|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 3.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Budeme už iba pracovať a jesť?Ako sa zachovajú podniky pri raste nákladov a koľko premietnu do cien? V roku 1998 klesla miera úspor oproti predchádzajúcemu roku z 11,8 % na historické minimum 8,7 %. To znamená, že ľudia už minulý rok žili z úspor. Aj tento údaj dáva obraz o tom, aká nízka je a v najbližšom období zostane na Slovensku kúpyschopnosť obyvateľstva. Práve ona brzdí vývoj cien. Keby nestagnovala, ale rástla, čo je už dlhoročný problém Slovenska, ceny by pod vplyvom podnikateľského tlaku (daného objektívnymi potrebami rozvoja a budovania firiem) stúpali rýchlejšie ako doteraz. Aj z toho vidno, že podnikatelia umelo udržiavali ceny na možnej dolnej hranici, len aby si zabezpečili dostatočný obrat na prežitie. Takéto obchodovanie ide, pochopiteľne, na úkor ich zisku a rozvoja fabrík, a to sa prejavuje v zníženej konkurenčnej schopnosti. Napokon, výsledky obchodnej bilancie tieto tvrdenia len potvrdzujú. Dnes sa už podnikatelia rastu cien svojich výrobkov nevyhnú. Viniť ich za to nemožno a ak zoberieme do úvahy opísanú situáciu, aj tak si do rastu cien v záujme udržania sa na trhu nebudú môcť premietnuť všetky vplyvy v potrebnej miere. Takže diera v ich vnútrofiremnej ekonomike bude ďalej narastať, v najbližšom období na úkor ich zisku a rozvoja. Energetická náročnosť Do ekonomiky priemerného elektrotechnického priemyselného podniku, ktorý dováža až 75 % vstupných komponentov zo zahraničia, sa premietne predovšetkým 7-percentná dovozná prirážka. Podľa prepočtov možno očakávať, že v takomto podniku sa bude reálny cenový nárast vstupov pohybovať na úrovni asi o 8 až 10 percent. V tomto prípade sú však započítané minimálne dopravné náklady (1 % z celkových nákladov) a energetické náklady (iba 0,5 %). V energeticky a dopravne náročnejších podnikoch bude dosah väčší. Tieto dva faktory spolu s dovoznou náročnosťou rozdelia podniky podľa dosahov jednotlivých druhov zdražení do viacerých skupín. Spomeňme len rast dopravných nákladov po železnici o 15 percent, elektrickej energie o 5 % a tepelnej o 40 %. Podniky, v ktorých tvoria tieto komponenty väčšiu časť vstupov, budú musieť siahnuť hlbšie do svojich rezerv, aby nemuseli ísť hore s cenami nad silu kúpyschopnosti svojich klientov. Vo všeobecnosti však platí, že kým rast DPH a dovoznú prirážku väčšinou podniky premietnu do svojich cien, v ostatných druhoch opatrení sa budú vo väčšej či menšej miere snažiť zefektívniť chod prevádzky. Za iných okolností by mohol byť takýto tlak vítaný. Viacnásobný efekt Na zvýšenie ceny teda v najbližších týždňoch bude tlačiť rast viacerých položiek. Pre podnikateľov karty zamieša najmä DPH. K doteraz 6-percentnej hranici dolnej sadzby DPH treba pripočítať 4 percentá, a to nielen pokiaľ ide o vstupy materiálov, ale DPH sa bude vypočítavať z už zvýšenej ceny energie, dopravy, telekomunikácií a podobne. To zdvojnásobuje efekt zvýšenia nákladov. Ak je výrobný program fabriky náročný na dovoz komponentov, citeľne, niekoľkonásobne postihne podnik zasa 7-percentná dovozná prirážka. Podobne multiplikačne, viacnásobne bude pôsobiť aj zvýšenie cien pohonných látok o dve koruny na liter v dôsledku zvýšenia spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív (v tomto prípade je cestná daň zanedbateľná). Rast cien elektrickej energie o 5 % pocíti podnikateľ vo svojich výrobných nákladoch, ale opäť sa už premietnu aj v dodávaných súčiastkach alebo komponentoch. To isté platí aj v prípade zvýšenia cien tepelnej energie o 40 %. Rast telekomunikačných poplatkov o 21 percent zrejme nebude tým dôležitým faktorom, ktorý by sa výrazne podpísal pod zvýšenie cien, no rozhodne podnikatelia dôraznejšie pocítia 15-percentné zdraženie v nákladnej železničnej doprave. Zmena spotrebného koša O koľko teda vzrastú od 1. júla ceny? O 5,12, 15 alebo viac percent? Pokiaľ by sme prihliadali iba na mechanické premietnutie prijatých opatrení, rast cien by mohol byť až tretinový. Podniky a podnikatelia však vedia, že si to nemôžu dovoliť. Vedia, že sa zmení spotrebný kôš obyvateľov. Podiel priemyselnej produkcie a investícií sa v ňom výrazne zmenší. Jeho miesto zaujmú tovary každodennej potreby, najmä potraviny. Teda budeme si menej užívať blahobytu, spotrebných predmetov, vzdelania a kultúry. A spejeme k tomu, že budeme iba jesť a pracovať...? Odpoveď na túto otázku dá to, či opatrenia vlády budú účinné. Samo zvýšenie nákladov podnikateľov na to nestačí... Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
