Komentuje Eleonóra Bujačková Nie sú ojedinelé názory, že nové pracovné miesta nemôže vytvárať ani štát, ani žiadny štátny revitalizačný program. Štát môže iba prispievať na zachovanie archaickej štruktúry ekonomiky, ktorá je neschopná konkurencie. Isto, cieľom hospodárskej politiky nemôže byť záchrana pracovných miest spojených s takouto štruktúrou, ale iba a predovšetkým vytváranie priaznivých podmienok na podnikanie. Iba tak je možné očakávať vytváranie nových pracovných príležitostí. Podnikateľské prostredie stále trpí kvôli nedokončenej transformácii. Zásadnú ekonomickú reformu nenasledovala transformácia práva. Daňové zaťaženie odoláva všetkým pokusom o reformu. Náklady sociálneho štátu stúpajú a ohrozujú stabilitu verejných financií. Náprava falošných regulovaných cien, rovnako ako privatizácia či účinná regulácia monopolov, nefigurujú v plánoch vlády. V jednom sa predsa len blýska na lepšie časy, už aj vládni ekonómi sa pridali na stranu väčšiny praktikov, ktorí dokladujú, že dane nemožno stále iba zvyšovať. Vláda si vypočula výzvy podnikateľov na zníženie daňovej záťaže a zároveň presun od daní priamych k nepriamym. Inými slovami, vláda rešpektovala názor, že schválenie zvýšenia spotrebných daní je podmienené znížením daní iných, ktoré musí výrazne presahovať zvýšenie spotrebných daní. Aj keď od zámerov k realite uplynie nepochybne ešte poriadne dlhý čas. Nielen daňové sadzby, ale aj výber daní podkopáva podnikateľskú činnosť. Poplatník, pokiaľ má nedoplatky, platí penále či úroky od prvého dňa omeškania a lehoty na nápravu sú krátke a striktné. Keď má však preplatky, alebo čaká na vrátenie DPH (v prípade vývozu), sú lehoty, ktoré si štát určil na vrátenie, buď príliš dlhé, alebo vôbec žiadne. Štát tiež neplatí žiadne úroky z peňazí, ktoré celé mesiace zadržiava a užíva. Zníženie daňovej záťaže by znamenalo, že peniaze zostanú vo vreckách daňových poplatníkov, takže štát bude musieť vyjsť s nižšími príjmami. Štátny rozpočet má rezervy. Nepopulárnymi, ale nevyhnutnými krokmi musí vláda zabrzdiť explóziu tzv. mandatorných výdavkov. Cesty k tomu existujú v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ale aj v oblasti nemocenského poistenia. Rezervy sú aj v rozsahu činnosti štátu. Ten sa musí sústrediť na to, na čo si ho občania vytvorili, teda na tvorbu pravidiel a dohľad nad ich dodržiavaním, na obranu a bezpečnosť, na menu a zahraničnú politiku. Vo všetkom ostatnom sú nekonečné možnosti na presun právomocí priamo na občanov, či na obce a kraje. Takto vymedzený štát môže byť nielen účinnejší, ale aj podstatne lacnejší.
