Skupština prijala návrh G8 Poslanci srbského parlamentu včera na svojom mimoriadnom zasadaní schválili návrh mierového plánu na vyriešenie kosovskej krízy, ktorý sa opiera o princípy mierového návrhu skupiny G8 (neoficiálne znenie dokumentu prinášame na str. 22) a predvída stiahnutie všetkých srbských jednotiek z Kosova. Väčšina poslancov srbského zákonodarného zboru hlasovala v prospech prijatia plánu, zatiaľ čo proti bola len menšinová ultrapravicová Radikálna strana. Agentúra podrobnejšie informuje o znení prijatého dokumentu. Ešte pred rozmiestnením medzinárodných síl sa z Kosova stiahnu srbské vojenské bezpečnostné zložky, hoci ich počet sa bude pohybovať v rozmedzí niekoľkých stoviek, nie tisícok, uvádza sa ďalej v dokumente, ktorý okrem iného vyzýva aj na okamžité a overiteľné skončenie násilia a represálií v Kosove, uviedla agentúra. Medzinárodná vojenská prítomnosť sa musí zabezpečiť rozmiestnením jednotiek, ktorých základ budú tvoriť vojská NATO. Tieto jednotky budú mať jednotné velenie a mandát zaručiť bezpečné prostredie pre celú kosovskú populáciu, uvádza sa v desaťbodovom dokumente mierového plánu. Po stiahnutí srbských jednotiek sa bude môcť dohovorený počet juhoslovanského a srbského vojenského personálu vrátiť do Kosova, aby si splnil potrebné povinnosti, medzi ktoré bude patriť hliadkovanie na kľúčových hraničných priechodoch, ako aj na miestach srbského národného dedičstva na území Kosova, uzatvára dokument. Poznámka pričlenená k mierovému plánu pre Kosovo svedčí o tom, že NATO a Rusko sa stále nedohodli, kto má kontrolovať medzinárodnú mierovú jednotku v juhosrbskej provincii. Ako sa uvádza v texte doručenom agentúre Reuters, ... stanovisko Ruska je, že ruský kontingent nebude pod velením NATO a jeho vzťah k medzinárodnej prítomnosti bude upravený príslušnými dodatočnými dohodami. Podľa diplomatických zdrojov pripojená poznámka nebola súčasťou dokumentu, ktorý včera predložili srbskému parlamentu na schválenie. Podľa západnej verzie textu bude medzinárodná bezpečnostná jednotka s podstatnou účasťou NATO pod jednotným velením a kontrolou, pričom v jej jadre bude stáť Severoatlantická aliancia a politické vedenie prevezme Rada NATO. Tá bude svoje rozhodnutia konzultovať s nečlenmi NATO, ktorí sa mierovej na operácii podieľajú. Srbský vicepremiér a predseda srbskej ultrapravicovej Radikálnej strany Vojislav Šešelj včera vyhlásil, že vystúpi z vlády, ak juhoslovanské vedenie dovolí vojskám NATO vstúpiť na územie Kosova. Ak sa to stane, odstupujeme z vlády. Rozhodne tam nezostaneme, aby sme sa dívali, ako na naše územie vstupuje armáda NATO, povedal Šešelj po hlasovaní srbského parlamentu, v ktorom sa väčšina poslancov zákonodarného zboru vyslovila za prijatie medzinárodného mierového plánu pre Kosovo. NATO pozorne sleduje správy prichádzajúce z Belehradu, nebude ich však komentovať, kým Rada NATO nedostane oficiálnu odpoveď o výsledku rozhovorov fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho a ruského splnomocnenca Viktora Černomyrdina s juhoslovanskými orgánmi. Uviedol to včera v Bruseli hovorca NATO Jamie Shea, ktorý potvrdil, že vzdušné operácie aliancie proti Juhoslávii pokračujú aj naďalej. Letecké útoky NATO na Juhosláviu budú podľa hovorcu J. Shea pokračovať tak dlho, kým Rada NATO nerozhodne o ich prerušení. V súčasnosti pokračujú s rovnakou silou ako doteraz, povedal. Ruská agentúra Interfax včera priniesla správu, podľa ktorej by vojenskí predstavitelia NATO mohli v niekoľkých nasledujúcich dňoch navštíviť Belehrad. Spojené štáty americké budú na správy o súhlase JZR s mierovým plánom pre Kosovo reagovať až po tom, ako sa oboznámia s jeho podrobnosťami. Vo Washingtone o tom včera informoval Biely dom. Minister zahraničných vecí Hubert Védrine označil plán za výsledok rozhodnej spoločnej akcie a vytrvalosti zo strany Európy, Spojených štátov a Ruska. Zároveň sa poďakoval Viktorovi Černomyrdinovi a Marttimu Ahtisaarimu za ich prácu. Podľa Védrina plán okrem srbského parlamentu schválil aj juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič. Za nasledujúci krok Védrine označil začlenenie mierového plánu do rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej základe by po jej schválení bolo možné zastaviť vojenské operácie v Kosove. Obrovské straty? Straty juhoslovanskej armády od začiatku leteckých útokov na Juhosláviu pred 72 dňami odhaduje NATO na viac ako 10 000, uviedol včera v Bruseli vojenský hovorca aliancie Konrad Freytag. Podľa nášho odhadu počet mŕtvych a zranených dosiahol v juhoslovanských silách viac ako 10 000, povedal hovorca na pravidelnom brífingu aliancie.
