|
|
||||||||||||||||
| Piatok 4.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Právny a ekonomický chaosVýrobcovia tepla kritizujú ministerstvo financií Návrh opatrení, ktoré schválila v pondelok vláda SR, zahŕňa aj zvýšenie cien za teplo, konkrétne o 40 %. Do platnosti vstúpi od 1. júla tohto roka. Dotkne sa to len tých, ktorí sú napojení na centrálne vykurovanie, čiže 2,2 milióna občanov. Ale aj tých, ktorí bývajú v súkromných domoch a kúria si plynom alebo elektrinou. Za teplo domova tiež hlbšie načrú do peňaženky, lebo stúpnu aj ceny za plyn a elektrickú energiu. V súvislosti s centrálnym vykurovaním, ku ktorému je pripojená drvivá väčšina bytov tzv. komplexnej výstavby, treba zdôrazniť, že ceny sú štátom regulované. To znamená, že je stanovená maximálna cena za jeden GJ. Jej výška je v súčasnosti 200 Sk/GJ. Ak sa teda zvýšia ceny za teplo o 40 %, maximálna cena bude 280 Sk za jeden GJ. Tým sa vlastne priblíži k priemerným nákladom výrobcov tepla, ktoré sa pohybujú okolo 300 Sk /GJ, čo Slovenský zväz výrobcov víta. Podľa prezidenta zväzu Dalibora Surkoša sa však doterajšie problémy v tepelnom hospodárstve samým zvýšením cien za teplo nevyriešia. Ak sa kompetentný rezort MF SR konečne nespamätá, tak na jeseň, keď sa začne vykurovacia sezóna, hrozí v mnohých lokalitách SR prerušenie dodávok tepla. Prečo? Štátom regulované sú nielen ceny pre obyvateľov, ale štát stanovuje aj maximálne ceny za teplo pre výrobcov. Rozdiel sa dosiaľ hradil zo štátnych dotácií. Ich výška ročne dosahovala až vyše 4 mld. Sk, ale už v roku 1997 kohútik začali priškrcovať. Dokonca vtedy sa retroaktívne krátili dotácie, a to napriek tomu, že výrobcovia s nimi rátali, mali rozbehnuté nákladné opravy vykurovacích zariadení, začali čerpať na ne úvery. A odvtedy sa guľa problémov začala nabaľovať a dnes dosahuje obrovské rozmery. Aby si v istom zmysle bývalé vedenie ministerstva umylo ruky, lebo ani vlani nebol v štátnej pokladnici dostatok financií na dotácie, a zbavilo sa zodpovednosti za narastajúcu krízu, stanovovanie maximálnych cien pre výrobcov tepla presunulo na okresné daňové úrady. Tam však nemali s touto činnosťou žiadne skúsenosti a v mnohých prípadoch podľahli tlakom a objektívnym vysvetleniam výrobcov a stanovili im ceny, ako si sami nadiktovali. Tie boli často až o 200 400 Sk vyššie ako maximálne ceny stanovené pre obyvateľov. Po voľbách sa síce vyčlenilo 1,7 mld. Sk na utlmenie napätej situácie a pokrytie rozdielu medzi obidvoma štátom určenými cenami. Kto však čakal od nového vedenia MF SR systémové kroky, dúfal márne. Dokonca aj spomínané dodatočné dotácie sa v novembri 1998 nespravodlivo rozdelili. Podľa kľúča vyrobených GJ. To je však úplne v rozpore s podporou racionalizácie, zdôraznil D. Surkoš . Dodal, že vlastne tí, ktorí investovali do zlepšovania technického stavu vykurovacích sústav, takže ich náklady na výrobu tepla boli najbližšie k cenám stanoveným pre obyvateľov, zostali na chvoste. Aj preplatky? Na tento rok sa v štátnom rozpočte vyčlenili dotácie na teplo a TÚV vo výške 1,6 mld. Sk. Našťastie sa od nového roka vyčerpalo ani nie 600 mil. Sk, lebo zima i jar boli teplé. Zvyšok sa teda využije v jesennom období. V ňom by toho malo zostať viac aj preto, že od 1. 4. tohto roka MF SR zrušilo dotácie na teplú úžitkovú vodu. Lenže daňové úrady dosiaľ nevydali nové cenové výmery. Výrobcovia tepla sa preto oprávnene pýtajú, kto uhradí rozdiel? Navyše, hoci podľa D. Surkoša nedoplatky výrobcom za teplo za roky 1997 1998 predstavujú asi 600 mil. Sk, občanom už teraz v rámci ročného vyúčtovania, sa vracajú preplatky. Ale ak zaplatili regulovanú cenu za jeden GJ (keby správcovia bytov naúčtovali vyššiu, bolo by to v rozpore so zákonom) a rozdiel by hradil štát, tak ešte dostávajú aj čosi z dotácií. Pritom tie inde chýbajú. Odpoveď na otázku ako zo slepej uličky von sa už niekoľko mesiacov pokúša dať komisia, v ktorej sú aj zástupcovia ZMOS, výrobcov tepla, Slovenskej energetickej agentúry, správcovia bytového fondu a pod. Jej výsledky by malo akceptovať MF SR. Zdena Rabayová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
