Kritické odporúčania Slovensko-rakúskej obchodnej komory vláde SR Priame zahraničné investície sú na Slovensku v prepočte na obyvateľa sedemkrát nižšie ako v Maďarsku a sú polovicou úrovne v Česku. Vzhľadom na deficit obchodnej bilancie (11% HDP vlani) a deficit štátneho rozpočtu (6 % HDP vlani) je potreba zahraničných investícií kľúčovou úlohou vlády SR, ktorú treba zvládnuť v krátkom čase. Člen predstavenstva Slovensko-rakúskej obchodnej komory (SROK) a konateľ OMV Slovensko, s. r. o., Wolfgang Prüger včera slovenským médiám tlmočil kritické stanovisko SROK k programu vlády SR na podporu zahraničných investícií. Hoci vo vládnom dokumente o podpore zahraničných investícií z 9. marca 1999 sa uvádza, že investorov motivuje predovšetkým dôsledné zavádzanie inštitucionálneho a legislatívneho trhovohospodárskeho rámca, ako aj ekonomická a politická stabilita, v týchto oblastiach sa prijali určité opatrenia, pokroky sú však vzhľadom na potreby, naliehavosť a na konkurenčné nevýhody oproti ostatným reformným krajinám príliš malé. Predovšetkým chýba rýchle zlepšenie funkčnosti peňažného a kapitálového trhu. Sám finančný stimul na prilákanie zahraničných investorov nestačí. Treba nové rámcové podmienky, kam patrí aj prepracovanie exekučného poriadku či zákona o konkurze a vyrovnaní. A tento právny rámec musí byť doriešený ešte v tomto roku, upozornil Prüger. Oslobodenie od dane pre akciové spoločnosti založené po 1. 4. 1999 s minimálnou zahraničnou účasťou 75 % je komplikovaná úprava, ktorá je prispôsobená istému typu podniku, a preto od nej podľa SROK nemožno očakávať žiadne výrazné stimuly. Chýba tu atraktívny investičný popud pre všetky podniky, teda aj pre slovenské. SROK teda odporúča vláde SR nasledujúce opatrenia: Urýchlene a výrazne znížiť daň z príjmu PO, ktorá je, ako vláda sama priznáva, najvyššia v strednej Európe (SR 40 %, ČR 35 %, Maďarsko 18 %). Zahraničný investor na takéto drahé stanovište nevstúpi, poznamenal Prüger. Zaviesť nezdaniteľnú čiastku na podporu investícií (pre zahraničných aj domácich) podobne, ako to nedávno urobila ČR a ako to praktizuje už desaťročia Rakúsko. Zdokonaliť a zjednodušiť daňové zákony a zaviesť ustanovenia; ktoré sú inde vo svete samozrejmé. Sem patrí neobmedzený prenos straty z predchádzajúceho účtovného obdobia; daňovo uznané oprávky k pohľadávkam; daňové uznanie strát pri vyradení investičného majetku, manku a vzniku škody; zvýšenie možností na odpísanie nákladov na reklamu; zrušenie komplikovaných predpisov, ako napr. odpísanie istých nákladov až po zaplatení, resp. zrážke DPH pri vstupe. Podľa Prügera majú úrady veľký priestor na svojvôľu, ktorú často praktizujú voči prosperujúcim zahraničným podnikom. Často znie argument: Zahraničný podnik si to môže dovoliť. Zároveň treba zabrániť, aby sa nezdeformoval účel vymáhania daňových pokút sankcionovať hriešnika, nie získať príjem do štátneho rozpočtu. Vláda by mala byť voči dlhodobému investorovi senzitívna, pretože aj psychologický prístup je dôležitou zložkou dôvery investora k vláde. Vláda SR však priveľmi citlivá nie je, o čom svedčí podľa konateľa OMV Slovensko napríklad drobné opatrenie, akým je zrušenie zvýhodnenia pre znalcov a expertov. Negatívny signál takéhoto opatrenia nie je v žiadnom vzťahu s jeho fiškálnymi účinkami. Riaditeľ Ľudovej banky Karl Mayr-Kern poukázal na sťažené podmienky slovenského bankovníctva. Zdôraznil problém zdaňovania úrokov zo zlých úverov, kde banka platí za príjem, ktorý nedostala, resp. platí za dosiahnutie stratovej položky. Mayr-Kern sa vyjadril uznanlivo na adresu práce NBS, pričom však dal najavo znepokojenie nad nomináciou nebankárov na post guvernéra NBS. Triezvy optimizmus dala najavo aj členka prezídia SROK a generálna riaditeľka Bank Austria-Creditanstalt Slovakia, Regina Ovesny-Straka, podľa ktorej na Slovensko skutočne prichádzajú noví investori. Poukázala na nedávny vstup rakúskej stavebnej firmy Heraklit do slovenského Izomat-Izobau. A aj predaj Nafty americkej spoločnosti treba posudzovať ako vstup zahraničného investora, upozornila R. Ovesny-Straka. Bankárka vidí tri roviny reálneho vstupu zahraničných investorov na slovenský trh v rámci fúzií a akvizícií, vstup na peňažný trh a vstup na trh obligácií. Rovnako ako W. Prüger, aj R. Ovesny-Straka považuje daňové prázdniny síce za vec peknú, ale nedostačujúcu na prilákanie zahraničných investorov a zabezpečenie ich dlhodobej prítomnosti na slovenskom stanovišti. Treba stabilné makro- a mikroekonomické prostredie a rýchle rozhodovanie vlády v investičných projektoch. A treba nielen zákon, ale aj schopných ľudí, ktorí budú tento zákon uvádzať do praxe. Vláda má dostatok priestoru na zlepšenie prostredia i svojej vlastnej akcieschopnosti. Tento priestor však v dostatočnej miere nevyužíva, upozornila Ovesny-Straka. Juraj Janoška
