Slovenská ekonomika sa nevyvíja želaným smerom a jej problémy aj naďalej rastú. Predstavitelia vlády rovnako ako aj finančného sektora vidia už dlhší čas jednu z hlavných príčin súčasného stavu, keď kurz slovenskej meny klesol, ceny rastú a finančných zdrojov je málo, v neúmerne vysokých schodkoch obchodnej a platobnej bilancie. Tieto slová však neznamenajú nič iné než to, že zo zahraničia dovážame viac ako vyvezieme. Predstavitelia Slovenska sa preto usilujú presviedčať občanov, aby nakupovali namiesto zahraničných dovážaných výrobkov, produkty domácej výroby, čím na jednej strane pomáhajú slovenskému hospodárstvu k rýchlejšiemu zotaveniu a na druhej strane sa tým aspoň čiastočne rieši už spomínaný problém s deficitmi. Slovenský občan tak stojí pred dilemou: kúpiť si radšej slovenský výrobok alebo zahraničný? Väčšina ľudí to však vníma úplne inak: za svoje ťažko zarobené peniaze chcú dostať kvalitný výrobok. Rozhodujú sa teda nie na základe toho, či výrobok je domáci alebo zahraničný, ale na základe vyššej kvality alebo ešte skôr na základe lepšieho pomeru ceny ku kvalite. Pocit kvality pritom nadobúdajú v dôsledku vlastnej či sprostredkovanej skúsenosti alebo prostredníctvom reklamnej kampane. Slovenskí výrobcovia však väčšinou na agresívnu reklamu peniaze nemajú, čo ich v očiach verejnosti veľakrát posúva až za výrobky zahraničné. O samej kvalite, prípadne pomere ceny a kvality s príslušnými poskytovanými službami, slovenských výrobkov v porovnaní so špičkovými zahraničnými, by sa taktiež asi dalo, až na niekoľko svetlých výnimiek, s úspechom polemizovať. Je tu však otázka, či tieto rozdiely sú až natoľko výrazné, aby sme pre ne nekupovali výrobky slovenské. Odpoveď na ňu si však musí nájsť každý sám. Roman Guniš
