|
|
||||||||||||||||
| Utorok 29.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Rakúske jadrové ultimátaViedeň rieši politizáciou našej energetiky svoje problémy Rakúske jadrové ultimáta Slovensku a Česku sledujú viaceré politické a ekonomické azimuty. Z tých možno Viedni uznať len snahu o bezpečnosť jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach a v Temelíne, za čo jej patrí chvála. Nebolo by dobré, keby sa tu aj tam niečo podcenilo; rakúske superpožiadavky na bezpečnosť jadrových elektrární len bystria našu pozornosť. Politizovanie problému jeho spájaním s procesom prijímania oboch krajín do Európskej únie však navodzuje pocit, že tu nejde ani tak o technickú, o odbornú vec, čo napokon rakúska strana vo viacerých vyhláseniach aj naznačila. Ide viac o politický a ekonomický rozmer, ktorý má výsostne rakúske rámovanie. Slúži mu argument našich juhozápadných susedov, že najbezpečnejšie jadrové reaktory sú nijaké jadrové reaktory. Rakúšania sa usilujú postaviť jadrové reaktory do cesty rozšírenia Európskej únie. Ak by padol Temelín a Bohunice, musela by padnúť celá jadrová energetika vo východnej Európe, čo by, pravda, vyvolalo potlesk elektrárenských koncernov v západnej Európe vrátane Rakúska, kde je nadbytok kapacít. To je prvý a zásadný ekonomický aspekt rakúskej antijadrovej loby. Nie jediný. Až sa začne niekedy okolo roku 2004 proces rozširovania EÚ, očakáva sa značný odpor verejnosti v zjednotenej Európe. Aj Rakúšania už teraz hovoria o nevyhnutnom prechodnom období, keď sa silno obmedzí pohyb lacnej pracovnej sily a lacného tovaru z novointegrovaných krajín, aby sa zachovali v starých krajinách EÚ pracovné miesta. Jadrové elektrárne sa potom podľa predstaviteľov ekologickej organizácie Global 2000 stanú vysoko ceneným dôvodom, prečo rozširovanie únie na východ oddialiť. Prioritu viedenských ekonomických hľadísk potvrdzuje aj argumentácia proti Temelínu. Aj keby vraj táto juhočeská továreň na energiu bola superbezpečná, nemá šancu podporiť vstup Česka do EÚ. Jej stavba by sa pri aplikácii prísnych nemeckých noriem, ktoré rakúska vláda korunovala na európsku normu, natoľko predražila, že by každá jej kWh bola konkurencieschopná len pri štátnej subvencii. A to je vraj podľa EÚ neprípustné. Východisko: Zastaviť výstavbu Temelína a kupovať lacnejšiu rakúsku elektrinu. Takže, výnimky pre pracovné sily a tovary áno, pre energiu nie. Znamenitá pomoc ekonomicky slabším krajinám. Ústretový Bonn Keďže sa tieto rakúske požiadavky vzťahujú aj na Slovensko, odcitujme odpoveď českého premiéra Zemana do Viedne. Podľa nej česká vláda rešpektuje české národné záujmy a vlastnú energetickú sebestačnosť, a preto pri realizácii Temelína sa bude riadiť predovšetkým štandardami Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (MAAE). Nijaké európske bezpečnostné štandardy pre jadrovú energiu nejestvujú, len štandardy MAAE. Aplikácia nemeckých noriem je právne do iných krajín neprenosná. Dodajme, že vzniká delikátna otázka: Bude Viedeň aj vo Francúzsku či v Británii presadzovať na jadrovú energetiku nemecké bezpečnostné normy? Na to zrejme sedí na primalom tátošovi, z ktorého sa osmeľuje dočiahnuť len do Bratislavy a do Prahy. Pre rakúsky atak je zrejme nepríjemné stanovisko Bonnu. V litovskej metropole Vilniuse povedal v máji námestník šéfa nemeckej diplomacie Ludger Volmer, ktorý tam sprevádzal prezidenta Herzoga, že jadrové reaktory v strednej a východnej Európe Nemecko nepovažuje za prekážku rozširovania EÚ o reformné krajiny tejto oblasti. Pred vstupnými rokovaniami nemusí Litva prijať konečné riešenie pre svoju jadrovú elektráreň Ignalina, ktorú zahraniční experti označujú za rizikovú. Dodajme, že táto elektráreň je rovnakého typu RBMK, ako havarovaná černobyľská elektráreň. Dôležité je, že Litva pracuje na zvýšení jej bezpečnosti. 8 mld. do Bohuníc To isté platí o prvých dvoch blokoch v Bohuniciach. Ako nedávno pripomenul podpredseda vlády SR pre integráciu Pavol Hamžík, do skvalitnenia bezpečnosti v Bohuniciach sme už investovali 8 miliárd Sk a stará sa o to konzorcium RECOM, zložené z nášho VÚJE a nemeckého Siemensu, ktorý asi niečo vie o nemeckých štandardoch. Pavol Hamžík sa preto nedomnieva, že Viedeň by kvôli Bohuniciam siahla na jeseň v Helsinkách k blokácii nášho preradenia do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v EÚ. Je to viac vnútropolitický problém našich susedov, u ktorých budú na jeseň parlamentné voľby. Kancelár Viktor Klima dosť podlieha ekologickým iniciatívam, hoci už zistil, že v tom nemá podporu koaličnej ľudovej strany. Jaroslav Brabec |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
