale v prosperujúcej Európe, to ukážu nasledujúce mesiace. Zdá sa však, že endogénne, vnútorné zdroje našej ekonomiky sú postačujúce na rozvoj a chudobincu by sme sa mohli vyhnúť.
|
|
