|
|
||||||||||||||||
| Utorok 8.Júna 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zo žalospevov nebude úspešný hitVšetko sa dá, nič nie je nemožné, len treba chcieť a vedieť Bratislava (buj) - Je ťažké v dnešnej dobe mapovať vývoj tejto spoločnosti, ktorá stojí desať rokov namieste, nedokáže "naštartovať" dynamiku, na ktorú má. Je to v ľuďoch a teda v organizácii spoločnosti, ktorá, ako sa zdá, nedorástla na potreby ostatného sveta. To by malo ťažiť politikov, ktorí nech vymýšľajú čokoľvek, nech kvília, nabádajú k trpezlivosti, tak si musia predovšetkým priznať, že táto spoločnosť v priemysle, obchode, výrobe potrebuje nový prístup. Klesajúca výkonnosť priemyselných podnikov, katastrofálna situácia v stavebníctve a zúfalo málo peňazí. Kríza sa začína. Cesta z nej vedie cez investície zo zahraničia , reálnu reštrukturalizáciu priemyslu a privatizáciu bánk. Slovenská ekonomika sa prijatím ekonomických opatrení z hlbokého útlmu len tak nedostane. Ekonómi síce pripúšťajú, že by sa hospodársky prepad mohol v priebehu dvoch-troch mesiacoch zastaviť, mnoho dôvodov však k optimizmu nemajú. Cestu z krízy totiž otvorí zvýšený dopyt obyvateľstva a vlády po zdrojoch, čo veľké nádeje pre naštartovanie trvalého hospodárskeho rastu nedáva. Zdravý vývoj by mal byť založený na rozumnom prírastku investičnej aktivity a trvalej zahraničnoobchodnej expanzii. Odborníci preto upozorňujú, že prioritou vlády teraz musí byť predovšetkým prilákanie zahraničného kapitálu. Energiou v ekonomike sú peniaze Slovenské hospodárstvo dlhodobo pociťuje zúfalý nedostatok voľných peňazí. Kapitál sú peniaze niekam investované, časť ich prebieha aj našimi peňaženkami, iné sme usporili a požičiavame ich prostredníctvom bánk za úrok. V stabilnej ekonomike je vždy určitá suma peňazí dostupná pre všetkých. Výroba produkuje, obchod predáva a prebytky vyváža. Hrubý domáci produkt rastie. Na to, prečo u nás dlhodobo HDP klesá, sa sporia dva názory: prvý tvrdí, že vyrábame nehospodárne, suroviny sú nekvalitné, príliš energie sa stráca a prekvitá korupcia a zlodejstvo. Podľa tohto názoru je najskôr potrebné obmedziť straty, zlepšiť zákony a inštitúcie. Druhý názor vraví, že opravovať a zlepšovať sa musí a môže iba postupne, za chodu, preto nemá zmysel toľko obmedzovať dostupnosť peňazí, pretože straty sú nenávratné. HDP odborníci používajú ako ukazovateľ stagnácie či úpadku výkonnosti ekonomiky. Pri pohľade do Európskej únie je náš ekonomický vývoj takmer žalostný. Priemerné tempo rastu HDP v EÚ v tomto roku by malo dosiahnuť 2,8 %, u nás sa s viac ako necelými dvoma percentami prakticky neráta. Kam sa podeli naše nádeje? Ešte v roku 1995 HDP vzrástol takmer o 7 %, priemyselná výroba bola vyrovnaná, úrokové sadzby primerané. Dnes je to už štatisticky dokladované: ekonomika vyčerpala rezervy. Takmer všetko bolo na dlh: privatizácia, hospodárenie podnikov i platy. To by samo osebe neprekážalo, pokiaľ by sme si to priznávali a seriózne projektovali i splácanie týchto dlhov. Aj napriek viacerým, roky vyslovovaným upozorneniam ani zdroje, ktoré máme, nevieme efektívne využívať. Značná časť ich je doslova premrhaná v nevýkonných podnikoch, značná časť odlievaná do rôznych vlastných vrecák. Banky dodnes vlečú miliardové nedobytné úvery. Pritom naša ekonomika je na bankových úveroch enormne závislá: merané ich podielom na hrubom domácom produkte je to takmer 80 %, pričom napr. v USA necelých 21 percent, v Maďarsku 32 %, v Poľsku 25 percent. Ako prihriať ekonomiku Koľko sme platili a ešte budeme musieť platiť za doterajšie chyby ťažko vyčísliť. A tak občana skôr zaujíma, ako oživiť ekonomiku, či prijaté opatrenia vlády majú reálne východiská, či nie sú iba kepienkom na zakrytie našej nemohúcnosti. Pýtame sa, ako priniesť do ekonomiky peniaze. Možnosti sú iba tri. Prvá možnosť znie - štátnym rozpočtom. Ten však už roky krváca miliardovými dlhmi. Druhú cestu - uvoľniť menovú politiku - neodporúča NBS s tým, že už sadzby znížila dostatočne a iba by spustila ďalšiu lavínu nerovnováh. Tretia možnosť urýchlenia rastu je zatiaľ skôr teoretická - prílev investícií zo zahraničia. Aj keby išlo o značný transfer majetku (výpredaj) - a zrejme je už i to politicky prijateľné (skončili sa koaličné diskusie o rodinnom striebre), nedajú sa čakať zázraky. Naše podniky totiž pripomínajú väčšinou historické relikvie, navyše zadlžené až po uši, naša pracovná sila vôbec nie je taká lacná a už vôbec nie taká kvalitná, ako si navrávame. A všetky sľuby všetkých doterajších vlád zostali iba v polohe deklaratívnej. Každá vláda nepochybne bude tvrdiť, že prevzala od tej predchádzajúcej zlú ekonomiku, a teda nemôže robiť to, čo sľubovala voličom. Je to rétorika, existuje však jedno skutočné nebezpečenstvo. Ak sú niektoré riešenia zložité, mnohí uveria, že pomôže pevná ruka. Riadenia a obmedzovania. A to je presne cesta, ktorá základné nedostatky slovenskej ekonomiky, ktorými sú slabá výkonnosť a nekonkurencieschopnosť mnohých podnikov, vyriešiť nedokáže. Nehovoriac o tom, že ak nechceme zostať bokom v procese globalizácie, nemôžeme používať ekonomické nástroje, ktoré sú s týmto vývojom nezlučiteľné.
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
